Zuzana Demjánová strana 3 z 5

Keď náhle umiera bývalý minister zahraničných vecí Bernhard Clausen, zavolá si inšpektora Wistinga samotný generálny prokurátor. V chate špičkového politika sa totiž po jeho smrti niečo našlo. Niečo, čo je v absolútnom rozpore s tým, ako Clausen žil a pracoval. Nebol azda tým angažovaným a poctivým politikom, za akého ho všetci mali? V hre je nielen jeho povesť, ale aj povesť krajiny, a preto treba pristupovať k vyšetrovaniu diskrétne. Tajným vyšetrovaním poveria práve Wistinga, ktorý do tímu prijme aj svoju dcéru Line. Ako novinárka sa môže pýtať na veci, na aké sa on ako policajt pýtať nemôže. Okrem znepokojujúceho nálezu v chate politika začne všetkých zaujímať predovšetkým jedna vec: Čo sa stalo s mladíkom, ktorého videli naposledy živého pri Gjerskom jazere? Po odpovedi na túto otázku pátra aj Adrian Stiller, špecialista na otváranie starých prípadov. Wisting a Stiller rýchlo zisťujú, že nemajú na výber - ak chcú rozlúsknuť tajomstvo zadnej izby, musia spolupracovať.

Čo a predovšetkým koľko toho potrebujeme na to, aby sme viedli naplnený život? Veľký dom, luxusné auto a drahé dovolenky? Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus žili americký sen a napriek tomu boli nespokojní. Z nadobudnutého majetku sa nedokázali dlho tešiť, ich dni boli plné prchavých pôžitkov a zážitkov a o energiu ich oberali plytké či deštruktívne vzťahy. Rozhodli sa opustiť svoje dobre platené miesta v korporáciách a začali sa venovať tomu, čo im dávalo zmysel. Vo svojej úspešnej knihe vysvetľujú, že ak chce byť človek šťastný, musí sa sústrediť na päť najdôležitejších hodnôt: zdravie, vzťahy, záľuby, osobnostný rast a spoločenskú angažovanosť. To však nie je možné, ak pre ne nevytvoríme vo svojich životoch miesto. Pomôžu nám pri tom princípy minimalizmu. Ak sa nimi začneme riadiť, zistíme, že cieľ - naplnený život -je skutočne na dosah.

Niekoľko rokov po smrti svojej matky sa Alexandra Senfftová rozhodla napísať o svojej rodine. Jej dedo bol Hanns Ludin, vysokopostavený dôstojník SA, ktorý pôsobil počas druhej svetovej vojny ako Hitlerov vyslanec na Slovensku. Kniha však nie je len o ňom, ale aj o silných ženách jeho rodiny, ktoré vytvárali legendu o "dobrom nacistovi". A o silných ženách, ktoré sa rozhodli s touto legendou skoncovať: Ludinova dcéra, matka autorky, svojou nepochopenou bolesťou a Senfftová touto knihou, v ktorej píše o tom, aké škody môže napáchať nespracovaná minulosť. Hanns Elard Ludin zaplatil za svoju minulosť životom. V roku 1947 bol ako vojnový zločinec odsúdený Národným súdom v Bratislave a popravený. Je pochovaný na Martinskom cintoríne v Bratislave.

Bývalá kráľovná bežeckých tratí Sonja Nordstromová záhadne zmizne krátko po vydaní svojej kontroverznej autobiografie. Keď do jej odomknutého domu vojde novinárka Emma Rammová, nájde na televízore pripevnené jej štartovné číslo. Prípad pridelia vyšetrovateľovi Alexandrovi Blixovi, ktorý sa stále nevie vyrovnať s tým, ako pred rokmi skončila rukojemnícka dráma, kde mal len stotiny sekundy na správne rozhodnutie. Okolnosti spôsobia, že Rammová a Blix musia pri vyšetrovaní spolupracovať. Postupne prichádzajú na to, že Nordstromovej zmiznutie je len jedným dielikom presne premysleného plánu. Scenára, ktorý napísal metodický a nemilosrdný vrah. Po ničom netúži tak, ako po pozornosti publika. A má sa ním stať celá krajina.

William Wisting vyráža v jeden hmlistý večer do terénu - pri lekárni v Staverne totiž našli ležať muža so strelnými ranami. O pár hodín neskôr a niekoľko kilometrov ďalej nachádza polícia zuhoľnatené ľudské pozostatky a keď more vyplaví ďalšiu čerstvú mŕtvolu, je skúsenému vyšetrovateľovi jasné, že zrejme čelia kriminálnemu prípadu netušených rozmerov. Wisting sa zahryzne do práce, hoci takmer nikto neverí tomu, že prípady nejako súvisia. Situáciu mu neuľahčuje ani fakt, že okrem neochoty vedenia musí zápasiť aj s veľkou zmenou v osobnom živote. Jeho manželka Ingrid je v Afrike, dcéra Line žije novinárčinou a on sa môže oprieť jedine o to, čo ho doteraz nikdy nesklamalo svoj policajný inštinkt.

