Marta Hlušíková strana 4 z 5

Deväťročná Laura má najväčšiu nohu v triede, geniálneho malého brata, v triede dve namyslené nepriateľky a jednu super kamošku. Okrem toho Laura ako jediná dostane od Lukiho modré srdce. Každý iný chlapec by jej daroval srdce červené, a nie modré zašpinené od kečupu. Napriek tomu všetkému je Laura dievča ako každé iné - raz sa trápi a raz smeje. To je asi u zaľúbených dievčat normálne.

Žena našívajúca záplaty je treťou poviedkovou knihou Marty Hlušíkovej. Autorka zameriava pozornosť na „malých“, „obyčajných“ ľudí, cez ich príbehy chce rozkrývať čosi univerzálne, prítomné v každom ľudskom živote, a tým naznačiť aj istú podobnosť a blízkosť zdanlivo odlišných osudov. A takisto chce spochybniť pevné hranice medzi „veľkými“ a „malými“, dokonca banálnymi okamihmi či situáciami ľudského života. Jej ústredná poviedka Tvár v dlaniach nie je iba posolstvom fyzického zániku, má v sebe aj nádej pokračujúceho života. Autorka dokáže navodiť atmosféru nádeje a dôvery v ľudí okolo nás. Niekedy nás dokážu vyniesť z duševnej priepasti ľudia, o ktorých by sme to najmenej predpokladali. Hlušíková v poviedkach dokáže túto ubíjajúcu všednosť s nečakaným koncom pozdvihnúť do vyššej filozofickej roviny. Ako poznamenáva Anton Hykisch „postavy z jej próz prežívajú nielen prítomnú chvíľu, ale majú aj svoju minulosť, nevdojak sú aj nositeľmi kontinuity ľudského rodu. Podľa autorky nešťastia vedú človeka k ,našívaniu záplat‘ na plachte vlastného životného príbehu.“

Kastelánka poštátneného zámku dostane v sedemdesiatych rokoch minulého storočia list od bývalého majiteľa: grófka Sofia zomrela a chce byť uložená v zámockej kaplnke. Napriek smutným časom sa bývalé služobníctvo rozhodne splniť posledné grófkino prianie. Plán je pripravený a všetci ho začínajú do bodky plniť. Lenže svet ukazuje aj druhú tvár... Preklad: Marta Hlušíková Ilustrácie: Juraj Martiška

Utešený vianočný príbeh o láske, priateľstve a rodinnom pute. Malý medvedík má veľmi rád vianočné sviatky, rovnako ako jeho rodičia. Ale na vianočný deň sa treba svedomito pripraviť! Ocko medveď zháňa stromček, mama lesklé ozdoby a malý medvedík počúva veselé koledy. V kuchyni rozvoniava koláč a za oknom padá sneh, každý musí zbožňovať toto čarovné obdobie. A predsa je na svete niečo, čo ľúbia ešte viac ako Vianoce. Sú to pohľadnice od babičky? Žiarivé darčeky pod stromčekom? Alebo azda čosi celkom iné? Vo vzduchu je niečo zvláštne, sneh sa všade ligoce. Nie je to len taký pocit, už sa blížia Vianoce! Pre čitateľov od 3 rokov Z anglického originálu preložila Marta Hlušíková.

Niekedy sa nám zdá, že dvetisíc rokov je veľmi dlhý čas. Nie je to celkom tak. Starovek stále nazerá do nášho života – a medzi nami, má na to právo. Prečo? Lebo nám po ňom zostalo mnoho slov: škola, krieda, tabuľa, traktor, kalkulačka, akvárium, ambulancia, republika, politika a stovky ďalších. Starovek nám dokonca zanechal slávne slovné spojenia a do každého z nich ukryl príbeh! Danajský dar, Achillova päta, Tantalove muky, Damoklov meč, jablko sváru a mnohé ďalšie. V tejto knižke môžeš cestovať medzi slovami a pritom sa nemusíš pohnúť zo stoličky. Zistíš, že starovek bol plný zaujímavých ľudí a ich osudov. Dozvieš sa, ako žili, čomu verili a čo nám zanechali. Veď čo je to dvetisíc rokov? Iba dvadsať storočných ľudí držiacich sa za ruky...

