Fjodor Dostojevskij strana 2 z 10

Z komentáře Jiřího Tvrzníka k původnímu LP albu 1118 2858 "Národní umělec Martin Růžek Portrét herce" vydanému v Supraphonu v roce 1981 a nyní vycházejícímu poprvé digitálně: . "Přemýšlím-li o sobě a o své práci, o jejím smyslu, znovu a znovu se musím vracet k tomu, co už přede mnou a snad za všechny herce vyslovil národní umělec Zdeněk Štěpánek, když napsal: " Herec nemůže existovat bez duševních i fyzických proměn, které v něm objevují stále něco nového, neznámého a tajemného, co právě on probouzí v jinou skutečnost, co ho žene dál a dál za novým poznáním lidské psychy.

Nový překlad románu, který se řadí k nejznámějším dílům ruské literatury. Mladý kníže Myškin, zcela zchudlý a postižený epilepsií, prožije po návratu ze švýcarského sanatoria tak podivuhodné příběhy, že upadne znovu do své duševní nemoci. Setkává se s kupcem Parfjonem Rogožinem, v němž kníže vidí především nešťastného člověka a soucítí s ním. Lidé, kteří nemohou pochopit jeho dobrotu, označují Myškina za idiota, ačkoli ten má v sobě tolik vnitřní ušlechtilosti a lidskosti, že se tím vymyká svému okolí. Myškin okouzluje svou nevinností a vyrovnaností – autor představuje hrdinu jako člověka, který by mohl povznést svět; jenomže Myškin svou filozofií pokory a všelásky přivádí do neštěstí i ty, které miluje, a nakonec sám sebe…

Úryvky několika úspěšných inscenací z repertoáru proslulého pražského Činoherního klubu (Bludiště, Podivné odpoledne Dr. Zvonka Burkeho, Zločin a trest, Na koho to slovo padne, Mandragora, Revizor, Narozeniny)

Aľoša navštevoval chorého brata dva razy denne. No tentoraz mal zvláštnu, náramne náročnú úlohu a vopred cítil, ako ťažko mu bude začínať rozhovor o tejto veci, pričom mal zároveň veľmi naponáhlo: mal ešte v to predpoludnie vybaviť inú neodkladnú vec na inom mieste, preto sa musel veľmi ponáhľať. Zhovárali sa už asi štvrť hodiny. Katerina Ivanovna bola bledá, veľmi vyčerpaná a zároveň neobyčajne chorobne podráždená: vycítila, prečo k nej, okrem iného, Aľoša teraz prišiel. „Nemajte obavy o to, ako sa rozhodne,“ dôrazne a s istotou ubezpečila Aľošu. „Už či tak, alebo onak, jednako dôjde k záveru, že musí utiecť! Ten nešťastný človek, ten hrdina cti a svedomia – nie tamten, nie Dmitrij Fiodorovič, ale ten, čo leží za týmito dverami a čo sa obetoval za brata,“ s blýskajúcimi očami doložila Kaťa, „mi už dávno rozpovedal celý ten plán úteku.

AUTOR NA ÚVOD Vo chvíli, keď začínam opisovať životné osudy svojho hrdinu Alexeja Fiodoroviča Karamazova, som trocha v pomykove. Totiž: nazývam Alexeja Fiodoroviča svojím hrdinom, hoci dobre viem, že to naskrze nie je veľký človek, a preto vopred rátam s nevyhnutnými otázkami takého druhu, ako: čím je až taký pozoruhodný ten váš Alexej Fiodorovič, že ste si ho vybrali za svojho hrdinu? Čo vlastne vykonal? Komu a čím sa stal známym? Prečo mám ja, čitateľ, márniť čas spoznávaním jeho životopisných faktov? Posledná otázka ma stavia do najťažšej situácie, lebo mám na ňu len jedinú odpoveď: „Možno na to príde čitateľ sám pri čítaní románu.“

Na Západe bol Dostojevskij bestsellerom prv, než to slovo prišlo do módy. Je pravda pravdúca, že Tolstoj a Dostojevskij sú dvaja najväčší géniovia, ktorí silou svojho talentu ohromili svet, obrátili na Rusko pozornosť celej udivenej Európy a postavili sa do radu veľkých ľudí, ako sú Shakespeare, Dante, Cervantes, Rousseau a Goethe. Dôležité však je, že v zápase o dobro, ľudskosť, vysoké mravné hodnoty je s nami Dostojevskij i dnes.