Rozštvrtené telo mladého dievčaťa, ktoré objaví náhodný turista v lese, neveští nič dobré. Bola totiž zavraždená rovnakým spôsobom ako obete brutálneho sériového vraha Toma Kerra. Ten však sedí už štvrtý rok vo väzení. Zabil ju azda jeho pomocník, muž, ktorého nikdy nevypátrali a ktorého novinári nazvali Ten druhý? Približne v tom čase sa Kerr s policajnou eskortou vydávajú na polostrov Eftang, kde údajne zakopal jednu zo svojich obetí. Začína sa akcia, ktorá preverí fyzické aj psychické limity vyšetrovateľov - stane sa totiž to, čo sa nikdy stať nemalo. Ten druhý im uniká, pohráva sa s nimi a oni rýchlo nadobúdajú presvedčenie, že je azda ešte nebezpečnejší ako Kerr. Jeho jedinou motiváciou je zlo. Chce spôsobovať utrpenie a bude to robiť, kým ho nezastavia.

Thorkild Aske je vydedenec. Bývalého policajného vyšetrovateľa práve prepustili z väzenia, kde si odsedel trest za zabitie, jeho najbližší majú dosť starostí sami so sebou a o neho sa zaujíma len jeho psychiater, ktorý ho zásobuje tým jediným, čo mu pomáha prežiť: tabletkami proti úzkosti. Pod tlakom okolností sa ujíma prípadu nezvestného mladíka a vydá sa po ňom pátrať na malý ostrov s majákom. Blíži sa zima, k pevnine sa valia búrky a Thorkild má na temnom sychravom severe problém rozlíšiť realitu a stihomam. Rýchlo si uvedomí, že mladíkovo zmiznutie nebola nešťastná náhoda a aj to, že vlastne pátra už iba po jeho tele. Miestni policajti mu nemienia pomôcť, on je však odhodlaný zistiť pravdu o tom, čo sa stalo, aj napriek tomu, že sa neustále potkýna o prízraky svojej minulosti.

Životom prekypujúci román o hľadaní lásky storočia, veľkých stratách aj o druhých šanciach. Rodinná sága, v ktorej plachá maliarka Esther opisuje príbehy troch generácií žijúcich pod jednou strechou, sa vinie z blatistých petrohradských predmestí až do Kodane a Paríža. Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka. O autorke Anette Bjergfeldt je dánska speváčka, maliarka a autorka. Kodanská Pieseň piesní je jej prvým románom, ktorý si okamžite získal priazeň nielen kritiky, ale aj čitateľov. Ako hudobníčka bola dvakrát nominovaná na cenu Grammy a jej piesne sa objavovali v dánskom rozhlase takmer denne. Organizuje workshopy a kurzy písania piesní vo väzeniach a pre deti s rôznymi postihnutiami. Široké spektrum jej kreatívneho zamerania je zrejmé aj v jej literárnej tvorbe, ktorá je vášnivým vyznaním lásky k umeniu.

Denníky Maxa Frischa z rokov 1946 - 1949 možno čítať ako fragment spisovateľovej autobiografie aj ako zápisky reportážneho charakteru z povojnovej Prahy, Viedne, Varšavy, Frankfurtu a Berlína. Výrazne literárne, ba až poetické pasáže sa v texte prelínajú s vecno-realistickými, s opismi hrôzostrašných scenérií a bizarných zážitkov. V jeho denníku nachádzame pestrú mozaiku postáv a postavičiek, sám Frisch hovorí o "pralese osudov", ktorým sa prediera. Je dobrý pozorovateľ a uvedomuje si rozsah morálnej katastrofy, ktorú spôsobila vojna. Odmieta myslieť v kategóriách ako je vina a pokánie a odmieta aj myšlienku kolektívnej viny, ktorá bola v tých časoch pomerne rozšírená. Dospieva k presvedčeniu, že ani kultúra a vzdelanie nie sú zárukou opakovania podobných vecí a že tomu možno zabrániť, len ak sa na ne nezabudne. Niektorí literárni vedci radia Frischove denníky k najdôležitejším dielam švajčiarskej literatúry 20. storočia. O autorovi Švajčiarsky spisovateľ, dramatik a publicista skúmal vo svojom diele charakter identity človeka, jeho individualitu a zodpovednosť, ktorú so sebou prináša. Narodil sa v roku 1911 v Zürichu do rodiny, ktorá patrila k strednej triede. Po smrti otca bol prinútený prerušiť štúdium germanistiky a začal pracovať ako novinár, aby uživil seba i svoju matku. Po nie veľmi úspešných literárnych pokusoch sa v roku 1937 rozhodol, že prestane tvoriť a opäť začal študovať - tentoraz architektúru. O niekoľko rokov svoj sľub porušil a v tvorbe pokračoval, neskôr sa venoval takmer výlučne len písaniu. Maxa Frischa preslávili jeho romány Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gantenbein, známy je však aj vďaka svojim divadelným hrám, ktoré uvádzajú divadlá do dnešného dňa. Vo svojom diele odsudzuje prejavy totalitarizmu a zameriava sa na súčasného človeka a na to, ako jeho život mení a ovplyvňuje moderná spoločnosť. Považuje sa za jedného z najdôležitejších predstaviteľov švajčiarskej literatúry 20. storočia. Max Frisch zomrel v roku 1991, len pár sto metrov od domu, v ktorom sa narodil. Nechcel žiaden hrob, želal si, aby jeho popol "niekde" rozsypali.

