Karol Chmel

Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Niektoré miesta na svete sú možno priďaleko. Ukrývajú sa za vysokými horami. Alebo sú príliš cudzie. Skrátka – nepoznáme ich. Tri krajiny Južného Kaukazu, Arménsko, Azerbajdžan a?Gruzínsko medzi ne celkom určite patria. A?je to škoda, lebo spoznať ich osobitosť, históriu a?kultúru určite stojí za to. Ideálnym sprievodcom po tomto regióne môže byť kniha Wojciecha Góreckého Prípitok na predkov. Len ťažko by sme našli niekoho povolanejšieho. V?tejto knihe sa dozvieš: – ako sa na Južnom Kaukaze stretáva Európa s Áziou a čo to znamená pre ľudí, ktorí tam žijú – kde pramenia konflikty a napätia medzi krajinami Južného Kaukazu a ako ich tam môžeme cítiť dodnes – čo prezrádzajú kaukazské tradície, prípitky a úcta k predkom o mentalite miestnych ľudí – ako vnímajú obyčajní ľudia veľké dejiny svojich krajín a?ako vplývajú na ich každodenný život – akým spôsobom Sovietsky zväz formoval dnešnú identitu, hranice a vzťahy na Južnom Kaukaze a?ako v?tejto tradícii pokračuje súčasné Rusko – čo všetko môže človek pochopiť o?Južnom Kaukaze cez osobné stretnutia, cestovanie do odľahlých končín a vyrozprávané príbehy Nikto nám doposiaľ neporozprával o?kaukazských krajinách, ich dejinách, mýtoch a?prítomnosti s?takou múdrosťou a?rozprávačskou eleganciou, ako legendárny poľský reportér Wojciech Górecki. Jeho kniha Prípitok na predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu i súčasnosť troch štátov v?regióne Južného Kaukazu – Azerbajdžanu, Arménska a?Gruzínska. Sú to krajiny, v?ktorých neustále tlejú neurovnané spory, no nezhasína v?nich ani túžba po lepšej budúcnosti, krajiny, kde rodina znamená všetko, no ešte dôležitejší je hosť, ktorý vám nečakane zaklope na dvere. Wojciech Górecki čerpá zo svojich dlhoročných skúseností s?týmto regiónom pričom originálnym spôsobom prepája historické fakty, súčasnú politiku a kultúru s?vlastnými zážitkami z?ciest nielen po veľkých mestách, ale aj do tých najodľahlejších kútov. Na pozadí jednotlivých príbehov známych i celkom anonymných hrdinov postupne spoznávame minulosť, kultúru i mentalitu obyvateľov troch krajín Južného Kaukazu, kde na seba neustále narážajú európske a ázijské vplyvy, medzi ktorými Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko každodenne bojujú o?svoju vlastnú identitu. Na každom kroku sa prirodzene stretávame aj s dedičstvom, ktoré v regióne zanechal Sovietsky zväz, ako aj?s?problémami, ktoré tu spôsobuje súčasné Rusko. Prípitok na predkov Wojciecha Góreckého vychádza v?preklade Karola Chmela. Vydanie knihy je spolufinancované z?prostriedkov Európskej únie.