Mnohí milovníci Dostojevského považujú román Výrastok za jeho najlepšie dielo. Hlavná postava ľavoboček Arkadij je vyhostený na samý okraj spoločnosti a sám seba označuje ako „výrastok“ a rovnako kriticky hľadí aj na svoje okolie. Je to mladík plný protikladov – citlivý a zároveň zmätený zo svojich citov, naivný a nedôverčivý, na jednej strane úprimný, romantický rojko, túžiaci po pravde a dobre aj za cenu sebaobetovania, na strane druhej človek pokorený, zosmiešňovaný, sebadeštruktívny a sám sebou pohŕdajúci, túžiaci po pomste. Jeho dlhý a ťažký zápas o objavenie samého seba sa podobá na ruskú ruletu. Podarí sa mu po všetkých búrlivých peripetiách obstáť a zvíťaziť?

Netočka žije spolu s matkou a s nevlastným otcom v jednoizbovom podkrovnom byte v Petrohrade. Jej otčim je nadaný huslista, no chýba mu vôľa cvičiť, vystupuje čoraz menej, až napokon prepadne alkoholu a vedie rodinu do záhuby. Po smrti rodičov sa Netočky ujme bohatá kniežacia rodina. Kňažná však neskôr pošle Netočku k svojej dospelej dcére, pretože si myslí, že dievča má zlý vplyv na jej mladšiu dcéru Kaťu. A hoci dievčina v novej rodine nakoniec nájde aký-taký pokoj, do bohatej spoločnosti nikdy nezapadne a v trblietavom svete navždy ostane iba divákom. Netočka Nezvanovová vyšla v roku 1849, krátko predtým ako Dostojevského uväznili na Sibíri. A hoci novelu nedokončil, rovnako ako vo svojich neskorších románoch, aj v nej majstrovsky opisuje utrpenie, osamelosť, šialenstvo i skazenosť ľudského ducha.

V době vydání této desky uplynulo třicet let od úmrtí národního umělce E. F. Buriana. Režisér, dramaturg, skladatel , dirigent, zpěvák, klavírista, džezmen, prozaik, básník, dramatik, textař, divadelní ředitel, organizátor, rozhlasový komentátor, divadelní a hudební teoretik, kreslíř, pedagog, filmový režisér a scénárista, herec - to je výčet mnoha Burianových činností.

Idiot zaujímá zvláštní postavení mezi romány Fjodora Dostojevského. Je to autorův jediný román, ve kterém je hlavním hrdinou člověk kladný, až ideální. Hrdina, který věří, že vnitřní krása, ušlechtilost a láska k bližnímu může zachránit svět. Avšak střet knížete Myškina s realitou vede k tragickému konci… Publikace nabízí zjednodušenou verzi románu, která je určena pro mírně pokročilé studenty ruštiny, zrcadlový český překlad, komentáře gramatických a lexikálních jevů a poznámky k ruským reáliím.

Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom "nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť. Kniha vychádza v brilantnom preklade slávneho slovenského rusistu Jána Ferenčíka.

Slávny román klasika svetovej literatúry.Dielo F. M. Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúco čo ide, prenasledovaná časom, v ktorom „nebolo väčšieho zločinu, než byť bez peňazí a včas nezaplatiť", osobnosť vychádzala z tejto nemilosrdnej dielne doby väčšinou pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa v jej pekelnom vnútre vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná dobou aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jej vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.

