Jana Juráňová

Margaret Atwood je jedna z najoriginálnejších vizionárok svetovej literatúry. V najnovšej zbierke poviedok opisuje so sebe vlastným humorom, s prenikavým postrehom a nadhľadom vzostupy a pády života svojich literárnych postáv. Ťažiskom zbierky je sedem brilantných poviedok o veľkých aj malých radostiach, ale aj starostiach manželskej dvojice v priebehu niekoľkých desaťročí spoločného života, v ktorých autorka opisuje ich neobyčajný príbeh lásky a aj to, čo príde potom. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V próze Jany Juráňovej Rodinná oslava podniká rozprávačka introspektívne road movie po cestách svojich spomienok na mladosť i dospelosť, súvisiacich so širším rodinným zázemím. Súčasťou asociačného prúdu sa stávajú rôzne drobné príbehy z nepísanej rodinnej histórie. Impulzom je oslava šesťdesiatky rozprávačkinho bratranca, celkom štandardná, ktorá prebieha podľa nepísaných, ale zato pevných pravidiel strednej vrstvy kdesi na našom vidieku. Pred vnútorným pohľadom rozprávačky defilujú prítomné aj neprítomné postavy z jej života, ale aj také, ktoré pozná len z rozprávania. Keď sa kdesi v polovici príbehu dej preklopí do udalosti, ktorú nik nečakal, z pozorovateľky sa stáva priama účastníčka diania. Autorka v tejto próze skúma naše korene, minulosť ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe, ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí, do spôsobov, akými v súčasnosti vnímame realitu, a pretavilo do spôsobov nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov.

Ako sa brániť pred manipuláciou a emocionálnym zneužívaním? Gaslighting je jednou z najničivejších foriem emocionálneho zneužívania. Spôsobuje, že ženy nedôverujú vlastným pocitom, majú skreslené vnímanie reality, ba dokonca môžu uveriť, že trpia duševnou chorobou. Táto kniha ponúka nástroje, ktoré ženám pomôžu odhaliť manipuláciu vo všetkých kľúčových oblastiach života. Poradí, ako sa účinne o ochrániť pred emocionálnym zneužívaním, a tým, ktoré túto formu manipulácie zažili, pomáha získať väčší pocit vlastnej hodnoty, sebaúcty a nájsť novú silu.

Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“ So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí. Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť. Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias. „Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“ Robert Pinsky, The New York Times Book Review „Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný obraz straty a smútku.“ Michiko Kakutani, The New York Times „Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto... Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“ John Leonard, New York Review of Books

Joan Fosterová je ženou najmenej s dvoma identitami a prehnanou predstavivosťou. V detstve mala problémy s nadváhou a zložitý vzťah s matkou, zato veľmi dobre vychádzala s otcovou sestrou Lou. Pred skončením strednej školy utiekla z domu, udržiavala milenecký pomer so starším mužom, potom sa zaľúbila do bipolárneho Arthura, za ktorého sa neskôr aj vydala. Teraz píše pod pseudonymom brakové romány. Keď sa však jej zbierka poézie nečakane stane literárnou senzáciou, Joan je nútená nafingovať vlastnú smrť a utiecť z rodného Toronta do Talianska, aby začala nový život. Román prvý raz vyšiel v roku 1976, autorka v ňom viac-menej paroduje romantické horory v štýle kostýmovej gotiky, s typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby a opäť dokazuje, prečo je považovaná za jednu z najvýznamnejších a najuznávanejších spisovateliek 20. a 21. storočia.

SO SALVÁTOROM je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab – Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave. Pridajte sa k babke a vnučke na ich prechádzke mestom a jeho dejinami! Detský i dospelý čitateľ sa z knihy dozvie zaujímavosti nielen o samotnej dnes už kultovej Lekárni u Salvátora, ale aj o osobnostiach či udalostiach, ktoré formovali dnešnú Bratislavu. Text knihy významnej autorky Jany Juráňovej z edície Bratislavské rozprávky dopĺňajú kresby talentovanej ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej, ktorá Lekáreň u Salvátora stvárnila na grafike legendárnych Čiernych dier.

Na očarujúcom anglickom predmestí je príjemný letný večer a Tallulah so Zachom sa po prvý raz od narodenia svojho synčeka vyberú von. Majú len devätnásť a večierok vo veľkom vidieckom sídle novej spolužiačky z vysokej školy sa zdá byť skvelým spôsobom, ako vypnúť, ale keď príde ráno, mladí rodičia sa nevrátia domov. Tallulahina mama Kim sa zo všetkých síl snaží zistiť, čo sa v tú noc vlastne stalo. Podarí sa jej skontaktovať s dcérinými priateľkami, na otázky však odpovedajú vyhýbavo. Ani Zachova mama sa nijako zvlášť neznepokojuje, je presvedčená, že dvojica ušla, aby sa vyhla rodičovským povinnostiam. Lenže Kim vie, že Tallulah je svojmu synovi oddaná, navyše práve deň predtým našla vo vrecku Zachovho kabáta zásnubný prsteň. Je presvedčená, že ani jeden z nich by nikdy dobrovoľne neodišiel. Pátranie polície však vôbec nepostupuje. Mladá dvojica jednoducho zmizla. O rok sa do susedstva nasťahuje Sophie, autorka obľúbených detektívok. Na londýnskom predmestí sa cíti stratená, no odhodlane stojí po boku svojho partnera, ktorý tu získal miesto riaditeľa internátnej školy. Keď však neďaleko ich nového domu natrafí na záhadný nápis na plote „Kopte tu“, zbystrí pozornosť. Žeby ten nápis súvisel so zmiznutím mladej dvojice? A čo vlastne je zahrabané na tom mieste? V tomto spletitom a sugestívnom románe každý prispeje svojou troškou k pátraniu, ktoré si musí poradiť s temnými záhadami opustenej vily, hlbokými traumami či starostlivo ukrývanými vášňami pochovanými tak dôkladne, že ich môže odhaliť iba ten, kto v sebe tiež dusí mrazivé tajomstvo... Lisa Jewellová opäť dokázala, že vie detailne pracovať s postavami, prostredím a udalosťami a skladá z nich mozaiku strhujúceho trileru o márnych láskach, túžbach a temných miestach v duši každého z nás.

