Karol Chmel strana 6 z 6

V prozaickej knihe Apríl v Berlíne sa Daša Drndić vydáva pátrať po osudoch emigrantov, ktorí poznamenali dvadsiate storočie. Prostredníctvom osobných vyznaní i spovedí osôb, s ktorými vedie rozhovory, či už sú známe alebo patria medzi takzvaných obyčajných malých ľudí, zostavuje komplexný veľký príbeh. Apríl v Berlíne skúma históriu strednej Európy, toho imaginárno-reálneho priestoru, ktorý viac než zemepisné fakty určujú ľudia a ich osudy, ich presuny, ekonomické a politické migrácie. Ľudia, ktorí idú za politickými a dejinnými determinantami, ktorí sa z pokolenia na pokolenie sťahujú po celej Európe, ale aj po svete, a tak stredná Európa už nie je len geografické heslo, ale aj, a oveľa viac, ľudská mapa. Práve túto ľudskú mapu, ktorá charakterizovala dvadsiate storočie, a poznamenáva aj to dvadsiate prvé, Daša Drndić pred čitateľa rozkladá a odhaľuje, či už je reč o nej samej a osude jej rodiny, alebo je reč o tých, s ktorými sa rozprávala. Naliehavosťou výpovede provokuje aj čitateľa zamyslieť sa nad sebou a pátrať po minulosti vlastnej rodiny.

Román Syn získal roku 2011 Cenu Európskej únie za literatúru, prekladové práva sa predali do dvanástich krajín. Autor v rozhovoroch tvrdí, že kým žije, bude existovať aj multikulturalita: je synom Gréka a Čiernohorky, vnukom Albánca a Rumunky, do osemnástich rokov žil v Sarajeve, patrí teda do bosniacko-hercegovinskej literatúry, žije v čiernohorskom meste Ulcinj, čiže aj do čiernohorskej, a keďže vydáva knihy najmä v Záhrebe, aj do chorvátskej literárnej tvorby. V románe Syn hlavný hrdina a zároveň rozprávač Konstantin žije ako cudzinec vo vlastnom meste a jeho osud môže byť variantom večného otcovsko-synovského príbehu o bludnom synovi. V próze Príchod rozvíja príbeh plný fiktívnych aj skutočných konšpirácií o vražde rodiny Vukotićovcov, no ako napovedá názov, aj príbeh posledný: apokalypsu, pravdaže, so špecifickou balkánskou vôňou. Súčasťou kníh je aj „top ten“ zoznam skladieb, ktoré Nikolaidis odporúča počúvať pri ich čítaní.

Román Syn získal roku 2011 Cenu Európskej únie za literatúru, prekladové práva sa predali do dvanástich krajín. Autor v rozhovoroch tvrdí, že kým žije, bude existovať aj multikulturalita: je synom Gréka a Čiernohorky, vnukom Albánca a Rumunky, do osemnástich rokov žil v Sarajeve, patrí teda do bosniacko-hercegovinskej literatúry, žije v čiernohorskom meste Ulcinj, čiže aj do čiernohorskej, a keďže vydáva knihy najmä v Záhrebe, aj do chorvátskej literárnej tvorby. V románe Syn hlavný hrdina a zároveň rozprávač Konstantin žije ako cudzinec vo vlastnom meste a jeho osud môže byť variantom večného otcovsko-synovského príbehu o bludnom synovi. V próze Príchod rozvíja príbeh plný fiktívnych aj skutočných konšpirácií o vražde rodiny Vukotićovcov, no ako napovedá názov, aj príbeh posledný: apokalypsu, pravdaže, so špecifickou balkánskou vôňou. Súčasťou kníh je aj „top ten“ zoznam skladieb, ktoré Nikolaidis odporúča počúvať pri ich čítaní.

Branko Čegec - chorvátsky básnik, esejista, literárny kritik, dlhoročný časopisecký a knižný redaktor vstúpil do literatúry v osemdesiatych rokoch ako autor s konkretistickou skúsenosťou v rámci generácie sústredenej okolo kultového dvojmesačníka Quorum, autor manifestujúci nedôveru voči jazyku i voči sprofanovanej realite. V deväťdesiatych rokoch rozširuje autoreflexívnosť o bohatšie referenčné vrstvenia a vychádza v ústrety čitateľovi, ba v najnovších zbierkach vstupuje do priestoru tematízovania každodennosti, pričom len v náznakoch uplatňuje kedysi zdôrazňované modernistické vedomie a nedôveru v zmysel posolstva.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Hrdinka príbehu, Anna In, zostúpi do podzemia, do hrobiek, kde žije jej sestra – synonymum smrti. Chce získať moc nad týmto svetom so zámerom oslobodiť sestru a zničiť smrť. Dej románu je plný čudných tvorov – polostrojov, poloľudí, hologramov a živých batožín; bohov, ktorými sú otcovia žijúci na horných poschodiach futuristického, psychedelického mesta, mesta s poloautomatickými sekretárkami a rikšiarmi, ktorí prirástli k rikšiam. Podzemie mesta je mýtickým prapriestorom, kde sa ešte transcendentno drží svojho pravýznamu a zároveň je nerozlučne spojené s onou odľudštenou mestskou nadstavbou, celou spleťou výťahov, šácht a rúr. Príbeh je rekonštrukciou sumerského mýtu o Inanne od prvej autorky svetového písomníctva, kňažky boha Nanmu Ennuduanny. Najstaršia literárna pamiatka je známa iba z niekoľkých fragmentov v klinovom písme – nová magická rozprávačka poľská spisovateľka Olga Tokarczuk sa pokúsila o nemožné: úžasnou silou svojej fantázie nielenže dotvorila jednoduchý príbeh o sile ľudskosti, o víťazstve dobra nad zlom, ale zrozumiteľným, jednoduchým jazykom ho transponovala do bližšie neurčenej budúcnosti.

Poézia, ktorú tu prezentujeme, oživuje rozmanitými spôsobmi frazeologizmy využívajúce pojem "mŕtvy bod". Dokonca aj vtedy, keď to nerobí bezprostredne, nachádzame svet zhromaždených básní v stave takmní v stave takmer absolútnej nehybnosti. V jazyku techniky "mŕtvy bod" znamená pozíciu mechanizmu, v ktorej nemôže byť uvedený do pohybu ani ľubovoľne veľkou silou, čo bežne predstavuje, ako vieme, neprekonateľnú prekážku.

Poézia, ktorú tu prezentujeme, oživuje rozmanitými spôsobmi frazeologizmy využívajúce pojem "mŕtvy bod". Dokonca aj vtedy, keď to nerobí bezprostredne, nachádzame svet zhromaždených básní v stave takmní v stave takmer absolútnej nehybnosti. V jazyku techniky "mŕtvy bod" znamená pozíciu mechanizmu, v ktorej nemôže byť uvedený do pohybu ani ľubovoľne veľkou silou, čo bežne predstavuje, ako vieme, neprekonateľnú prekážku.

Próza vo veršoch mystika a filozofa Gibrana sa prihovára blúdiacim. hľadajúcim. smädným i hladným. slabým i nešťastným. .