Čobolievkovo

Kniha upútala moju pozornosť ešte pred jej otvorením svojou nápaditou ilustráciou. Krásnou. Výstižnou.
Už pri prvých krátkych, vtipných vetách, s peknými prirovnaniami, som bola vtiahnutá do deja nielen ako pozorovateľ, ale ako súčasť Čobolievkovcov.
Usilovní rodičia sú veľkou oporou ich trom deťom, citlivo ich usmerňujú, nič im nediktujú a nekričia na nich. Vyžaruje z nich kľud, žiadna nervozita. Empaticky im pomáhajú, a to s plným nasadením. Ich prirodzená autorita je popretkávaná veľkou trpezlivosťou. Svoje deti vedia pochváliť.
Každý príbeh má zaujímavé ukončenie.
Z knižky vyžaruje rodinná súdržnosť, harmónia, vzájomná láska a pokojné riešenie nečakaných situácií.
Rodičia, starí rodičia!
Ruku na srdce. Večer otvoriť detskú izbu, neupratanú, rozhádzané vankúše, miesto spánku čudné zvuky,... Dokázali by sme zvládnuť danú situáciu milým slovom, pokojne, vtipne a s prečítaním rozprávky? Neviem.
Čobolievkovo doporučujem nielen deťom.
Možno nejaká výchovná inšpirácia obohatí aj nás.
Verím, že v tvorivej inšpirácii bude pokračovať aj autorka.
Držím päste.

Čobolievkovci narástli. Pribudlo im zopár centimetrov, zopár rokov. Chuť radovať sa, smiať, vymýšľať sa tiež znásobila. Aj napriek povinnostiam domácim aj školským. Stále ich však spája jedno-vzájomná súdržnosť. I keď to niekedy medzi nimi zaiskrí.
Rodičom tiež pribudli roky aj starosti. Toľko k obsahu.
Príbehy sú krátke napísané sviežim jazykom a čistým štýlom. Zrozumiteľné pre malých čitateľov, Vhodné na pokojné chvíle pred zaspávaním.
Ilustrátor ,Igor Cvacho , opäť nesklamal. A znova je výsledkom knižka, ktorá môže byť ozdobou každej knižnice.
Začítajte sa a nájdete v nej skryté posolstvo.