Jemný a citlivý príbeh dievčatka Lucinky, ktoré prežije zimu a Vianoce u babičky a deduška prvý raz samo, bez rodičov. Tí majú na starosti veľkú vec – priniesť si z nemocnice bábätko, Lucinkinho bračeka Kubka. Pre budúcu prváčku Lucinku a jej kocúrika Dominika je svet u babičky a deduška plný prekvapení: zistia, že pánom na dvore je pes Sultán, že sa Dominikovi na ľade neudržia labky vedľa seba, že deduško sa stará o kravičky aj nové teliatko. Lucinka pomôže babičke zametať sneh, objaví na povale sánky a v kuríne vajíčko, vaľká cesto na rezance a sama zanesie deduškovi na farmu obed. S kamarátmi si užije veľa zimnej zábavy a deduško ju naučí, ako na Štedrý deň obdarovať stromy a zvieratká. Najväčšie prekvapenie ju však čaká nakoniec, keď sa dozvie, že dostala ten najvzácnejší vianočný darček – maličkého bračeka Kubka. Milena Lukešová, renomovaná česká autorka literatúry pre deti, približuje v tejto knižke s veľkým porozumením svet dieťaťa v novom, menej známom prostredí. A zároveň svet starkých, ktorý plynie pokojne, múdro, má vychodené cestičky a predovšetkým má veľa času a lásky pre vnúčatá. Jedinečne napísaný príbeh nabáda malého čitateľa, aby sa pýtal a zistil, ako kedysi žili jeho starí a prastarí rodičia, ako sa svet mení. Pôvabné ilustrácie Jany Sigmundovej tvoria s textom vyvážený a kompaktný celok. Verne zobrazujú situácie aj predmety, ktoré Lucinku u babičky a deduška obklopovali. Niektoré z nich už patria do minulosti a z dnešného sveta sa takmer vytratili, napríklad kukučkové hodiny, kachľová pec, ručný mlynček na kávu, starodávny gramofón alebo telegram. Táto nežná knižka môže na dnešného čitateľa pôsobiť trošku nostalgicky, veď od prvého vydania (1978) uplynuli desiatky rokov, no dodnes platí, že mnohým deťom priniesla radosť z čítania a má trvalé miesto v rodinných knižniciach ako jedna z najmilovanejších. Pre deti od 3 rokov Z českého originálu preložila Marta Hlušíková.

Kniha O Šoškovi, čo bral všetko doslova je vtipným a zaujímavým spracovaním nevšedného stretnutia spisovateľa a jeho vymysleného Šoška. Šoško je bystrou rozprávkovou postavičkou, ktorá je typická svojou empatiou – pomáha spisovateľovi s vymýšľaním príbehov – a zároveň je vtipnou postavičkou, ktorá nedokáže správne vnímať nuansy jazyka a jeho obraznosť. Spisovateľ pomáha Šoškovi objaviť krásu slova a zároveň sa nechá unášať Šoškovou fantáziou. Spolu povymýšľajú príbehy plné fantázie: ako možno vidieť pieseň, čaro lietajúceho listu, muší príbeh, príbeh lásky ku kvetine... V knihe žije v krásnej zhode svet fikcie a svet reality bez toho, aby jeden druhému bránili dýchať.

Švihnuté básne sú pojašené, trošku bláznivé a možno aj šibnuté. Je v nich nielen žirafa s prakom, kakaové prachuliaky, klobúky, čo nechcú sedieť na hlúpych hlavách, ale aj fontána, ktorá strieka bielu kávu. Dokonca sa medzi ne schovala aprílová brada. Ak chcete vedieť, čo je to dračie kino, ako sa dá jahodiť, čo robia makožrúti a kde zmizli poludníky, máte v rukách tú správnu knihu. Básničky doplnila švihnutými ilustráciami Eva Šimonová.

Niekedy sa nám zdá, že dvetisíc rokov je veľmi dlhý čas. Nie je to celkom tak. Starovek stále nazerá do nášho života – a medzi nami, má na to právo. Prečo? Lebo nám po ňom zostalo mnoho slov: škola, krieda, tabuľa, traktor, kalkulačka, akvárium, ambulancia, republika, politika a stovky ďalších. Starovek nám dokonca zanechal slávne slovné spojenia a do každého z nich ukryl príbeh! Danajský dar, Achillova päta, Tantalove muky, Damoklov meč, jablko sváru a mnohé ďalšie. V tejto knižke môžeš cestovať medzi slovami a pritom sa nemusíš pohnúť zo stoličky. Zistíš, že starovek bol plný zaujímavých ľudí a ich osudov. Dozvieš sa, ako žili, čomu verili a čo nám zanechali. Veď čo je to dvetisíc rokov? Iba dvadsať storočných ľudí držiacich sa za ruky...

Gymnazistka Petra si v novom kolektíve začne rýchlo uvedomovať, ako ľahko sa dá skĺznuť k povrchnosti a ako ľahko sa dá ublížiť druhému, len preto, že je iný. Petra prežíva svoju študentskú lásku, o svoje postrehy sa delí s nemeckou priateľkou Klárou, ktorá opäť pricestuje na Slovensko. Vtipne komentuje nielen svoju rodinu, ale aj spolužiakov a učiteľov. Zisťuje, že nájsť v živote správne riešenia, vedieť, čo sa smie a čo by sa nemalo, nie je vždy ľahké. Príbeh je voľným pokračovaním knihy Neznášam, keď ma hladkajú po hlave. Komu sa kniha môže páčiť: Mladým čitateľkám aj čitateľom, ktorí si radi prečítajú príbeh takmer vystrihnutý z ich života a možno v knihe nájdu odpovede na trápenia, s ktorými sa potýkajú sami.

Keď sa drevená flauta s krásnym štíhlym telom a ešte krajším koncertným hlasom stratí a dostane do rúk nahluchlého dedka, zistí, ako beží svet. To nie je len snívať o tom, ako raz bude v Indii zobúdzať kobry! Nielenže je označená za staré drevo prežrané črvotočom, musí čeliť omnoho väčším nebezpečenstvám. Dokáže žiť v úplne inom svete? A čo koncertný umelec Ananás? Nájde svoju priateľku flautu?

Keď sa Mišo s Pipom Dlhým Pančuchom ocitli v temnej šachte bez pomoci, zistili, kto má v tom prsty: Drzý K. P. s mozgom ako orech! Pretože ešte nemali skroteného divého psa, aby ich pomstil, chystajú odvetu. S pomocou dedula Vincenta vymyslia smelý plán ojedinelý v dejinách vesmíru, prinajmenšom Európy. Tú najsmradľavejšiu pomstu, aká sa len v našom meste vyskytla!

Deväťročná Laura má najväčšiu nohu v triede, geniálneho malého brata, v triede dve namyslené nepriateľky a jednu super kamošku. Okrem toho Laura ako jediná dostane od Lukiho modré srdce. Každý iný chlapec by jej daroval srdce červené, a nie modré zašpinené od kečupu. Napriek tomu všetkému je Laura dievča ako každé iné - raz sa trápi a raz smeje. To je asi u zaľúbených dievčat normálne.

Vo voľnom pokračovaní knižky Modré srdce s kečupovým fľakom má takmer hlavné slovo Tomáš, mladší Laurin brat. Je akčný a vynaliezavý, jeho citlivé srdiečko neznesie pocit, že niekde žijú osamelí starkí. Urobí všetko preto, aby ľudia mali k sebe blízko. Občas aj záhadne zmizne... Opäť sa stretneme so sestrami Pavúkovými, s modrosrdiečkovým Lukášom a konečne sa ubezpečíme, že Fínsko naozaj existuje.

Nezvyčajne vtipný príbeh zo súčasnosti: dvaja veselí bratia Braňo a Maťko žijú s rovnako veselým ocom aj mamou spolu so starými rodičmi a štyrmi psami. Babka sa často hrá na Sherlocka Holmesa a dedko im zasa rozpráva strašidelné historky, po ktorých večer nemôžu zaspať. Musia sa však vyrovnať s nečakanou novinou narodením sestričky. Ako ju prijmú, keď oni chcú byť za každú cenu traja mušketieri?

Kedysi dávno, v antickom Grécku a Ríme, žili vaši kamaráti. Nemali mobily, počítač, televízor a mnoho iných vymožeností dnešnej doby. Ich život však nebol nezaujímavý. Mali hračky, chodili do školy, hnevali učiteľov, mali svoje obľúbené jedlá…ale čo budem prezrádzať. Veď si to možno prečítate sami.