Andrej Dúbravský

Alica je zvedavá mačka, ktorá býva so zvedavým Andrejom. Obaja sú fascinovaní ríšou hmyzu. Počas potuliek Alica postupne odhaľuje, že existujú „zombie huby“, ktoré ovládajú hmyz, že hrobáriky sú výnimočne starostliví rodičia a že mravce si „chovajú“ vošky ako dobytok. Andrej Dúbravský humorom sebe vlastným spája v tejto výnimočnej autorskej knihe svoje rozpoznateľné výtvarné umenie, nadšenie pre hmyz a lásku k mačkám.

Baudelaire je najväčším básnikom, lebo je básnikom výčitiek svedomia. — Paul Claudel Básnická zbierka Charlesa Baudelaira Kvety zla prvýkrát vychádza v slovenskom jazyku vo svojej celistvosti v skvelom preklade Jána Švantnera. V čase svojho vzniku vyvolala spoločenské pohoršenie pre otvorenosť zobrazenia pozdvihujúcej i zničujúcej lásky v celej jej mnohorakosti, ale najmä pre otvorenosť zobrazenia zla, ktoré básnik vnímal ako všadeprítomné. Z veršov vyviera napätie medzi jeho vnútorným svetom a okolitou realitou, cítiť v nich úľak zo života aj údiv z jeho krásy. Krásu však nevníma podľa tradičných kritérií, čím predbieha svoju dobu. Krása je preňho rovnako zlovestná a zničujúca ako blahodarná a podnecujúca, môže byť ohyzdná, a za každých okolností je bizarná. Podľa Baudelaira je krása nielen estetický, ale aj etický fenomén. Kvety zla sú tak akousi anatómiou ľudského sveta v materiálnom i morálnom zmysle. Baudelaire v nich anticipoval mnohé javy, ktoré sa neskôr stali predmetom skúmania literatúry a filozofie. Vďaka tomu je základným kameňom modernej poézie a stal sa predchodcom a inšpirátorom moderného cítenia a myslenia, ako ho poznáme z diel najvýznamnejších autorov 20. storočia aj súčasnosti. Vydanie dopĺňajú ilustrácie Andreja Dúbravského.

Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu). Dôležitú otázku, či básne máme čítať ako podnet pre intelekt („ako situáciu textu“) alebo ako osobnú správu čitateľovi o „situácii subjektu“ a autora ponecháva Rebro iritujúco otvorenú.