Marta Hlušíková strana 6 z 6

Zbierka poviedok Záhrady je Hlušíkovej prozaický debut, ktorý potvrdzuje fakt, že literárne žánre môžu pôsobiť v zaujímavej symbióze. Próza môže byť podnetná pri tvorbe poézie, a predovšetkým poézia môže fungovať v originálnej interakcii s prózou. Tak to dokazuje autorkina práca. Gradáciu a napätie vytvára a udržuje práve pomocou poetickej imaginácie, silných obrazov, ktoré dovoľujú zostručniť samotný text, pretože ich výpoveď je dostatočne živá a zrozumiteľná. Cieľom zbierky je samozrejme podnietenie k reflexiám súvisiacim s otáznikmi života ako takého. Autorkin prejav je pritom nenútený, originálny a čistý. Ide o krátke poviedky, ktoré napriek krátkemu rozsahu ohromujú šírkou odkazu a netradičnosťou obrazov.

Siedmačka Petra má skvelú rodinu (ktorá na ňu zväčša nemá čas), super babku (čo s obľubou surfuje na internete, zhľadúva recepty na chudnutie, nadchne sa aj za karate), skvelých spolužiakov (umelca Mareka, vždy dokonalú Nemku Kláru) a svoju prvú lásku. Zdá sa, že k šťastiu jej nemôže nič chýbať... Zdanie však ako zvyčajne klame a Petra má naozaj veľké starosti... Naporúdzi sú priatelia, i babka, ktorá dievčinu drsne zaúča do taktiky ženskej diplomacie... Príbeh veľkej lásky a bolestivého dozrievania kypí humorom a číta sa takrečeno na jeden dúšok nielen dievčatá sa dozvedia veľa dôležitých ženských tajomstiev. Krásne i vtipné ilustrácie akoby vstupovali priamo do deja.

Autorka - stredoškolská profesorka - je laureátkou viacerých celoštátnych literárnych súťaží. Knižne vydala zbierku latinských citátov Ab urbe conditia (2000), Malú encyklopédiu antickej kultúry (2001), Latinsko-slovenský slovník (2003), básnickú zbierku Kamene (2003) a dielo krátkych próz Záhrady (2005). Marta Hlušíková je viacdomou autorkou, jej čistý svet detí a poéziu "... zrozenou z poznání tušeného (...), lidsky i básnicky přesnou" (Milena Fucimanová) nemožno oddeliť od sveta jej poviedok, v ktorých je tajomstvo "... prirodzené, akoby bolo súčasťou normálneho, denného života" (Daniel Hevier). Tento raz sa M. Hlušíková predstavuje zbierkou krátkych básní, v ktorej dominujú hutnosť a sviežosť jazyka, jej typická obraznosť, tak ako to napokon dokumentuje úvodná báseň k zbierke: "zasa sme od seba odkráčali, / v dušiach len drobné kamene, / a pri ceste sa trpko smiali / maky červené."