„Neplač, dieťa moje. Každá žena je otrokyňa, tak ani ty nebudeš vyvolená,“ hovorí babka svojej mladej vnučke. Znie to ako rada do života, no v minulosti na vidieku táto veta fungovala takmer ako zákon. Joanna Kuciel-Frydryszak nám v knihe Sedliačky ponúka dojemný a mimoriadne silný portrét žien, ktoré s ohnutými chrbtami niesli na pleciach celú krajinu. Sú to naše babky a prababky... V tejto knihe sa dozvieš: - ako vyzeral bežný život vidieckych žien na prelome 19. a 20. storočia – bez práv, bez majetku a bez možnosti rozhodovať o svojom živote - prečo mala pre mnohých otcov väčšiu cenu krava a pár jutár zeme než vlastná dcéra - aké boli dôsledky absolútnej závislosti ženy od muža – vrátane domáceho násilia a vynútenej intimity - ako spoločenský a náboženský tlak ovplyvňoval ženské telo – keď žena rodila jedno dieťa za druhým, často bez lekárskej pomoci či oddychu - aké šance mali ženy prelomiť kruh generačnej chudoby a podriadenosti a čo museli obetovať, ak sa rozhodli vzoprieť tradícii - ako v nás dodnes žije skúsenosť týchto žien – v hodnotách, strachoch, ale aj v sile, ktorá je našim dedičstvom Drina od svitu do mrku pri kravách, na poli, pri deťoch. Potom rýchlo navariť hladnému mužovi, nie však príliš skoro, pretože polievka musí byť horúca. Večer pri sliepňajúcej petrolejke poplátať oblečenie. A až potom prichádza chvíľka, ktorú môže venovať sebe. Aj tak vyzerala každodennosť našich starých a prastarých mám, ktorú formovala nerovnosť, závislosť od muža, samota a často aj násilie. Poľská spisovateľka Joanna Kuciel-Frydryszak vo svojej knihe Sedliačky dáva hlas vidieckym ženám, aby hovorili o svojom živote: o každodennej neľudskej námahe, o svojich obavách, strachoch i snoch, o živote plnom túžob, ktoré hatia predsudky, povery i očakávania spoločnosti. Hovoria však aj o všadeprítomnom násilí, nútených manželstvách, neustálych tehotenstvách a nemožnosti zmeniť svoj údel. Joanna Kuciel-Frydryszak čerpá z archívov, spomienok i rozhovorov s potomkami a svoju knihu komponuje ako pútavý dokumentárny román, ktorý je zároveň sociologickou sondou hlboko do srdca stredoeurópskeho vidieka. Toto silné a hlboko dojímavé čítanie ukazuje silu žien, ich bezhraničnú oddanosť rodine, ale aj ich túžbu po zmene a nerovný boj o vlastné živobytie či vzdelanie. Čítame túto knihu, vidíme, ako veľmi sa zmenil svet, a zároveň si uvedomujeme, ako nás to všetko ešte stále hlboko ovplyvňuje. Kniha Sedliačky sa v Poľsku stala literárnou udalosťou. Predalo sa jej viac než 600-tisíc výtlačkov a naprieč celou krajinou spustila živú diskusiu o postavení žien v spoločnosti, o dedičstve vidieka i o dobe, v ktorej žili naši predkovia. Sedliačky sa hneď po vydaní zaradili medzi najvýraznejšie reportážne knihy posledného desaťročia. Výnimočná dokumentárna kniha Sedliačky s podtitulom Rozprávanie o našich starých mamách vychádza v preklade Karola Chmela.

Poviedková kniha Bizarné poviedky pozostáva z desiatich nepredvídateľných, krásnych a pozoruhodných príbehov. Každý z nich pozýva čitateľa do iného sveta, či už sa dej odohráva vo Volyni v 17. storočí počas švédskej invázie do Poľska, v súčasnom Švajčiarsku, v Ázii alebo v obyčajnej poľskej záhrade. Prípadne na miestach, ktoré vôbec neexistujú. Príbehy sú plné fantastických, surrealistických a často znepokojujúcich prvkov: preklep má fatálne následky alebo transplantované srdce sa chce vrátiť do rodnej krajiny darcu. Prvky grotesky, čierneho humoru, fantázie a hororu prítomné v príbehoch jasne ukazujú, že v našej realite nie je nič tak, ako sa zdá. Olga Tokarczuková získala v roku 2018 Nobelovu cenu za literatúru a je jednou z najvýznamnejších poľských autoriek. Bizarné poviedky predstavujú šírku jej tvorby: jej úžasnú schopnosť žonglovať so štýlmi a kombinovať podivné a komické s hlboko temnými aspektmi ľudskej mysle. Zároveň sa dotýka veľkých otázok života, ako je vzťah medzi človekom a prírodou, choroba, starnutie a smrť. Jej očami sa svet javí nový a, áno, bizarný.

