Marta Hlušíková strana 6 z 6

Kedysi dávno, v antickom Grécku a Ríme, žili vaši kamaráti. Nemali mobily, počítač, televízor a mnoho iných vymožeností dnešnej doby. Ich život však nebol nezaujímavý. Mali hračky, chodili do školy, hnevali učiteľov, mali svoje obľúbené jedlá…ale čo budem prezrádzať. Veď si to možno prečítate sami.

Zbierka poviedok Záhrady je Hlušíkovej prozaický debut, ktorý potvrdzuje fakt, že literárne žánre môžu pôsobiť v zaujímavej symbióze. Próza môže byť podnetná pri tvorbe poézie, a predovšetkým poézia môže fungovať v originálnej interakcii s prózou. Tak to dokazuje autorkina práca. Gradáciu a napätie vytvára a udržuje práve pomocou poetickej imaginácie, silných obrazov, ktoré dovoľujú zostručniť samotný text, pretože ich výpoveď je dostatočne živá a zrozumiteľná. Cieľom zbierky je samozrejme podnietenie k reflexiám súvisiacim s otáznikmi života ako takého. Autorkin prejav je pritom nenútený, originálny a čistý. Ide o krátke poviedky, ktoré napriek krátkemu rozsahu ohromujú šírkou odkazu a netradičnosťou obrazov.

Siedmačka Petra má skvelú rodinu (ktorá na ňu zväčša nemá čas), super babku (čo s obľubou surfuje na internete, zhľadúva recepty na chudnutie, nadchne sa aj za karate), skvelých spolužiakov (umelca Mareka, vždy dokonalú Nemku Kláru) a svoju prvú lásku. Zdá sa, že k šťastiu jej nemôže nič chýbať... Zdanie však ako zvyčajne klame a Petra má naozaj veľké starosti... Naporúdzi sú priatelia, i babka, ktorá dievčinu drsne zaúča do taktiky ženskej diplomacie... Príbeh veľkej lásky a bolestivého dozrievania kypí humorom a číta sa takrečeno na jeden dúšok nielen dievčatá sa dozvedia veľa dôležitých ženských tajomstiev. Krásne i vtipné ilustrácie akoby vstupovali priamo do deja.

Autorka - stredoškolská profesorka - je laureátkou viacerých celoštátnych literárnych súťaží. Knižne vydala zbierku latinských citátov Ab urbe conditia (2000), Malú encyklopédiu antickej kultúry (2001), Latinsko-slovenský slovník (2003), básnickú zbierku Kamene (2003) a dielo krátkych próz Záhrady (2005). Marta Hlušíková je viacdomou autorkou, jej čistý svet detí a poéziu "... zrozenou z poznání tušeného (...), lidsky i básnicky přesnou" (Milena Fucimanová) nemožno oddeliť od sveta jej poviedok, v ktorých je tajomstvo "... prirodzené, akoby bolo súčasťou normálneho, denného života" (Daniel Hevier). Tento raz sa M. Hlušíková predstavuje zbierkou krátkych básní, v ktorej dominujú hutnosť a sviežosť jazyka, jej typická obraznosť, tak ako to napokon dokumentuje úvodná báseň k zbierke: "zasa sme od seba odkráčali, / v dušiach len drobné kamene, / a pri ceste sa trpko smiali / maky červené."