Karol Chmel strana 4 z 5

Vkročte so zaklínačom Geraltom na cestu k veľkolepému záveru série. Niečo sa končí a niečo sa začína. Dieťa Predurčenia, princezná Cirila je centrom minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Veža Lastovičky ju zaviedla do ríše elfov, ktorá by ju chcela zhltnúť. No ona túži len po jednom – nájsť zaklínača Geralta a zachrániť ich spoločný osud aj život, ako ho poznali doteraz. Neúprosný svet ju zocelil, aby sa v tejto chvíli postavila na jeho obranu. Andrzej Sapkowski, držiteľ ceny World Fantasy Award za celoživotný prínos, vytvoril svojimi poviedkami o tajomnom zaklínačovi celosvetový fenomén, ktorý okrem knižných pultov a herných konzol dobyl aj televízne obrazovky fanúšikov po celom svete. Pani Jazera je záverečným dielom fenomenálnej románovej ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie.

Svet požiera neľútostná vojna. Za okenicami chalupy obrastenej machom však popolavovlasé dievča rozpráva svoj príbeh. Pri svetle sviečok šepká o kľukatej ceste bojovníčky, o ohrdnutej sirote a zlomenom srdci. Škaredá jazva na jej tvári nepristane k zeleným očiam dieťaťa. Cirila nedokáže zaklínačovi Geraltovi a Yennefer odpustiť, že ju nechali napospas temným silám. No ona prinúti svojich nepriateľov striasť sa strachom. O jej osude nebude rozhodovať nik iný. Andrzej Sapkowski, držiteľ ceny World Fantasy Award za celoživotný prínos, vytvoril svojimi poviedkami o tajomnom zaklínačovi celosvetový fenomén, ktorý okrem knižných pultov a herných konzol dobyl aj televízne obrazovky fanúšikov po celom svete. Veža lastovičky je štvrtým dielom fenomenálnej románovej ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie a princeznej Ciri.

Prvá poviedková kniha Posledné želanie je skvelým úvodom do ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Bielovlasý zaklínač, majster meča a umenia zabíjať, má v živote len jeden cieľ a obživu – zbavovať svet príšer. Odveké zaklínačské umenie chráni ľudstvo pred tými najodpornejšími stvoreniami. Na svojej dlhej púti však Geralt zistí, že zlo sa často ukrýva práve v ľuďoch, intrigách a nenávisti. Zaklínač si preto vždy vyberá cestu rozumu a snaží sa v sebe zadusiť akékoľvek city. Nie vždy sa mu to však darí.

Majster poľskej fantastiky opäť prekvapuje – Búrkovú sezónu odštartoval zemetrasením a bielovlasý lovec netvorov Geralt z Rivie, verný svojmu poslaniu chrániť obyčajných ľudí, sa vrhá do neľútostného zápasu s dravcom zabijakom a inými magickými obludami. Po konflikte v Keracku sa dostane do väzenia a príde o svoje drahocenné meče. Zaklínačské zbrane sú vecou cti a Geralt ich musí za každú cenu získať späť...

Branko Čegec - chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum, autor manifestujúci nedôveru voči jazyku i voči sprofanovanej realite. V deväťdesiatych rokoch rozširuje autoreflexívnosť o bohatšie referenčné vrstvenia a vychádza v ústrety čitateľovi, ba v najnovších zbierkach vstupuje do priestoru tematízovania každodennosti, pričom len v náznakoch uplatňuje kedysi zdôrazňované modernistické vedomie a nedôveru v zmysel posolstva.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmych poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete. Preklad: Karol Chmel Recenzie „Danilo Kiš nás nešetrí. A dobre robí. Ani jeho nikto nešetril. Píše životopisy ľudí, ktoré sú životopisom sveta, otvára okná hrôzy, zničenia, irónie, krutosti, zrady, neľudskosti – encyklopédiu mŕtvych. V každej poviedke tejto bezútešnej, no zároveň veľkolepej knihy, ako už jej názov Hrobka pre Borisa Davidoviča naznačuje, tikajú hodiny s poslednými chvíľami jej hrdinov a antihrdinov. Táto kniha je výstrahou pre tých, ktorí v mene akýchsi najskvelejších ideí snívajú o nemožnom – o raji. Sú to správy z potopeného sveta: výhry sú tu vzácnosťou a prehry zásadou, vychádzajú z dokumentov, ktoré rozprávanie dusia, no takisto spisovateľovi poskytujú rozkoš z ilúzie, že ich môže meniť – a robiť ich pravdivejšie, čiže ešte obludnejšie, ešte krutejšie. Pomáha mu zvedavosť, matka objavov a hriechu, pomáha mu presnosť, šetriaca priestor jeho prózy, no súčasne rozširujúca a prehlbujúca obsažnosť výpovede, pomáha mu fantázia, meniaca Boha na diabla a diabla na Boha.” Dušan Dušek „Ochotne by som obetoval tisíce strán svedectiev o realite Gulagu za týchto sedem stručných kapitol, kde sa história odvíja ako nejaký monštruózny príbeh. Veľké umenie postavené do služieb prísnej výrečnosti.“ Le Soir „Hrobka pre Borisa Davidoviča je pre mňa skutočný objav.“ Philip Roth O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes Redaktorka edície: Renata Deáková

