Pravek a iné časy, 2. vydanie

Pravek je spisovateľkina rázovitá poľská dedina, v ktorej sa miesi skutočnosť s magickosťou. Jej obyvatelia stoja počas rokov pred mnohými neľahkými skúškami, ktoré otestujú ich charakter. Nad všetkým však bdie Boh, svätci a anjeli strážni, ktorí sa niekedy len bezradne prizerajú, ako sa človek stráca vo vlastnom živote, aj keď je cesta dávno vytýčená. No je ľahké zísť z cesty a prestať vnímať realitu, zabudnúť na to, čo je správne. Postavy ovplyvňujú vonkajšie zmeny v spoločnosti, ale najviac sú spútané vnútornými okovami, ktoré sa nedajú iba tak poľahky prelomiť.

V tejto knihe všetko žije vlastným životom. Príroda ovplyvňuje zmýšľanie ľudí a akoby bola ďalšou postavou v tomto nádhernom a aj krutom diele. Olga to krásne opísala. Poeticky. Použila magický realizmus v takej forme, v akej ho mám najradšej. Bolo to rozprávkové, ale zároveň trpké. Magické, no zároveň príliš reálne. Príroda je stále prírodou, ale súčasne si vytvára s ľuďmi silné puto, ktoré sa nedá pretrhnúť. Spoluvytvára dej spolu s duchmi a inými tvormi a my sme zmýšľaním autorky očarení. Všetko má skrytý význam. V príbehu sa nachádza veľa alegórií, výjavov z Biblie, ktoré Olga šikovne zakomponovala do deja. Dumala nad podstatou Boha. Každý si môže vybrať to, k čomu sa prikláňa. Aspoň ja mám taký pocit. Konečné rozhodnutie je na čitateľovi. Existuje Boh? Prečo toleruje toľko bolestí, neprávostí? Aj týmito otázkami sa počin Pravek a iné časy zaoberá.

Nemohla som sa tejto knihy nasýtiť, ale na druhú stranu sa mi zdala veľmi zdĺhavá. Chcela som ju čítať plynule, no uvedomovala som si, že si ju musím kúskovať, aby som ju dočítala. Bolo v nej toľko metafor, umeleckých prostriedkov a skrytých odkazov, že človek cez ňu nemôže len tak preplávať. Musí sa stále zastavovať a uvažovať. Potom má však pocit, že je toho veľa a urobí si pauzu. Možno takto by sa mali čítať diela tejto autorky. Toto konkrétne je príliš sofistikované, aby sa prečítalo na jeden nádych. Je ale krásne sa na takéto umenie pozerať.