Gilbert Chesterton

Každý z protagonistov Chestertonových poviedok – členov „Klubu nepochopených mužov“ – má na svedomí niečo, čomu sa bežne hovorí zločin. Všetci autorovi hrdinovia však tieto kriminálne činy spáchali preto, aby zabránili oveľa horším zločinom. Klub nepochopených mužov (1930) patrí medzi nadčasovú klasiku detektívneho žánru. Anglický prozaik, novinár, esejista, historik a teológ Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) napísal štyri odlišné a neuveriteľne napínavé príbehy plné tajomstiev a intríg, v ktorých opäť prejavil svoj osobitý literárny štýl, charakteristický dômyselnými slovnými hračkami a obdivuhodne vybudovanými zápletkami. Kniha sa odohráva na začiatku 20. storočia a čitateľovi ponúka fascinujúci náhľad do spoločenského a kultúrneho kontextu tej doby. Plodný prozaik a vplyvný mysliteľ tak opäť spojil svoje hlboké filozofické postrehy s neuveriteľným rozprávačským talentom a vytvoril strhujúce dielo, ktoré uspokojí každého milovníka kvalitnej detektívky.

Každý z protagonistov Chestertonových poviedok – členov „Klubu nepochopených mužov“ – má na svedomí niečo, čomu sa bežne hovorí zločin. Všetci autorovi hrdinovia však tieto kriminálne činy spáchali preto, aby zabránili oveľa horším zločinom. Klub nepochopených mužov (1930) patrí medzi nadčasovú klasiku detektívneho žánru. Anglický prozaik, novinár, esejista, historik a teológ Gilbert Keith Chesterton (1874 – 1936) napísal štyri odlišné a neuveriteľne napínavé príbehy plné tajomstiev a intríg, v ktorých opäť prejavil svoj osobitý literárny štýl, charakteristický dômyselnými slovnými hračkami a obdivuhodne vybudovanými zápletkami. Kniha sa odohráva na začiatku 20. storočia a čitateľovi ponúka fascinujúci náhľad do spoločenského a kultúrneho kontextu tej doby. Plodný prozaik a vplyvný mysliteľ tak opäť spojil svoje hlboké filozofické postrehy s neuveriteľným rozprávačským talentom a vytvoril strhujúce dielo, ktoré uspokojí každého milovníka kvalitnej detektívky.

Otec Brown na stopě III – klasické britské kriminální drama. Třetí díl s vybranými dvanácti povídkami ze čtyř svazků. Otec Brown je skromný anglický kněz s pozoruhodným talentem pro řešení záhad, který prochází řadou kriminálních situací, jež často odhalují hlubší morální ponaučení.

Otec Brown na stopě II – klasické britské kriminální drama. Druhý díl s vybranými dvanácti povídkami ze čtyř svazků, které nenudí. Otec Brown, obyčejný kněz, jehož nevšední zevnějšek skrývá mimořádnou schopnost řešit zločiny, je oslavován pro svá řešení metafyzických záhad. Chestertonovo skvělé psaní a jeho vřelá a přitažlivá postava, otec Brown, čtenáře baví po celém světě.

Chestertonovský Svätý František z Assisi nevykresľuje Františka ako sladkého či naivného stredovekého svätca, hoci nevynecháva ani jednu zo známych epizód z jeho života – márnivú a búrlivú mladosť, odchod od rodičov, Pieseň brata slnka, vzťah s Klárou či rozvoj františkánskeho hnutia. Jednotlivé obrazy majstrovsky zasadzuje do súvislostí doby. František podľa Chestertona „nemiloval humanitu, ale ľudí“, rovnako ako „nemiloval kresťanstvo, ale Krista“. Autor nepovažuje Františka za fanatika ani za nepraktického človeka, naopak tvrdí, že mu vždy šlo o podstatu veci a jednoduchosť myšlienky. Chestertonov František je realistický a príťažlivý, i keď nejde o klasický životopis.

Kniha britského novinára a spisovateľa Gilberta Keitha Chestertona vychádza v slovenčine po prvý raz. Ide o zbierku 39 krátkych esejí, ktoré vznikli pozorovaním obyčajných vecí vo svete na prelome 19. a 20. storočia. Chesterton v nej ponúka svieže, zdanlivo nepodstatné, niekedy priam bizarné príhody, ktoré zažil v rodnom Londýne, ale aj na cestách Francúzskom, Belgickom či Nemeckom. Ohromné maličkosti čitateľovi sprostredkujú zážitok neobyčajného pozorovacieho talentu, sympatický prejav pokojnej inteligencie, ľahký úsmev bonvivánskeho štýlu, ale aj hlboký, nefalšovaný zmysel autora pre filozofiu, teológiu a náboženstvo.