Špeciálne vydanie s dvoma obálkami! Zaklínači sa nerodia. Vznikajú. Skôr než sa Geralt z Rivie stal Bielym Vlkom či Mäsiarom z Blavikenu, bol len čerstvým absolventom Kaer Morhenu vstupujúcim do sveta, ktorý zaklínačom nerozumie ani ich nevíta s otvorenou náručou. Geraltov naivný pokus o hrdinstvo sa skončí tragicky a pred šibenicou ho v poslednej chvíli zachráni Preston Holt, ostrieľaný zaklínač s tajomnou minulosťou a vlastnými plánmi. Pod Holtovým vedením Geralt začína chápať, čo naozaj znamená byť zaklínačom – chrániť svet, ktorý ho nenávidí, a prežiť v ňom podľa vlastných pravidiel. Ale keď sa hranica medzi tým, čo je dobré a zlé, začína stierať, Geralt sa musí rozhodnúť, či sa stane netvorom, ktorého v ňom všetci vidia, alebo niečím celkom iným. Toto je príbeh o tom, ako sa vytvárajú legendy – a akú obeť si to vyžaduje.

Je ich desať: Nathan, Rywka, šesť detí, pes a mačka. Bývajú v dome v chudobnej časti Tarnova, v jednoizbovom byte s kuchyňou, so záchodom na dvore. No nikto z nich by tu nebol, keby sa Nathan Stramer po niekoľkých rokoch strávených v Amerike nevrátil do Tarnova. K tomuto činu sa odhodlal z lásky k Rywke, a po celý život jej bude sľubovať prázdniny pri mori. Pre šesť detí a nedostatok peňazí však Stramerovci nikdy neopustia maličký byt na Goldhammerovej ulici. Stramer je pútavý viacgeneračný historický román, v ktorom autor približuje medzivojnové roky v poľskej Haliči, v priesečníku rôznorodých kultúr, národov a vierovyznaní.

Príbeh románu E.E., patriaceho medzi Tokarczukovej rané diela, sa odohráva vo Vroclave ešte pred prvou svetovou vojnou. V poľsko-nemeckej rodine továrnika Eltznera hlavná hrdinka, predpubertálna Erna, začína mať zdravotné problémy – často omdlieva a čudne sa správa. Lekár je zoči-voči ťažkostiam dievčaťa bezradný; keď však Erna začne rozprávať, že vidí akési postavy, možno aj duchov, jej matku to mimoriadne nadchne a začína v tom vidieť Boží dar. Autorka inšpirovaná dobovými teóriami o ľudskom podvedomí, freudizmom a módnymi špiritistickými trendmi, použila tieto dobové kulisy ako podklad pre reflexie týkajúce sa materstva, manželstva a úlohy ženy v týchto vzťahoch. V knihe nejde len o pokus prezentovať premenu dievčaťa na ženu, zachytiť čas, v ktorom sa prebúdzajú hormóny a čoraz výraznejšiu úlohu začínajú zohrávať emócie. Príbeh je aj mierne kritickým obrazom doby, fascinovanej Freudovým psychoanalytickým prístupom k človeku. Tvorbu Olgy Tokarczukovej, nositeľky Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018, od začiatku charakterizuje úsilie o opisy prchavých tajomstiev, s akými sa stretáva človek, ktorý intenzívne prežíva svoj život. Román E.E. je jej v poradí druhá próza, ktorá nasledovala po románovom debute Putovanie ľudí Knihy, nedávno vydanom aj v slovenčine.

Špeciálna zberateľská edícia legendárneho Zaklínača Obsahuje mapu a pozdrav autora slovenským fanúšikom Prichádza nová špeciálna zberateľská edícia Zaklínača – najobľúbenejšej fantasy ságy všetkých čias. Každá z ôsmich kníh sa môže pochváliť úplne novou grafickou obálkou a špeciálnou oriezkou, ktorá po zoradení jednotlivých dielov vytvára originálnu ilustráciu. Súčasťou edície je aj mapa kontinentu a pozdrav Andrzeja Sapkowského slovenským fanúšikom. Ponorte sa spolu s nami do fantastického sveta plného dobrodružstiev spolu s Geraltom, Ciri, Yennefer, Blyskáčom a ostatnými hrdinami tejto veľkolepej série.

