Karol Chmel strana 2 z 6

Najnovší picture book od nositeľky Nobelovej ceny Olgy Tokarczuk ilustrovala opäť fenomenálna Joanna Concejo. Je o mužovi so zvláštnym darom. Má výnimočnú tvár, ktorá sa vám hneď vryje do pamäti. Každý ho pozná, len čo vyjde z domu, všetci sa naňho usmievajú. Je so sebou veľmi spokojný, rád si so svojím super telefónom robí selfie a na internet denne dáva stovky fotiek. Jedného dňa sa však postaví pred zrkadlo a s hrôzou zistí, že jeho tvár sa zmenila a už nie je taký, ako bol, už nie je Pán Výnimočný. Fiktívny svet silnej autorskej dvojice Tokarczuk – Concejo je priezračnou metaforou na súčasnú spoločnosť, ktorej dominuje kult krásy, mladosti a sebaprezentácie. Dokáže z neho náš hrdina vyviaznuť živý a zdravý? A čo my?

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Danilo Kiš: Encyklopédia mŕtvych /Lutna a jazvy /Legenda o spáčoch Danilo Kiš (1935 - 1989) patrí nespochybniteľne medzi najvýznamnejších európskych spisovateľov 20. storočia a viaceré jeho diela sú zaraďované do zlatého fondu svetovej literatúry. Poviedky zo zbierok Encyklopédia mŕtvych, Lutna a jazvy a próza Legenda o spáčoch sú sústredené na veľkú tému smrti, ktorú autor prezentuje v rôznych historických, kultúrnych, spoločenských a ideologických kontextoch – od gnostických legiend po modernú dobu, od legendárnych spáčov po nadčasovú encyklopédiu, v ktorej možno nájsť zaznamenané životy všetkých ľudí, ktorí na svete žili. Táto poviedková kniha je vzrušujúcim prepletaním imaginácie a faktov, pradávnych právd a moderných skúseností, historických poznatkov a ich ironickej rekonštrukcie. Ponúka excelentný čitateľský zážitok a viacvrstvový pohľad na chápanie dejín i individuálneho ľudského osudu. Preklad: Karol Chmel a Tomáš Čelovský O autorovi Danilo Kiš (1935, Subotica – 1989, Paríž) Jedna z najvýznamnejších osobností povojnovej srbskej literatúry, prozaik, esejista, básnik, dramatik a prekladateľ. Po dokončení Filologickej fakulty Belehradskej univerzity publikoval krátke romány Manzarda a Žalm 44 (1962), na ktoré nadviazal dielami s rodinnou tematikou - Záhrada, popol, Rané smútky a Presýpacie hodiny. V sedemdesiatych rokoch prednášal na univerzite v Bordeaux, kde začal písať Hrobku pre Borisa Davidoviča (1976), k tejto zbierke pripojil neskôr knihu Encyklopédia mŕtvych (1983). V prvom diele takmer dokumentárnym spôsobom poukázal na perfídnosť stalinskej totality, na klamstvá, komploty a zrady, s akými sa narábalo pri represiách v tridsiatych až päťdesiatych rokoch, v druhom sa sústredil na tému smrti, ako jednej z obsedantných metafyzických tém literatúry. Danilo Kiš zomrel v roku 1989 v Paríži na rakovinu pľúc. Posmrtne vychádzajú jeho zobrané diela v stále nových vydaniach a v prekladoch do väčšiny svetových jazykov. O edícii Pevný bod: edícia kvalitnej európskej prózy Nová knižná edícia vydavateľstva Zelený kocúr s názvom Pevný bod je zameraná na výber z hodnotnej európskej prózy. Ponúka slovenským čitateľom diela autorov, ktorí predstavujú piliere európskych hodnôt. „Dajte mi pevný bod vo vesmíre a pohnem Zemou.“ Archimedes

