Literárna revue 9/2016
Dado Nagy
utorok, 3. mája 2016 v sekcii Literárna revue
Tretia aprílová Literárna revue je venovaná spomienke na talianskeho prozaika Umberta Eca. čítať viac...
Umberto Eco (5.1.1932 - 19.2.2016) bol taliansky spisovateľ, estetik a teoretik umenia semiotického zamerania, medievalista a spisovateľ.
Umberto Eco je synom Giulia Eca a Giovanny Bisio. Jeho otec, účtovník a veterán troch vojen pochádzal z rodiny s trinástimi deťmi. Ecov dedo bol údajne najdúchom, priezvisko Eco dostal od jedného štátneho zamestnanca a je pravdepodobne akronymom: ex - caelis oblatus - "ponúkaný nebesami."
Keď vypukla 2. svetová vojna Umberto Eco sa aj s matkou presťahoval do malej osady v horách. Po maturite naňho začal otec naliehať, aby sa stal právnikom, tak mladý Eco nastúpil na univerzitu v Turíne. Aj napriek otcovim námietkam Eco zanechal štúdium práv a začal sa venovať stredovekej filozofii a literatúre, v roku 1954 získal doktorát z filozofie. Potom sa stal vydavateľom a dostal tak príležitosť pozrieť sa na modernú kultúru cez média. V roku 1956 publikoval prvú knihu, kde zverejnil svoje tézy, v rovnakom roku začal rozvíjať sieť avantgardných spisovateľov, hudobníkov a maliarov. Mnoho spisovateľov sa neskôr združilo do skupiny 63. V roku 1959 začal pracovať pre Verri, kde publikoval každý mesiac stĺpik venovaný avantgardným myšlienkam a lingvistickému experimentu. Počas týchto rokov začal Eco rozvíjať svoje myšlienky na ,,otvorený text“. V septembri roku 1962 sa oženil s nemeckou učiteľkou umenia Renatou Ramge, s ňou má dve deti, syna a dcéru.
Napriek tomu, že sa jeho pozícia novinára zdala istá, v ďalších rockoch nastalo v jeho živote mnoho zmien. Jeho spisy sa objavili v rôznych vydaniach a v roku 1964 sa Eco presťahoval do Milána, kde sa stal lektorom, o rok neskôr bol vo Florencii zvolený profesorom vizuálnej komunikácie a v roku 1971 sa stal profesorom náuky o znakoch na univerzite v Bologni. Počas 70. rokov publikoval niekoľko diel o náuke o znakoch. V marci v roku 1978 začal písať svoj prvý román Meno ruže. Román bol publikovaný v roku 1980 a takmer hneď bolo meno Umberto Eco známe po celom svete. (Jeho vydavateľstvo malo v pláne predať 30 000 kópií tohoto titulu, dodnes ich predali cez deväť miliónov). Ihneď po dopísaní prvého románu, začal Eco kompletovať svoju ďalšiu prácu – Foucaultove kyvadlo. Ďalší okamžitý úspech druhého románu, zaradil Eca medzi dôležitých svetových autorov. A aj keď Eco tvrdil, že už nemá plány písať ďalší román, o pár rokov neskôr vydal už tretí, Ostrov včerajšieho dňa.
Teraz sa Eco teší z úspešného života. V lete žije v kopcovitej oblasti blízko Riminy, na panstve zo 17. storočia, ktoré slúžilo ako jezuitská škola a zvyšok roku v Miláne a na cestách. Doteraz získal viac ako 27 titulov a mnoho cien prestížnych svetových univerzít, je považovaný za chodiacu encyklopédiu. Mnohí by ho mohli považovať za strohého vedca, vie si však vychutnať radosti života, má rád jedlo, alkohol (hlavne whisky), nevyhýba sa cigaretám, miluje jazz a hrá na trúbku.
(Foto: Ufficio Stampa Università Mediterranea di Reggio Calabria)
utorok, 3. mája 2016 v sekcii Literárna revue
Tretia aprílová Literárna revue je venovaná spomienke na talianskeho prozaika Umberta Eca. čítať viac...
pondelok, 25. apríla 2016 v sekcii Literárna revue
Druhá aprílová Literárna revue je venovaná knižným novinkám. čítať viac...
pondelok, 19. októbra 2015 v sekcii Recenzie
Umberto Eco rozohráva v najnovšom románe Nulté číslo veľkolepú hru. Je to hra zábavná, výstižná a čítavá a pod jej vtipným povrchom sa ukrýva ostrá kritika spoločnosti. Jeden z najuznávanejších spisovateľov súčasnosti sa rád zaoberá myslením ľudí, ich schopnosťou nechať sa oklamať, uveriť mýtom a klamstvám a zvoliť si radšej jednoduchšiu pravdu, ako prijať zložitosť sveta. čítať viac...