Adam Flamma opisuje pôvod fenoménu Zaklínač a odhaľuje zákulisie vzniku poviedok, románov, komiksov, hier, filmov a televíznych seriálov. Rozoberá popularitu Bieleho vlka a vysvetľuje, prečo Andrzej Sapkowski neurobil chybu, keď ho priviedol k životu. Kniha plná zaujímavostí, fotografií a neznámych faktov obsahuje rozhovory s tvorcami rôznych adaptácií aj so samotným Andrzejom Sapkowským. Toto je prvý a jediný životopis Zaklínača. Životopis, ktorý si plne zaslúžil a na ktorý všetci čakali.

Adam Flamma opisuje pôvod fenoménu Zaklínač a odhaľuje zákulisie vzniku poviedok, románov, komiksov, hier, filmov a televíznych seriálov. Rozoberá popularitu Bieleho vlka a vysvetľuje, prečo Andrzej Sapkowski neurobil chybu, keď ho priviedol k životu. Kniha plná zaujímavostí, fotografií a neznámych faktov obsahuje rozhovory s tvorcami rôznych adaptácií aj so samotným Andrzejom Sapkowským. Toto je prvý a jediný životopis Zaklínača. Životopis, ktorý si plne zaslúžil a na ktorý všetci čakali.

Adam Flamma opisuje pôvod fenoménu Zaklínač a odhaľuje zákulisie vzniku poviedok, románov, komiksov, hier, filmov a televíznych seriálov. Rozoberá popularitu Bieleho vlka a vysvetľuje, prečo Andrzej Sapkowski neurobil chybu, keď ho priviedol k životu. Kniha plná zaujímavostí, fotografií a neznámych faktov obsahuje rozhovory s tvorcami rôznych adaptácií aj so samotným Andrzejom Sapkowským. Toto je prvý a jediný životopis Zaklínača. Životopis, ktorý si plne zaslúžil a na ktorý všetci čakali.

Adam Flamma opisuje pôvod fenoménu Zaklínač a odhaľuje zákulisie vzniku poviedok, románov, komiksov, hier, filmov a televíznych seriálov. Rozoberá popularitu Bieleho vlka a vysvetľuje, prečo Andrzej Sapkowski neurobil chybu, keď ho priviedol k životu. Kniha plná zaujímavostí, fotografií a neznámych faktov obsahuje rozhovory s tvorcami rôznych adaptácií aj so samotným Andrzejom Sapkowským. Toto je prvý a jediný životopis Zaklínača. Životopis, ktorý si plne zaslúžil a na ktorý všetci čakali.

Chystáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia. Tvrdenie, že v Chorvátsku máme svoj kúsok slovenského mora už takmer zľudovelo. Čo však v skutočnosti vieme o krajine, ktorá sa z komunistického impéria vykúpila krvou? Poľská novinárka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek je rovesníčkou nezávislého Chorvátska. Dlhé roky venovala snahe o pochopenie zložitého chorvátskeho organizmu, v ktorom sa miešajú mimosezónna lenivosť, dovolenkový zhon i celkom nedávne krvavé dejiny. Aleksandra Wojtaszek sa pozerá aj do špinavých a zabudnutých kútov minulého i súčasného Chorvátska. Vo svojej knihe rozpráva o histórii futbalového tímu Hajduk Split, nespokojných vojnových veteránoch, bývalých šičkách zo sprivatizovaných fabrík, ktoré vzali veci do svojich rúk, o väzňoch z chorvátskych koncentračných táborov, obyvateľoch jadranských ostrovov, obetiach transformácie, juhoslovanskej popkultúre i chorvátskej fantasy, upíroch, vymretých jazykoch, chorvátskom nacionalizme a iných -izmoch, o niekoľkých prezidentoch a jednom sedliackom kráľovi. V neposlednom rade sa, prirodzene, dotýka aj turizmu, najmä jeho odvrátenej strany. Vďaka Aleksandre Wojtaszek sa o obľúbenej „slovenskej“ dovolenkovej destinácii dozvieme čosi viac. A začať môžeme hoci názvom – viete, čo to znamená „fjaka“? Je to stav ducha, keď sa človek túži len pozerať do diaľky a rezignovať z akejkoľvek formy aktivity, rozplynúť sa v priestore. A to sa v Dalmácii rovná životnému štýlu. Kniha Aleksandry Wojtaszek Fjaka s podtitulom Chorvátska sezóna vychádza v preklade Karola Chmela.