Najnovší román Olgy Tokarczukovej – jej prvý po získaní Nobelovej ceny za literatúru. September 1913, Görbersdorf v Dolnom Sliezsku. Uprostred hôr stojí už pol storočia prvé sanatórium pre pľúcne choroby. Mieczysław Wojnicz, študent z Ľvova, dúfa, že nový druh liečby a krištáľovo čistý vzduch v kúpeľnom mestečku zastavia, ak nie rovno vyliečia jeho chorobu. Mieczysław sa ubytuje v penzióne pre mužov. Schádzajú sa tam chorí z celej Európy a podobne ako na Čarovnom vrchu Thomasa Manna, aj oni spolu neúnavne diskutujú a filozofujú – s obľubou pri poháriku likéru so zvučným názvom „Schwärmerei“. Pánov zamestnávajú naliehavé otázky: Bude v Európe vojna? Ktorá forma vlády je najlepšia? Ale aj zdanlivo menej naliehavé otázky, napríklad či existujú démoni alebo či možno určiť, kto napísal text – žena alebo muž? A „otázkou žien“ sa táto chlapská družina zaoberá mimoriadne rada. Aj malý görbersdorfský svet im ponúka množstvo tém. Deň po Mieczyslavovom príchode spáchala samovraždu manželka ich domáceho. A vôbec, v okolitých horách vraj často dochádza k záhadným úmrtiam. Mieczyslaw však netuší, kto môže byť ďalšou obeťou temných síl.

Boli ste už na konci sveta? Fajn. Andrzej Stasiuk vás zoberie ešte ďalej. Vydajte sa na cestu po zabudnutých kútoch Európy; do ospalých maďarských dediniek, kde sa dávno zastavil čas, alebo do delty Dunaja, odkiaľ sa dá už iba vrátiť späť. V Stasiukových rukách totiž naberá slovo „cesta“ celkom nové významy. Na bočných cestách, ďaleko od nablýskaných centier slávnych európskych miest, sa dejú tie najzaujímavejšie veci. Andrzej Stasiuk to veľmi dobre vie. Vo svojej legendárnej cestopisnej knihe Cestou do Babadagu nás pozýva na potulky po tých najzabudnutejších kútoch strednej a východnej Európy – bez mapy a bez presného cieľa; autom, vlakom, či autostopom. Navštívime Poľsko, východné Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Albánsko, Moldavsko i Ukrajinu. A celkom prirodzene sa podchvíľou stratíme kdesi medzi ťažkým pachom ružomberskej celulózky, stádom kráv a kôz na rumunskom vidieku a kukuričnými lánmi uprostred nedozerných maďarských rovín. Stasiukova kniha Cestou do Babadagu je ako škatuľa plná spomienok. Stačí ju vysypať na podlahu a spomedzi pokrčených bankoviek a postrácaných mincí nechať vypadnúť desiatky príbehov cestách tretej a štvrtej kategórie, zapadnutých benzínkach, opustených železničných staniciach či zadymených ospalých krčmičkách uprostred ničoho. Nie je to však len obyčajný cestopis. Je to tiež dobrodružná výprava do vedomia obyvateľov tejto časti sveta, do vedomia poznačeného vojnami, desaťročiami sovietskej nadvlády i následnej bujarej posttotalitnej anarchii. Kniha Andrzeja Stasiuka Cestou do Babadagu vychádza v preklade Karola Chmela.

Blyskáča posadne mocný džin oslobodený z fľaše. Geralt sa preto vydáva do mesta Rinda, kde prosí o pomoc čarodejnicu Yennefer. Tá síce Blyskáča vylieči, ale zároveň očaruje Geralta a s jeho pomocou sa pomstí ľuďom v meste. Yennefer chce džina znova vyvolať a chytiť ho, lenže to sa jej nepodarí, pretože Geraltovi splnil iba dve priania a nemôže odísť, kým nesplní aj to tretie.

Zaklínač Geralt stretáva v mestečku Blaviken čarodejníka Stregobora, po ktorého krku pasie Renfri. Prenasleduje Stregobora, pretože sa ju pokúsil zabiť a má na svedomí, že ju vyhnali z domova. Zaklínač stojí pred dilemou. Má pomôcť Stregoborovi a zabiť dievča, ktoré považujú za mutantku, alebo opustiť Blaviken a vystaviť tak čarodejníka a nevinných obyvateľov istej smrti? Geralt si až do konca nie je istý, či si naozaj vybral menšie zlo.

