Alexander Halvoník strana 2 z 2

Ako sa riadi auto? Kto večer rozsvieti pouličné lampy? Kam idú kakance zo záchoda? Táto prepotrebná kniha prináša jednoduché a jasné odpovede na zvedavé detské otázky o tom. čo nás sprevádza každý deň.

Pred užasnutými očami malého syna tancujú Ocko a Mama na pieseň Niny Simonovej Mr. Bojangles. Ich láska je čarovná, závratná, je to nikdy sa nekončiaci sviatok. U nich doma niet miesta pre iné ako pre radosť, fantáziu, iskrivý humor, slobodnú fantáziu a priateľov. Prvé husle tu hrá nevypočítateľná a neskrotná matka. Neprestajne, priam magicky vťahuje svojich blízkych do víru poézie a snov. Až raz zájde priďaleko. Otec so synom urobia všetko pre to, aby zabránili neodvratnému, aby ich večný sviatok mohol stoj čo stoj pokračovať. Sú schopní akýchkoľvek obetí, aby sa nikdy nepominul. Bude to však stačiť? Bláznivá láska sotva niekedy našla taký nádherný príbeh.

Tri ženy z troch kontinentov. Nepoznajú sa, napriek tomu ich spája mocné puto, ktorým je túžba po slobode, rovnosti a dôstojnom živote. Indka Smitá sa vzbúri proti krutej kastovníckej nespravodlivosti, ktorá bráni jej dcére chodiť do školy. Talianka Giulia sa vzoprie patriarchálnemu spôsobu života v mene svojej lásky k sikhskému utečencovi, ktorá jej ponúkne nové obzory. Úspešná emancipovaná kanadská advokátka Sarah ochorie na rakovinu a na vlastnej koži zažije diskrimináciu kruhov mocných, v ktorých niet miesta pre slabých a chorých. Román plný energie sa tak stáva dejiskom zápasu proti zlému osudu a výzvou na solidaritu. Vo všetkých troch príbehoch hrajú významnú úlohu ženské vlasy symbolizujúce dôstojnosť, ktoré sa napokon spoja do nádherného vrkoča ľudského porozumenia a nádeje.

Štyridsiatnička Solene obetovala všetko advokátskej kariére: sny, priateľov, lásky. Jedného dňa však vyhorí a upadne do depresie. Psychiater ju navádza na dobročinnosť, radí jej, aby sa zamerala na druhých. Solene je skeptická, ale predsa odpovie na nenápadný inzerát dobročinného združenia, ktoré hľadá osobu na post verejného spisovateľa. Je sklamaná, keď ju posielajú do bunky záchrany pre ženy v núdzi. V obrovskej hale Paláca ženy, kam sa dostaví so svojím supermoderným počítačom, sa cíti stratená. Rezidentky ju nielenže nevítajú s otvorenou náručou, ale doslova sa jej stránia. Vďaka kurzu zumby, listu žiadajúcemu anglickú kráľovnú o autogram či šálke mätového čaju sa Solene postupne zbližuje so ženami pochádzajúcimi z odlišných kultúr a s rôznymi osudmi. Nachádza schopnosť vcítiť sa do žien na periférii spoločnosti a práve v tom objavuje i zmysel svojho poslania. Takmer pred storočím tu zvádzala podobný boj Blanche Peyronová. Ako kapitánka Armády spásy snívala o streche nad hlavou pre všetky ženy vylúčené zo spoločnosti. Jej najväčšia bitka o dôstojné miesto pre ne sa zhmotnila do vybudovania Paláca ženy v Paríži. Inštitúcia dodnes existuje. Laetitia Colombaniová nás pozýva do tohto veľkorysého sociálneho zariadenia spoznávať jeho obyvateľky, ich životné príbehy a biedu, ale aj ich vášne, silu a veľkodušnosť.

Ako sa riadi auto? Kto večer rozsvieti pouličné lampy? Kam idú kakance zo záchoda? Táto prepotrebná kniha prináša jednoduché a jasné odpovede na zvedavé detské otázky o tom. čo nás sprevádza každý deň.

Ardlo Buret bol celý život terčom posmechu pre nešťastne zvolené meno. Zákerná prešmyčka totiž umožňuje spraviť z jeho mena hanlivú nadávku. Pre nechcenú pozornosť Ardlo túži už len splynúť s davom a v tridsiatich šiestich rokoch sa mu to konečne darí. Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno cestuje do práce vlakom a cestujúcim číta stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Nerobí to pre ľudí, predčítavaním vyslobodzuje slová z ukoristených stránok kníh, aby tak zavŕšil ich krutý osud. Nie je jediný, kto slovám prejavuje úctu. Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov. Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť. Čitateľ z vlaku o 6.27 je o neviditeľných ľuďoch a priam hýri tragickými aj romantickými, humornými aj tvrdými kritickými tónmi, ale najmä ľudskosťou. Bezvýznamní románoví hrdinovia v sebe nosia príznaky našej doby, svojou existenciou však dokazujú, že ľudskosť je možná aj v podmienkach manipulácie a tvrdého konzumu. Zahraničné médiá prirovnali tento výnimočný román k dielam Jonasa Jonassona, autora svetoznámeho Starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol.