Štefan Haviar

Kniha Päť slovenských rodov je prvým zväzkom edície s názvom Slovenské príbehy. Beletristicky spracované texty z poslucháčsky úspešného rozhlasového seriálu Slovenské rody predstavujú nielen dramatické príbehy významných slovenských rodov (Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinskovci), ale na ich osudoch sa autorovi podarilo majstrovsky vystihnúť dobu, v ktorej sa odohrali. Pred čitateľom sa tak otvára rozsiahly historický kontext od stredoveku až po súčasnosť.

Národný kalendár na rok 2016 je opäť plný portrétov významných osobností, ktoré ovplyvnili našu históriu, a dramatických príbehov z ich života. Z viacerých jubileí roku 2016 vyniká storočnica od úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského, ktorú kalendár avizuje už na obálke, ale aj v jeho zaujímavom životopisnom profile. Z pestrej obsahovej palety príspevkov spomeňme príbehy o nezlomnom Rastislavovi, o palatínovi Turzovi a jeho synovi Imrichovi, o dobrodruhovi Móricovi Beňovskom, o životných drámach Alberta Škarvana, Dušana Makovického, Ladislav Nádaši Jégeho, Michala Miloslava Hodžu, ale aj Štefana Sandtnera, poetky Maruše Juskovej, či kontroverzného intelektuála, bývalého prezidenta Gustáva Husáka a viacerých ďalších.

Osudy piesne Nad Tatrou sa blýska sú podobne pohnuté ako osudy Slovenska od čias štúrovcov. Jej prvý dochovaný zápis pochádza z roku 1844. Kto je vlastne jej autorom? A ako sa stala slovenskou hymnou? Oravský historik Peter Huba v bohato ilustrovanej monografii o inom Oravcovi – štúrovskom básnikovi Jankovi Matúškovi – podrobne vykresľuje príbeh výnimočného tvorcu, ku ktorému bol osud oveľa menej prívetivý než k jeho jednej piesni. Zachytáva chvíle zrodu a mnohých premien hymnickej piesne, desaťročia diskusií a pochybností o osobe jej autora, správnom znení druhej strofy, jej cestu na piedestál štátnej hymny – najprv v spojení s českou Kde domov můj, teraz už samostatne… V ďalšej časti knihy nájde čitateľ súborné dielo Janka Matúšku.

Najnovšie vydanie Národného kalendára sa venuje najvýznamnejším výročiam pripadajúcim na rok 2020. Za všetky treba spomenúť najmä dve, ktorými si pripomenieme ich storočnicu: z európskych dejín je to bezo sporu sté výročie podpísanie tzv. Trianonskej zmluvy, ktorá okrem iného určila nové hraničné usporiadanie štátov v strednej Európe po prvej svetovej vojne, z domácich je to storočnica našej prvej scény Slovenského národného divadla v Bratislave. V obsahu nájdeme množstvo zaujímavých príspevkov aj o ďalších dramatických udalostiach nášho života v histórii (napríklad 70 rokov od povestnej Barbarskej noci), ale najmä príbehy a osudy mnohých osobností, ktoré vplývali na spoločenský život Slovenska, napríklad Ján Jesenius, Jur Janoška, Alexander Rudnay, Anton Prídavok, Ján Chryzostom Korec a mnohí ďalší.

Národný kalendár 2012 vychádza aj pri príležitosti 250. narodenia Antona Bernoláka. V najnovšom vydaní Národného kalendára 2012 sa dočítate mnoho zaujímavého o udalostiach a osobnostiach z dejín Slovenska a Slovákov, o ktorých sa doposiaľ takmer vôbe c nepísalo, alebo len veľmi sporadicky. Tento ročník kalendára je mimoriadne bohatý na objavné články o málo známych skutočnostiach zo života slávnych Slovákov a rôzne zaujímavé témy (Príhovor predsedu Matice slovenskej M.Tkáča Slovenskosť?, Kalend árium od Š. Haviara, Pripomíname si: január december od M. Eliáša, Súboj dvoch kráľov od J. Baďuríka, Legenda o zázračnom daždi od I. Mrvu, Medňanského malebná cesta od B. Čanádyho, Vyhnanie z raja od E. Fordinálovej, Osud obrazov slávneho Levočana od M. Vároša, Vedec svetového mena od P. Cabadaja, Mašina stopa v Tatrách od A. Mareca a mnoho ďalších príspevkov.