Najevidentnejším posunom v poézii, ktorá sa konfrontovala nielen s vývojom osobnostného zrenia autora, so skúsenosťami vo vzťahu so svetom, ale aj s literárnou tradíciou, resp. fascináciou možnými interpretáciami sveta, je v novej Chmelovej zbierke istý odklon od poetiky paradoxu, koincidencie; dá sa povedať, že akoby na jej úkor narástla nostalgia, došlo k prehĺbeniu emocionálnych polôh, aké sa podistým usiluje vybalansovať v objektivizovaných konceptuálne ladených textoch či správach z aktuálneho sociálneho zázemia súčasníkov, pričom charakteristickou črtou v kontexte tvorby zostáva intertextualita, dialogické odvolávanie sa na tvorivé iniciatívy domácich i cudzích autorov. Nad Chmelovými textami sa vznáša všadeprítomný duch irónie, ktorý nedovoľuje zbaviť sa odstupu vo vzťahu ku skutočnosti, skutočnosti predmetov či myšlienok. Markantná zostáva spojitosť s estetikou dekonštrukcie, vo fragmentoch rozkúskovaného sveta sa tu ponúkajú rozmanité propozície a možnosti vo chvíľach náhleho, prekvapujúceho pochopenia, porozumenia, zjavenia doteraz ignorovaných súvislostí. Zbierka je ilustrovaná sklenenými obrazmi Pala Macha.

Hrobku pre Borisa Davidoviča často označujú za ekvivalent Borgesových Obecných dejín hanebnosti. V zbierke siedmych poviedok nájdete témy obludnosti stalinských manipulácií, fungovania sovietskych gulagov aj likvidácie nepohodlných osobností, v ktorých autor fiktívno-dokumentárnym štýlom odhaľuje zákulisné praktiky sovietskej tajnej moci. Keď kniha vyšla, bola označená za najväčší literárny škandál v povojnovej Juhoslávii. Medzinárodný ohlas nedal na seba dlho čakať, bola preložená do množstva jazykov po celom svete. Preklad: Karol Chmel Recenzie „Danilo Kiš nás nešetrí. A dobre robí. Ani jeho nikto nešetril. Píše životopisy ľudí, ktoré sú životopisom sveta, otvára okná hrôzy, zničenia, irónie, krutosti, zrady, neľudskosti – encyklopédiu mŕtvych. V každej poviedke tejto bezútešnej, no zároveň veľkolepej knihy, ako už jej názov Hrobka pre Borisa Davidoviča naznačuje, tikajú hodiny s poslednými chvíľami jej hrdinov a antihrdinov. Táto kniha je výstrahou pre tých, ktorí v mene akýchsi najskvelejších ideí snívajú o nemožnom – o raji. Sú to správy z potopeného sveta: výhry sú tu vzácnosťou a prehry zásadou, vychádzajú z dokumentov, ktoré rozprávanie dusia, no takisto spisovateľovi poskytujú rozkoš z ilúzie, že ich môže meniť – a robiť ich pravdivejšie, čiže ešte obludnejšie, ešte krutejšie. Pomáha mu zvedavosť, matka objavov a hriechu, pomáha mu presnosť, šetriaca priestor jeho prózy, no súčasne rozširujúca a prehlbujúca obsažnosť výpovede, pomáha mu fantázia, meniaca Boha na diabla a diabla na Boha.” Dušan Dušek „Ochotne by som obetoval tisíce strán svedectiev o realite Gulagu za týchto sedem stručných kapitol, kde sa história odvíja ako nejaký monštruózny príbeh. Veľké umenie postavené do služieb prísnej výrečnosti.“ Le Soir „Hrobka pre Borisa Davidoviča je pre mňa skutočný objav.“ Philip Roth O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes Redaktorka edície: Renata Deáková

Román Syn získal roku 2011 Cenu Európskej únie za literatúru, prekladové práva sa predali do dvanástich krajín. Autor v rozhovoroch tvrdí, že kým žije, bude existovať aj multikulturalita: je synom Gréka a Čiernohorky, vnukom Albánca a Rumunky, do osemnástich rokov žil v Sarajeve, patrí teda do bosniacko-hercegovinskej literatúry, žije v čiernohorskom meste Ulcinj, čiže aj do čiernohorskej, a keďže vydáva knihy najmä v Záhrebe, aj do chorvátskej literárnej tvorby. V románe Syn hlavný hrdina a zároveň rozprávač Konstantin žije ako cudzinec vo vlastnom meste a jeho osud môže byť variantom večného otcovsko-synovského príbehu o bludnom synovi. V próze Príchod rozvíja príbeh plný fiktívnych aj skutočných konšpirácií o vražde rodiny Vukotićovcov, no ako napovedá názov, aj príbeh posledný: apokalypsu, pravdaže, so špecifickou balkánskou vôňou. Súčasťou kníh je aj „top ten“ zoznam skladieb, ktoré Nikolaidis odporúča počúvať pri ich čítaní.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Blyskáča posadne mocný džin oslobodený z fľaše. Geralt sa preto vydáva do mesta Rinda, kde prosí o pomoc čarodejnicu Yennefer. Tá síce Blyskáča vylieči, ale zároveň očaruje Geralta a s jeho pomocou sa pomstí ľuďom v meste. Yennefer chce džina znova vyvolať a chytiť ho, lenže to sa jej nepodarí, pretože Geraltovi splnil iba dve priania a nemôže odísť, kým nesplní aj to tretie.

Fenomén Zaklínač v krásnom ilustrovanom spracovaní Exkluzívnej vydanie úvodnej poviedky Zaklínač zo zbierky „Posledné želanie“. Ilustrátor Timothée Montaigne získal jedinečnú možnosť vtisnúť zaklínačovi Geraltovi z Rivie svoj výtvarný rukopis. V spolupráci s francúzskym vydavateľstvom Bragelonne vydavateľstvo Lindeni prináša slovenským fanúšikom unikátnu knižnú publikáciu – ilustrované vydanie poviedky Zaklínač s celostránkovými ilustráciami v exkluzívnom formáte a knižnom prevedení.