V mestečku Riečany sa deje čosi zvláštne. Pekárovi zmizli kvasnice, stratili sa sudy z prístavu a v parku niekto ošklbal borievky. Zoznam ukradnutých vecí je čoraz dlhší a nikomu nedochádza, že spolu súvisia. Prípadu sa však ujíma Detektívna kancelária č. 2. Tiril a Oliver si najprv nevedia dať rady, pomôže im ale stopovací pes Osmo s úžasných čuchom. Oliver, Tiril a ich verný pes Osmo riešia prvý prípad Detektívnej kancelárie č. 2. V súčasnosti najpopulárnejšia nórska séria pre deti má už dvanásť dielov a každý z nich rieši záhadu, ktorá dá zabrať aj dospelým. Najpredávanejšia nórska detská kniha roku vychádza v druhom slovenskom vydaní, v pevnej väzbe.

Na jeseň býva v Larviku hustá hmla. Keď sa však v to ráno rozptýli, ukáže sa, že uprostred hlavného námestia stojí kôl a na ňom je napichnutá hlava dievčaťa. Nevie sa, kto to je, a občania aj médiá sa dožadujú vysvetlenia. Tlak na políciu sa znásobí, keď z hlbín rieky vypláva ďalšia mŕtvola. Celé Nórsko je otrasené a inšpektor Wisting sa púšťa do riešenia jednej z najbizarnejších vrážd jeho kariéry.

Môže byť vo svete, kde majú všetci prístup k neuveriteľnému množstvu informácií, každý vyšetrovateľom? Čo sa stane, keď sa smie do pátrania po vrahovi mladej austrálskej backpackerky zapojiť hocikto od hocikadiaľ, anonymne – a potrebuje na to len počítač a pripojenie na internet? V najnovšej knihe J. L. Horsta kontaktuje inšpektora Wistinga adminka crowdsolvingovej stránky a požiada ho o pomoc. Jedna členka amatérskeho onlineového vyšetrovacieho tímu bez stopy zmizla a nikto nevie, či to nesúvisí s vraždou, ktorou sa zaoberajú. Wisting sa vydáva po stopách, ktoré zanechala, v reálnom živote aj na internete, aby zistil, čo sa s ňou stalo. Ale ešte predtým musí zistiť jej skutočnú identitu.

Vo svojom najslávnejšom románe Quo Vadis, ktorý sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Henryk Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú akurátnosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov. Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených. Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie románu Quo Vadis. Román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

V slovenčine vychádza už tretia kniha jedného z najoriginálnejších autorov severskej krimi, čerstvého držiteľa Rivertonovej ceny 2022 za najlepšiu nórsku detektívku roka, ktorú získal za román St. Avenger. Bývalý vyšetrovateľ Thorkild Aske sa musí vrátiť k svojim koreňom na Islande, keď jeho otec Ulfur, environmentalista s pohnutou minulosťou, ochorie na rakovinu. Ulfur je však aj vo väzení: obvinili ho z vraždy jeho mladej milenky. Otec trvá na tom, že je nevinný. Thorkild a jeho sestra začnú pátrať po pravde a skutočnom vrahovi. Ich cesta vedie naprieč Islandom a do temných hlbín minulosti – ich vlastnej, ako aj Ulfurovej radikálnej environmentálnej skupiny – a hrozí, že odhalí temné tajomstvá, na ktoré je najlepšie zabudnúť. Cena za pravdu sa bude počítať v ľudských životoch.

Je to jeden z najhorúcejších letných dní za posledné obdobie. Tiril a Oliver objavia tri lode, ktoré sa plavia k brehu. Na palube nikto nie je a nič nehovorí o tom, kto ich opustil. Spolu s verným psom Osmom začnú detektívi pátrať a stopy ich zavedú na tienistý Letný ostrov. Detektívna séria Jorna Liera Horsta a Hansa Jorgena Sandnesa sa v Nórsku rýchlo zaradila medzi najpredávanejšie série pre mladších čitateľov. Jorn Lier Horst píše napínavé a realistické detektívne príbehy z malého mesta Riečany. Hans Jorgen Sandnes dopĺňa príbehy svojimi farebnými a detailnými ilustráciami. Každá kniha sa končí epilógom, ktorý vyzýva čitateľa, aby si sám vyskúšal svoje detektívne schopnosti.

More vyplaví na breh odseknutú ľavú nohu v topánke a čoskoro na to druhú – opäť ľavú. A potom zrazu nájdu na pláži aj tretiu a štvrtú. Tieto štyri odseknuté končatiny, ktoré sa objavia v priebehu jedného letného týždňa, sú jadrom záhady. Kto sú obete? A ako súvisí ich smrť s niekoľkými nahlásenými prípadmi zmiznutia bez stopy? Wisting neverí na náhody a pri vyšetrovaní sa spúšťa až na samé dno zla, akého je len človek schopný.