Prvá poviedková kniha Posledné želanie je skvelým úvodom do ságy o zaklínačovi Geraltovi z Rivie. Bielovlasý zaklínač, majster meča a umenia zabíjať, má v živote len jeden cieľ a obživu – zbavovať svet príšer. Odveké zaklínačské umenie chráni ľudstvo pred tými najodpornejšími stvoreniami. Na svojej dlhej púti však Geralt zistí, že zlo sa často ukrýva práve v ľuďoch, intrigách a nenávisti. Zaklínač si preto vždy vyberá cestu rozumu a snaží sa v sebe zadusiť akékoľvek city. Nie vždy sa mu to však darí.

Druhá poviedková kniha Meč osudu je fantastickým čítaním o zaklínačovi Geraltovi z Rivie, ako bojuje proti démonom, príšerám a predsudkom. Zaklínača zaujímajú len odmeny za hlavy príšer, aby mal čo jesť a kde spať. Napriek tomu ho nohy zavedú za čarodejkou Yennefer, na čo zaklínač takmer vždy doplatí a zisťuje, že nič nie je čierne ani biele. A zovšadiaľ na neho číha osud, v ktorý odmieta uveriť. Temný les dryád ho s jeho osudom nečakane spojí, a nech sa Geralt akokoľvek snaží, ujsť pred ním nemôže.

Svet požiera neľútostná vojna. Za okenicami chalupy obrastenej machom však popolavovlasé dievča rozpráva svoj príbeh. Pri svetle sviečok šepká o kľukatej ceste bojovníčky, o ohrdnutej sirote a zlomenom srdci. Škaredá jazva na jej tvári nepristane k zeleným očiam dieťaťa. Cirila nedokáže zaklínačovi Geraltovi a Yennefer odpustiť, že ju nechali napospas temným silám. No ona prinúti svojich nepriateľov striasť sa strachom. O jej osude nebude rozhodovať nik iný.

Debutový román držiteľky Nobelovej ceny za literatúru, ktorým Olga Tokarczuk začala svoju literárnu cestu. Francúzsko, rok 1685. Kráľ Slnko zavádza katolicizmus ako jediné povolené náboženstvo. Skupiny hugenotov prechádzajú krajinou, aby sa dostali na sever, kde dúfajú nájsť novú vlasť. Z okien koča ich sleduje skupina nezvyčajných cestovateľov smerujúcich na juh. Veronika, kurtizána čakajúca na snúbenca, Markíz, muž zaoberajúci sa alchýmiou, boháč de Berle a nemý kočiš Gauche. Každý z nich opustil Paríž z iného dôvodu. Táto cesta, miestami priam dobrodružná, by mohla zmeniť nielen ich osudy, ale aj dejiny celého ľudstva. V Pyrenejách, ku ktorým smerujú, je v múroch malého kláštora už stáročia ukrytá Kniha. Teraz má šancu rozhodnúť o budúcnosti sveta. Lenže je svet pripravený na to, aby sa Kniha našla? Tento mladistvý román, napísaný pred tridsiatimi rokmi, je skutočnou zlatou baňou motívov, ktoré Olga Tokarczuková rozvinula vo svojich ďalších dielach a získala si tak medzinárodné uznanie a obdiv čitateľov.