Zaklínač Geralt stretáva v mestečku Blaviken čarodejníka Stregobora, po ktorého krku pasie Renfri. Prenasleduje Stregobora, pretože sa ju pokúsil zabiť a má na svedomí, že ju vyhnali z domova. Zaklínač stojí pred dilemou. Má pomôcť Stregoborovi a zabiť dievča, ktoré považujú za mutantku, alebo opustiť Blaviken a vystaviť tak čarodejníka a nevinných obyvateľov istej smrti? Geralt si až do konca nie je istý, či si naozaj vybral menšie zlo.

Exkluzívne vydanie úvodnej poviedky Zaklínač zo zbierky Posledné želanie. Zaklínač Geralt z Rivie prichádza do mesta Wizyma v kráľovstve Temeria, aby prelomil kliatbu dcéry kráľa Foltesta, ktorú začarovali za strigu. Namiesto vrúcneho objatia ho víta nevraživosť obyvateľov a postupne zisťuje, že osud strigy je oveľa viac zamotaný a úzko prepletený s intrigami šľachticov na kráľovskom dvore. Ilustrátor Timothée Montaigne získal jedinečnú možnosť vtisnúť zaklínačovi Geraltovi z Rivie svoj výtvarný rukopis.

Prečo s posledným ruským cárom Mikulášom II. zastrelili aj jeho kuchára? Čo sa varilo prvým likvidátorom černobyľskej katastrofy? A kto dal Gagarinovi pred odletom do kozmu vypiť pohár mlieka? Spoznajte Rusko cez kuchynské dvere vo vynikajúcej kulinárskej reportáži Witolda Szabłowského! Po úspešnej knihe Ako nakŕmiť diktátora prichádza poľský reportér Witold Szabłowski s jej voľným pokračovaním. Tentoraz vo svojej kulinársko-reportážnej knihe nazerá pod pokrievku Ruska a bývalého Sovietskeho zväzu. Szabłowského kniha Čo sa varí v Kremli vám prezradí, čo jedával Stalin na svojej tajnej dači neďaleko Moskvy, čo sa pieklo v peciach obliehaného Leningradu či aké bolo prvé jedlo vodcov Ruska, Ukrajiny a Bieloruska po rozpade ZSSR. Szabłowski nám však ponúka aj niekoľko „receptov“ z obdobia veľkého ukrajinského hladomoru a v špeciálnom predslove k slovenskému vydaniu nás pozýva „do kuchyne“ v obliehanej mariupoľskej fabrike Azovstaľ. Spoznajte Rusko, krajinu, ktorá buduje svoju moc nožom, naberačkou, vidličkou a... hladom. Asi nie je náhoda, že v krajine, v ktorej sú ľudia zo všetkého najviac kŕmení propagandou, je prezidentom a neobmedzeným diktátorom práve vnuk kuchára – Vladimir Putin.

Pravek – dedina uprostred Poľska, kde sa všednosť preplieta s nezvyčajnosťou, prítomnosť s mýtom a každodenný život je dôležitejší ako veľké udalosti. V búrlivom dvadsiatom storočí bojuje v Praveku niekoľko pokolení niekoľkých rodín o šťastie i budúcnosť. Ich osudy vytvárajú univerzálny príbeh o čase, pominuteľnosti a ľudskom osude. Jeden z najvýraznejších súčasných poľských románov, ktorý bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov, už roky nachádza čitateľov na celom svete. Jeho autorka získala Nobelovu cenu za literatúru.