Národný kalendár viacerými zaujímavými materiálmi pripomína nezvyčajné množstvo zaujímavých okrúhlych výročí osobností, resp. udalostí, ktoré si pripomenieme v roku 2014. Za všetky spomeňme články k výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny, ktorej slová napísal Janko Matuška, 75. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky a 70 rokov od vypuknutia SNP. Z viacerých ďalších zaujímavo napísaných článkov si v Národnom kalendári 2014 prečítate o krutých dôsledkoch Dóžovho povstania (500. výročie), o význame jubilujúceho Tatrína a Živeny, o oživotvorenej Matici slovenskej, o výročí tzv. Malej vojny a mnohých iných. V Národnom kalendári je uverejnených taktiež množstvo článkov o málo známych, ba až raritných témach, ktoré svojou originalitou určite zaujmú veľa čitateľov. Osviežením je publikovanie dvanástich najznámejších hymnických piesní a básní, ktoré zohrali v dejinách Slovákov významnú úlohu.

Na obálke najnovšieho vydania tradičného Národného kalendára pre rok 2022 je obrázok Jána Francisciho s prívlastkom, ktorý mu dal Jozef Miloslav Hurban „krásny mládenec slovenský“. Ide o vyjadrenie symboliky nielen preto, že v roku 2022 uplynie 200 rokov od Francisciho narodenia, ale aj preto, lebo práve on bol kľúčovou postavou zrodu Matice slovenskej, ktorú presne pred 160 rokmi prijal Turčiansky Svätý Martin za svoju a umožnil jej rozvíjať činnosť až do dnešných dní. V tomto ročníku Národného kalendára je publikovaných viac ako sedemdesiat zaujímavých príspevkov od popredných slovenských autorov. Ich obsah je ako zvyčajne mimoriadne pestrý. Nájdeme v ňom zaujímavé osudy desiatok osobností z našej histórie, rovnako si pripomenieme mnohé závažné udalosti, ktoré sú jej súčasťou. Okrem iných si prečítate o tragických okolnostiach úmrtia Vladimíra Clementisa, úvahu k storočnici Vladimíra Mináča, článok o kariére pilota Otta Smika, o životnej ceste generála Ferdinanda Čatloša, ale aj články k nedožitým osemdesiatim narodeninám Vlada Dzurillu či k päťdesiatemu výročiu narodenia futbalového talentu Petra Dubovského a mnoho iného populárno-náučného čítania.

Autorka sa sústreďuje na fenomén ľudského času (jeho kolobehu), na prírodný svet, prioritne azda na vzťahy (partnerské, priateľské, rodičovské, ale aj vzťahy k prírodnému prostrediu a pod.). Prináša zjednotenie svojej poézie s aforizmami Miroslava Da naja a harmóniu žánrov dosiahla práve preto, že aforistický "základ" rozvíja v krehkých rozletoch a predstavuje nové možnosti súčasnej slovenskej poézie.

Po úspešnej prvej časti projektu „www.skutočnosť.com“ autor ďalej komponuje osudy ambicióznych súčasníkov (polygrafa Píša a jeho manželky reštaurátorky Pauly) v zložitých, krízou poznačených ľudských vzťahoch. Svojsky nadväzuje na benátske motívy Goetheho, Kollára, T. Manna a ďalších, aby optikou blízkou Rilkemu či Brodskému nazeral pod povrch skutočnosti. Je to prenikavý, fascinujúci až mrazivý pohľad nielen na ohrozené Benátky, novodobý Noemov koráb, ale hlavne na človeka dnešných čias, ktorý uchvátený ľudskými možnosťami často podlieha kúzlu Second Life a zakrýva si zrak, že nielen Acqua Alta, ale i vysoká hladina informácií môže zaplaviť a ohroziť náš bezstarostný svet

Národný kalendár 2023