Gilbert Chesterton strana 2 z 8

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Recenzie: S veľkým potešením možno privítať čerstvé slovenské vydanie jedného z najúspešnejších Chestertonových románov Muž, ktorý bol štvrtok, v novom kvalitnom preklade a s „definitívnymi“ ilustráciami Evy Baloghovej, ktoré vystihujú ducha autorovej estetiky a jeho doby asi najlepšie, ako sa dá. Príbeh ponúka celú škálu tradičných autorských rekvizít, ako sú napríklad pouličná lampa, čestný duel, osudoví ryšavci, pestrá heraldika, intuícia básnikov, zázračná bizarnosť stvorenia, atď. a jeho remeselných fínt ako sú prekvapivé zvraty, výtvarné opisy hýriace farbami a tieňosvitom, paradoxy, duchaplnosti, či momenty znepokojivej tajuplnosti... (Chestertonovský štýl by sa možno dal patentovať a predávať ako licenčný formát – lenže komu, keď zmes hlbokého obsahu a príťažlivej formy zvykol namiešavať génius?) Tento román navyše už od svojho zverejnenia pred 115 rokmi dodnes neprestáva aj najlepším kritikom robiť ťažkosti pri zaškatuľkovaní. Ide o špionážny thriller o tajných agentoch? Metafyzickú alegóriu? Snovú frašku? Prečítajte a posúďte sami! Jedno vám ale prezradím: na vyjadrenie zložitosti ľudského zápasu, hľadania, nádejí a bolesti nie je vždy potrebné loviť nejakú veľrybu. Niekedy postačí aj jazda na slonovi. – Michal Švec Na prvý pohľad sa Muž, ktorý bol Štvrtok javí ako detektívka plná poézie a politiky. Záhada tohto príbehu však narastá, až kým sa z nej nestane – áno, pripravte sa – záhada samotného Stvorenia. Je to Chestertonov najslávnejší román a od svojho vydania v roku 1908 nevyšiel z tlače. Kritici ho ihneď velebili ako „neskutočne vtipný“, „pozoruhodne akrobatický kúsok“ a „frašku, ktorej koniec vás odrovná ako kapitola z Apokalypsy“. – Dale Alquist, prezident organizácie American Chesterton Society

„Koniec koncov, Watson, nie som tu na to, aby som polícii chytal ich zločincov,“ povedal Holmes a natiahol sa za hlinenou fajkou. „Je pravda, že asi kryjem zločin, ale je zároveň možné, že zachraňujem ľudskú dušu.“ Sú chvíle, keď detektív stojí pred ťažkou otázkou. Dodržať zákon, alebo ho prekročiť? Či už je to z dôvodu vyšších princípov, okolností, alebo vlastného sebectva, presne tento konflikt musí často vyriešiť takmer každý. Ako sa zachovajú slávni, aj menej slávni detektívi v situácii, keď stoja na hranici zákona? Výber klasických detektívnych poviedok odpovie na túto otázku.

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.

Gilbert Keith Chesterton (1874–1936) katolikus angol író, költő és filozófus. Számtalan novellát, színdarabot, esszét írt. Az angol humor és irónia egyik legjobb képviselője. London behódol az iszlámnak, a sör és a whisky európai fővárosában betiltják az alkoholt, a kocsmának szökevényként kell menekülnie, hogy életben maradhasson. A XX. század elején ez abszurd lázálomnak tűnhetett. Chesterton fantasztikus könyve 1914-ben, egy évvel London bombázása előtt került a könyvesboltokba, amikor már mindenki érezte, hogy a világ készül összedőlni. A politikusok vég nélkül tárgyaltak a nyilvánvaló tudatban, hogy olyan háború következik, amilyenre még nem volt példa az emberiség történetében. De hiába.Chesterton fergeteges humorral ábrázolja a törvénymódosítások és titkos záradékok rafinált rendszerét, az azóta még tökéletesebbre fejlesztetett diplomáciai és újságírói trükköt, hogy mindenről beszélünk, csak arról nem, amiről kellene. A józan ész nevében című könyve a feudális, pénzügyi, politikai, tudományos és vallási elit arrogáns ostobaságának szenvedélyes kritikája. Meggyőződése volt, hogy az elitek által lenézett választópolgárok legfőbb kincse a józan ész.Mit érezhetett, amikor ez végképp odalett, és Európa a szeme láttára borult lángba. S vajon mit érezne ma azt látva, hogy London főpolgármestere muszlim?

Otázka, či je súboj legitímnym nástrojom spravodlivosti je iba začiatkom zamotaného detektívneho prípadu. Trochu netradičná a na dnešnú dobu možno až kontroverzná detektívna novela od majstra detektívky G.K.Chestertona. Text bol digitalizovaný z prvého slovenského vydania zo štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia a boli v ňom vykonané minimálne gramatické zmeny.

Audiokniha Muž, ktorý bol štvrtok, ktorú napísal Gilbert Keith Chesterton. Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať sa medzi jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Stromy pýchy sú netradičným príbehom z anglického vidieka. Bohatý statkár vysadí na svojom panstve cudzokrajné stromy, ktoré miestni obyvatelia považujú za prekliate. Stromy podľa nich prinášajú smrť každému v okolí. Ich majiteľ to považuje za poveru a rozhodne sa to dokázať tým, že na strome strávi noc. Ráno ho však nik nemôže nájsť.

Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti. Hlavným hrdinom zbierky je bývalý štátny zamestnanec pán Pond, ktorý sa doslova vyžíva vo vyslovovaní svojráznych paradoxných výrokov a priateľov neprestáva ohromovať opisom svojich prazvláštnych životných skúseností. Vďaka nezvyčajnému pohľadu na svet a zmyslu pre detailný rozbor akokoľvek zložitej situácie si dokáže poradiť aj s tým najzamotanejším prípadom. Sám autor o svojej poslednej veľkej literárnej postave napísal: „Väčšina tých, čo hovoria v paradoxoch, sa len vyťahujú. No Pond je iný. On to robí, pretože sa vyťahovať nechce. Vieš, vyzerá ako taký sedavý typ, vedecký mužíček, akoby bol navždy prikovaný k stolu či písaciemu stroju, no zažil niekoľko skutočne vzrušujúcich príhod. Nerád o nich hovorí, to vlastne ani nechce. Najradšej by sa rozprával o úsudku, filozofii a teoretických veciach z kníh – dobre predsa vieš ako nesmierne miluje racionálnu literatúru osemnásteho storočia. Lenže počas toho abstraktného rozprávania občas znenazdania natrafí na čosi, čo sa mu aj naozaj stalo. No a vtedy – aby som to tak povedal – to všetko zhúžva dokopy. Snaží sa to natlačiť do malého priestoru a potom to jednoducho znie protichodne. Takmer každá z tých jeho pološialených viet predstavuje nejaké rozsiahlejšie dobrodružstvo v živote, ktorý by väčšina ľudí nazvala veľmi nedobrodružným."

Paradoxy pána Ponda je posledná kniha detektívnych príbehov od slávneho britského prozaika, novinára a katolíckeho filozofa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Poviedky sa najprv objavovali v literárnom časopise Storyteller a knižne vyšli až po spisovateľovej smrti. Hlavným hrdinom zbierky je bývalý štátny zamestnanec pán Pond, ktorý sa doslova vyžíva vo vyslovovaní svojráznych paradoxných výrokov a priateľov neprestáva ohromovať opisom svojich prazvláštnych životných skúseností. Vďaka nezvyčajnému pohľadu na svet a zmyslu pre detailný rozbor akokoľvek zložitej situácie si dokáže poradiť aj s tým najzamotanejším prípadom. Sám autor o svojej poslednej veľkej literárnej postave napísal: „Väčšina tých, čo hovoria v paradoxoch, sa len vyťahujú. No Pond je iný. On to robí, pretože sa vyťahovať nechce. Vieš, vyzerá ako taký sedavý typ, vedecký mužíček, akoby bol navždy prikovaný k stolu či písaciemu stroju, no zažil niekoľko skutočne vzrušujúcich príhod. Nerád o nich hovorí, to vlastne ani nechce. Najradšej by sa rozprával o úsudku, filozofii a teoretických veciach z kníh – dobre predsa vieš ako nesmierne miluje racionálnu literatúru osemnásteho storočia. Lenže počas toho abstraktného rozprávania občas znenazdania natrafí na čosi, čo sa mu aj naozaj stalo. No a vtedy – aby som to tak povedal – to všetko zhúžva dokopy. Snaží sa to natlačiť do malého priestoru a potom to jednoducho znie protichodne. Takmer každá z tých jeho pološialených viet predstavuje nejaké rozsiahlejšie dobrodružstvo v živote, ktorý by väčšina ľudí nazvala veľmi nedobrodružným.“

It is the day after Christmas. Colonel Adams and his daughter are throwing a party. The neighbor, the girl’s uncle, her godfather and the local priest Father Brown are invited. The uncle comes up with a plan: they are going to arrange a masquerade play with costumes. It seems like a very good idea, until the three diamonds the girl’s godfather had brought her as a gift disappeared from his pocket.

Isidore Smythe is in danger. He has received threating letters and he does not see a way out. John Angus offers Smythe his help and Smythe is escorted back to his flat. Angus is determined to find out who has sent the letters and he heads out to the former criminal Flambeau and the private detective Father Brown.

Aristide Valentin holds a dinner party in his secret garden, which only has one main entrance. Many people are invited. Julius K. Brayne, one of Valentin’s rivals, is of the party as well. Everything goes as planned until one group of guests finds a beheaded corpse and the dinner turns into an investigation.

Father Brown, an amateur detective, takes up his first case ever. He has to find the infamous criminal Flambeau. The task is however very difficult because Flambeau is a master of disguise and nobody knows what he really looks like. The detective finds out that Flambeau is planning to head out to an international conference in London, most probably intending to steal some religious articles.

The Twelve True Fishermen are going on their annual dinner at an exclusive club where fifteen waiters are going to serve the guests. The fishermen are refined and insist on using their own ornate silver knives and forks, which are shaped like fish and have a pearl in the handles. The dinner goes as planned until the silver cutlery disappears.

"The Man Who Knew Too Much" tells the story of Horne Fisher and the burden he had to carry throughout his whole life. He knew too much about politicians and aristocracy, about corruption and covered crimes. The prime minister of England was a friend of his father, the foreign minister married his sister.