Hneď za Sochou slobody sa otvára brána do Ameriky. Má podobu maličkého ostrova, z ktorého do vysneného raja vedie len uzučký drevený mostík. Ako sa tam pomestia všetci tí ľudia so svojimi ťažkými batožinami a obrovskými snami? Poľská reportérka Małgorzata Szejnert nás so sebou berie na ďalekú cestu. Prejdeme s ňou celý oceán, aby sme napokon zakotvili na brehu legendárneho Ellis Islandu pri pobreží New Yorku. Od konca devätnásteho storočia až do päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa tu nachádzala imigračná stanica, tesná brána, za ktorou bolo možné žiť svoje sny. Do Ameriky tadiaľto prúdili davy ľudí, ktorým doma chýbal chlieb, bezpečnosť či sloboda. Na lodiach všemožných romantických mien sem prichádzajú Nemci, Škandinávci, Íri, Francúzi, Holanďania, Poliaci, Taliani, Gréci, Slováci, Česi, Rusi i Židia rôznej štátnej príslušnosti. Väčšina z nich tu strávi najviac pár hodín. Tí, ktorí nemali toľko šťastia, prežili tu častokrát aj niekoľko mesiacov, dlhú karanténu a nekonečné vyšetrenia. Nemálo však bolo aj tých, ktorí sa hneď museli vydať na cestu späť. Tam, kde sa končí Americký cisár Martina Pollacka, začína sa Ostrov kľúč Małgorzaty Szejnert. Tieto knihy sú ako dve rôzne kapitoly toho istého príbehu. Príbehu o Európe, Amerike a obrovskej túžbe žiť dobrý a slušný život. Małgorzata Szejnert sa však nezaujíma len o osudy imigrantov. Rovnako ju zaujímajú aj príbehy zamestnancov imigračnej stanice, lekárov, sestier, opatrovateliek či komisárov. Pred nami sa otvára veľkolepá freska jedného maličkého ostrova, ktorý navždy zmenil tvár Ameriky. Výnimočná kniha Ostrov kľúč vychádza v preklade Karola Chmela.

Krv elfov je románovým pokračovaním poviedok o zaklínačovi a skutočným začiatkom fenomenálnej ságy o Geraltovi z Rivie. Geralt spolu s princeznou Ciri našli útočisko v tajomnom sídle zaklínačov. Učia ju tam narábať s mečom, no keď odhalia jej zvláštne schopnosti, zaklínači si musia na pomoc zavolať čarodejky. Ochrániť toto Dieťa Prekvapenia, bude ťažké – pátrajú po ňom totiž dobré i zlé mocnosti. Podľa proroctva totiž všetci vedia, že Ciri má zohrať rozhodujúcu úlohu v ďalších osudoch sveta...

Zaklínač Geralt z Rivie netuší, čo ho čaká, keď prichádza do Keracku. Najprv je neprávom obvinený z podvodu, potom je z väzenia záhadne prepustený a nakoniec zistí, že jeho vzácne zaklínačské meče, ktoré po vstupe do mesta zostali v zbrojnici, zmizli. Geralt sa opäť zapletá do rafinovaných intríg čarodejov. Po boku mu stojí verný, no občas otravný trubadúr Blyskáč. A aj keď sa neustále snaží zabudnúť na čarodejku Yennefer, ich osudy sú pevne prepojené. Nad svetom zaklínača sa sťahujú temné mračná.

Fenomén Zaklínač v krásnom ilustrovanom spracovaní Exkluzívnej vydanie úvodnej poviedky Zaklínač zo zbierky „Posledné želanie“. Ilustrátor Timothée Montaigne získal jedinečnú možnosť vtisnúť zaklínačovi Geraltovi z Rivie svoj výtvarný rukopis. V spolupráci s francúzskym vydavateľstvom Bragelonne vydavateľstvo Lindeni prináša slovenským fanúšikom unikátnu knižnú publikáciu – ilustrované vydanie poviedky Zaklínač s celostránkovými ilustráciami v exkluzívnom formáte a knižnom prevedení.

Fenomén Zaklínač v krásnom ilustrovanom spracovaní Exkluzívnej vydanie úvodnej poviedky Zaklínač zo zbierky „Posledné želanie“. Ilustrátor Timothée Montaigne získal jedinečnú možnosť vtisnúť zaklínačovi Geraltovi z Rivie svoj výtvarný rukopis. V spolupráci s francúzskym vydavateľstvom Bragelonne vydavateľstvo Lindeni prináša slovenským fanúšikom unikátnu knižnú publikáciu – ilustrované vydanie poviedky Zaklínač s celostránkovými ilustráciami v exkluzívnom formáte a knižnom prevedení.

Dryády dokázali zázraky a vyliečili Geraltovo zlomené telo. Rany na jeho duši však bolestivo tepú, keď precitne do sveta bez Ciri. Napriek nevôli dryád sa s novou spoločníčkou unáhlene vydáva na neistú záchrannú výpravu. Samotársky zaklínač by najradšej putoval sám, no cesta ho zvedie dokopy s tými najneočakávanejšími kumpánmi. Prebrodia sa vojnou zdevastovanou krajinou k Ciri včas alebo dievča zhltnú nemilosrdné hry osudu?