TRANSLATED BY RICHARD PEVEAR AND LARISSA VOLOKHONSKY. Consumed by the idea of his own special destiny, immured in poverty and deprivation, Rashkolnikov is drawn to commit a terrible crime. In the aftermath, Rashkolnikov is dogged by madness, guilt and a calculating detective, and a feverish cat-and-mouse game unfolds. The only hope for redemption, if Rashkolnikov can but recognise it, lies in the virtuous and faithful Sonya. The Vintage Classic Russians Series: Published for the 100th anniversary of the 1917 Russian Revolution, these are must-have, beautifully designed editions of six epic masterpieces that have survived controversy, censorship and suppression to influence decades of thought and artistic expression.

Nové vydanie úvah slávneho spisovateľa. Denník spisovateľa patrí k pozoruhodným a málo preskúmaným dielam F. M. Dostojevského. Je kľúčom k duši skutočného Dostojevského aj k mnohým z jeho slávnych románov. Vznikol ako spontánna výpoveď bez autocenzúry k spoločenským, kultúrnym a politickým udalostiam v Rusku, predovšetkým v rokoch 1876 – 1877. denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: „Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter." Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Denník spisovateľa patrí k pozoruhodným a málo preskúmaným dielam F. M. Dostojevského. Je kľúčom k duši skutočného Dostojevského aj k mnohým z jeho slávnych románov. Vznikol ako spontánna výpoveď bez autocenzúry k spoločenským, kultúrnym a politickým udalostiam v Rusku, predovšetkým v rokoch 1876 - 1877. denník je skôr záznamom prúdu vedomia než kompozične prísne racionálne premysleným dielom, je snahou autora zachytiť súčasne vznikajúce myšlienky obrazy, idey, názory usilujúce sa predrať na povrch v zhmotnenej podobe, čo predurčuje aj na prvý pohľad zmätočný, chaotický rozprávačský štýl denníka. Svoj spôsob písania denníka sám Dostojevskij vyjadril slovami: "Verný svojmu naturelu začnem od konca, a nie od začiatku, hneď vyjadrím celú myšlienku. Nikdy som nedokázal písať postupne, približovať sa k veci a vyjadriť ideu, až keď ju už stihnem celú vopred predžuť a podľa možnosti dokázať. Nemal som dosť trpezlivosti, prekážal mi v tom môj charakter." Výber predstavuje Dostojevského ako komentátora aktuálnych a pálčivých problémov doby, ako učiteľa, kazateľa, proroka, ako ironického a niekedy až sarkastického sudcu prostredníctvom jeho kontroverzných úvah o náboženstve, katolicizme, morálke, politike, vojne, ale najmä o mesianistickom poslaní ruského národa.

Román Zločin a trest (1866) sa pokladá za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, práve ten z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky a brata Michaila, keď sám musel splácať veľké dlhy. Zločin a trest prináša príbeh chudobného študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorý z presvedčenia a po dôkladnej príprave zavraždí starú úžerníčku, aby ju olúpil a finančne si zabezpečil štúdium. Do epicentra svojho hlbokého psychologického skúmania Dostojevskij postavil ľudské indivíduum a rozpoltenosť jeho duše. Presvedčivo a názorne ukazuje, ako aj silná osobnosť stroskotá pod tlakom sociálnych okolností. Vrah Raskoľnikov morálne týra sám seba, zároveň má ustavične za pätami pátrajúcich policajných úradníkov. Postupne sa pod vplyvom prostitútky Sone mení, okrem vesmíru svojho vnútra vníma aj iný svet a vplyv dobovej ruskej spoločnosti na bežných ľudí. Strhujúci román, ktorý prirovnávajú k búrke, čo rozvíchri všetky živly sveta, sa číta ako skvelý bestseller, no vyznačuje sa aj hĺbkou psychologického ponoru, precíznou kompozíciou a brilantným rozprávaním. Ani za vyše sto rokov od svojho vzniku nič nestratil zo svojej naliehavej výpovede.