Pokud si ceníte klasického britského kriminálního dramatu, tato kniha s vybranými dvanácti povídkami ze čtyř svazků vás zajisté nezklame. Otec Brown řeší vraždy tím způsobem, že kombinuje filozofické a duchovní úvahy s vědeckým pozorováním a obnovuje spravedlnost v malých komunitách, které navštěvuje po celé Anglii. Chestertonovo skvělé psaní a jeho vřelá a přitažlivá postava, otec Brown, čtenáře baví po celém světě.  Pro zajímavost ´Otec Brown´ je britský detektivní dramatický televizní seriál, vysílaný od 14. ledna 2013 na stanici BBC One.

Kniha britského spisovateľa a katolíckeho filozofa Gilberta K. Chestertona Svätý Tomáš Akvinský nie je klasickým životopisom. Aj keď v úvodnej poznámke autor čitateľa skromne uisťuje, že nechce byť ničím väčším než „len populárnou skicou veľkej historickej osoby, ktorá by mala byť pre svet viac známa“, predkladá nám takmer filmový príbeh stredovekých kultúrnych dejín prostredníctvom výnimočného farbistého štýlu rozprávania o tejto postave z dejín kresťanskej Európy. Cez optiku triezveho rozumu a pravdivosti rozvíja svoj postoj k svetu a viere, pričom ako východiskový bod mu slúži samotný sv. Tomáš Akvinský. Obaja títo veľkí muži majú pritom, ovládaní vášňou pre pravdu, schopnosť vyjadriť neviditeľné a ťažko uchopiteľné veci takým spôsobom, ktorý sa pre čitateľa stáva inteligentným zážitkom.

Vysloviť láskavé slovo ide ľahko a môže byť krátke, jeho ozvena však môže byť nekonečná. Tri najdôležitejšie veci musia byť ponechané voľbe obyčajných ľudí: manželstvo, výchova detí a zákony štátu. Toto je demokracia a v inú neverím! Najsilnejšia reťaz, ktorou bol kedy človek prikovaný, je retiazka od hodiniek. Najväčší zo všetkých paradoxov je láska: milovať človeka, ktorý nie je hodný milovania, a odpúšťať, čo sa odpustiť nedá. Je veľkým omylom domnievať sa, že keď ľudia stratia vieru, nebudú veriť v nič. Budú veriť v hocičo. Pokora je vlastnosť morálnych gigantov.

Audiokniha Slavné vánoční příběhy. Čtyři legendární příběhy světové literatury pro adventní čas Vánoční koleda Ch. Dickense je slavnou novelou o starém lakomci Scroogeovi, kterému duchové ukážou svět chudých a změní tak jeho smýšlení. Sherlock Holmes a doktor Watson řeší ve vánočním Londýně případ Modrá karbunkule. V detektivní povídce spisovatele G.

Hrdinom legendárneho románu Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) z roku 1925 je Michael Herne, hĺbavý knihovník na panstve lorda Seawooda, ktorému dcéra jeho zamestnávateľa zverí úlohu kráľa Richarda Levie srdce v divadelnom predstavení s názvom Trubadúr Blondel. Herne berie svoju postavu nesmierne vážne, dôkladne skúma stredovek a po skončení hry si na zdesenie ostatných spoluúčinkujúcich odmietne vyzliecť kostým a naďalej zotrváva v charaktere zverenej postavy. Nielen jeho pôvodné oblečenie, ale aj všetko naokolo mu zrazu pripadá zvláštne nepochopiteľné. S nesmiernymi rozpakmi hľadí na negatívne javy moderného sveta a postupne sa s fanatickou náruživosťou vteľuje do úlohy novodobého dona Quiota, ktorý má všetky tie neduhy napraviť. Cez postavu Michaela Herna autor svojím očarujúcim a nenapodobiteľným spôsobom analyzuje nedostatky, absurdnosť a nelogickosť fungovania ľudskej spoločnosti. Už v tomto románe však čiastočne opúšťa svoj nevyhranený pesimizmus a smeruje k tomu, čo Karel Čapek nazval „geniálnym optimizmom“.