Jana Juráňová nadväzuje románom Naničhodnica na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí - od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú - novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí – od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú – novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás „zopakovala“ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie. Životy Agneše Kalinovej (nar. 1924) sa odohrávajú v mnohých mestách, krajinách a prostrediach, vo viacerých politických režimoch, v pohnutých a neustále sa meniacich časoch. Odohrávajú sa skrátka vo verejných i súkromných priestoroch, ktoré sa nedajú oddeliť, a čím komplikovanejšie sa vzájomne prepájajú, tým celistvejší obraz doby vytvárajú. Tak aj v knihe Mojich 7 životov – medzivojnové Československo, fašizmus, kláštor, manželstvo, redakcie, materstvo, Pražská jar, vyšetrovacia väzba, Slobodná Európa a ď.

   Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru. Ukážka: Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomrel? Zavolá mu.

Kniha bola v roku 2009 vo finále Ceny Anasoft litera. Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej. Náplňou jej života nebol nikto iný ako On, veľký básnik: "A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo."

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

Mladá antropologička Sofia sa pokúša vyriešiť záhadu nevysvetliteľnej dlhej choroby svojej matky Rose. Matkine ustavičné ponosy ju frustrujú, no zjavne jej vyhovuje, že sa nemusí osamostatniť a riešiť svoj neuspokojivý život dospelej ženy. Spolu s matkou odcestujú na horúce vyprahnuté pobrežie Španielska, aby tam spolu navštívili slávneho špecialistu, ktorý je ich poslednou nádejou, a dúfajú, že im pomôže vyriešiť záhadnú paralýzu Rosiných nôh. Deborah Levy je britská spisovateľka a poetka. Jej romány dva razy postúpili do užšieho výberu Bookerovej ceny a literárny kritika ju nazvala „jedným z najvzrušujúcejších hlasov súčasnej britskej prózy“.

Ebben a könyvben két nő beszélget: Jana Juráňová interjúja egy közép-európai értelmiségi, Agneša Kalinová életén kalauzol végig, miközben személyes képet ad a 20. századi Csehszlovákiáról és a kor Európájáról. Kalinová Kassán született Farkas Ágnesként. Elbeszéléséből egy magyar nyelven felnőtt zsidó lány életútja bontakozik ki, amely előbb a kommunista meggyőződéshez, később a szlovák ellenzéki értelmiségi, művészeti élet kellős közepébe vezet. Kalinovát, aki a progresszív irodalmi folyóirat, a Kultúrny život munkatársa, filmkritikus és műfordító volt, férjével, az író, humorista Ladislav Ján Kalinával együtt a prágai tavasz utáni években bebörtönözték. 1978-ban a házaspár az NSZK-ba disszidált, Kalinová a Szabad Európa Rádió munkatársa lett. A főhős hibákkal és meggyőződésekkel kikövezett utat jár végig, amelyeket az idő múlásával felülvizsgál, miközben hű marad a szabad gondolkodás, a rá jellemző humor és sodró temperamentum értékeihez. A kötet jegyzetei és a névmutatóban közölt életrajzok a korszak mélyebb megismerését szolgálják.

Ak niekde Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1921) zostupuje z literárneho Parnasu na obyčajnú zem, tak je to v korešpondencii manželke Ilone (1856 - 1932). Pokojné, vrúcne, naplnené každodennosťou, tak by sa dali charakterizovať jeho listy. Písal ich v časovom rozpätí takmer tridsiatich rokov a vytvárajú jedinečný príbeh celoživotného pevného vzťahu vyrozprávaného z jednej strany, keďže listy Ilony Novákovej, neskôr Országhovej sa zachovali len útržkovito. Väčšia časť korešpondencie zachytáva obdobie pred svadbou, ďalšia mapuje krátke obdobia odlúčenia manželov, najmä počas pobytov básnika v kúpeľoch. Otvára sa pred nami obraz manželského spolužitia i žánrový obrázok života na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, príbeh lásky, jej stálosti v každodenných premenách, i príbeh jazyka. Patetický básnik sa pred nami odhaľuje ako nežný snúbenec, milujúci manžel, komentátor rodinného i spoločenského diania, starostlivý domáci pán a kde-tu sa nezaprie ani ako "pravotár", teda advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Zostavovateľkou knihy a autorkou sprievodných textov je spisovateľka Jana Juráňová, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala v románe Žila som s Hviezdoslavom (2008). Tentoraz sa však vrátila do archívov, aby sa na tento vzťah pozrela inými očami, nie ako prozaička. Kniha ponúka okrem kompletnej zachovanej korešpondencie P. O. Hviezdoslava svojej celoživotnej láske aj bohatý doplnkový materiál a vyniká grafickým spracovaním.