Hrdinom legendárneho románu Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936) z roku 1925 je Michael Herne, hĺbavý knihovník na panstve lorda Seawooda, ktorému dcéra jeho zamestnávateľa zverí úlohu kráľa Richarda Levie srdce v divadelnom predstavení s názvom Trubadúr Blondel. Herne berie svoju postavu nesmierne vážne, dôkladne skúma stredovek a po skončení hry si na zdesenie ostatných spoluúčinkujúcich odmietne vyzliecť kostým a naďalej zotrváva v charaktere zverenej postavy. Nielen jeho pôvodné oblečenie, ale aj všetko naokolo mu zrazu pripadá zvláštne nepochopiteľné. S nesmiernymi rozpakmi hľadí na negatívne javy moderného sveta a postupne sa s fanatickou náruživosťou vteľuje do úlohy novodobého dona Quiota, ktorý má všetky tie neduhy napraviť.

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta. Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Recenzie: S veľkým potešením možno privítať čerstvé slovenské vydanie jedného z najúspešnejších Chestertonových románov Muž, ktorý bol štvrtok, v novom kvalitnom preklade a s „definitívnymi“ ilustráciami Evy Baloghovej, ktoré vystihujú ducha autorovej estetiky a jeho doby asi najlepšie, ako sa dá. Príbeh ponúka celú škálu tradičných autorských rekvizít, ako sú napríklad pouličná lampa, čestný duel, osudoví ryšavci, pestrá heraldika, intuícia básnikov, zázračná bizarnosť stvorenia, atď. a jeho remeselných fínt ako sú prekvapivé zvraty, výtvarné opisy hýriace farbami a tieňosvitom, paradoxy, duchaplnosti, či momenty znepokojivej tajuplnosti... (Chestertonovský štýl by sa možno dal patentovať a predávať ako licenčný formát – lenže komu, keď zmes hlbokého obsahu a príťažlivej formy zvykol namiešavať génius?) Tento román navyše už od svojho zverejnenia pred 115 rokmi dodnes neprestáva aj najlepším kritikom robiť ťažkosti pri zaškatuľkovaní. Ide o špionážny thriller o tajných agentoch? Metafyzickú alegóriu? Snovú frašku? Prečítajte a posúďte sami! Jedno vám ale prezradím: na vyjadrenie zložitosti ľudského zápasu, hľadania, nádejí a bolesti nie je vždy potrebné loviť nejakú veľrybu. Niekedy postačí aj jazda na slonovi. – Michal Švec Na prvý pohľad sa Muž, ktorý bol Štvrtok javí ako detektívka plná poézie a politiky. Záhada tohto príbehu však narastá, až kým sa z nej nestane – áno, pripravte sa – záhada samotného Stvorenia. Je to Chestertonov najslávnejší román a od svojho vydania v roku 1908 nevyšiel z tlače. Kritici ho ihneď velebili ako „neskutočne vtipný“, „pozoruhodne akrobatický kúsok“ a „frašku, ktorej koniec vás odrovná ako kapitola z Apokalypsy“. – Dale Alquist, prezident organizácie American Chesterton Society

„Koniec koncov, Watson, nie som tu na to, aby som polícii chytal ich zločincov,“ povedal Holmes a natiahol sa za hlinenou fajkou. „Je pravda, že asi kryjem zločin, ale je zároveň možné, že zachraňujem ľudskú dušu.“ Sú chvíle, keď detektív stojí pred ťažkou otázkou. Dodržať zákon, alebo ho prekročiť? Či už je to z dôvodu vyšších princípov, okolností, alebo vlastného sebectva, presne tento konflikt musí často vyriešiť takmer každý. Ako sa zachovajú slávni, aj menej slávni detektívi v situácii, keď stoja na hranici zákona? Výber klasických detektívnych poviedok odpovie na túto otázku.

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.

Zbierka detektívnych poviedok Muž, ktorý vedel priveľa vyšla po prvý raz v roku 1922 a ide zrejme o najtemnejšie a najcynickejšie dielo slávneho britského prozaika, novinára, esejistu, historika a teológa Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936). Hrdinom mimoriadnych príbehov je Horne Fischer, ktorý vďaka svojej bystrej mysli a vynikajúcim deduktívnym schopnostiam dokáže vyriešiť aj tie najkomplikovanejšie kriminálne prípady. Spolu so začínajúcim novinárom Haroldom Marchom sa však pohybuje vo vyšších kruhoch britskej spoločnosti a výsledky svojho vyšetrovania musí podriadiť spoločenským a politickým záujmom krajiny. Problémom totiž nie je odhalenie páchateľa, ale či je vôbec vhodné postaviť ho pred súd. Horne Fisher je totiž spriaznený s takmer všetkými významnými aristokratmi aj vplyvnými politikmi krajiny a dobre preto pozná zákulisné zlozvyky ostrovného kráľovstva. Jednoducho vie priveľa, aby sa mohol rozhodovať len podľa litery zákona a svojich morálnych zásad.