Jana Juráňová strana 2 z 4

Na očarujúcom anglickom predmestí je príjemný letný večer a Tallulah so Zachom sa po prvý raz od narodenia svojho synčeka vyberú von. Majú len devätnásť a večierok vo veľkom vidieckom sídle novej spolužiačky z vysokej školy sa zdá byť skvelým spôsobom, ako vypnúť, ale keď príde ráno, mladí rodičia sa nevrátia domov. Tallulahina mama Kim sa zo všetkých síl snaží zistiť, čo sa v tú noc vlastne stalo. Podarí sa jej skontaktovať s dcérinými priateľkami, na otázky však odpovedajú vyhýbavo. Ani Zachova mama sa nijako zvlášť neznepokojuje, je presvedčená, že dvojica ušla, aby sa vyhla rodičovským povinnostiam. Lenže Kim vie, že Tallulah je svojmu synovi oddaná, navyše práve deň predtým našla vo vrecku Zachovho kabáta zásnubný prsteň. Je presvedčená, že ani jeden z nich by nikdy dobrovoľne neodišiel. Pátranie polície však vôbec nepostupuje. Mladá dvojica jednoducho zmizla. O rok sa do susedstva nasťahuje Sophie, autorka obľúbených detektívok. Na londýnskom predmestí sa cíti stratená, no odhodlane stojí po boku svojho partnera, ktorý tu získal miesto riaditeľa internátnej školy. Keď však neďaleko ich nového domu natrafí na záhadný nápis na plote „Kopte tu“, zbystrí pozornosť. Žeby ten nápis súvisel so zmiznutím mladej dvojice? A čo vlastne je zahrabané na tom mieste? V tomto spletitom a sugestívnom románe každý prispeje svojou troškou k pátraniu, ktoré si musí poradiť s temnými záhadami opustenej vily, hlbokými traumami či starostlivo ukrývanými vášňami pochovanými tak dôkladne, že ich môže odhaliť iba ten, kto v sebe tiež dusí mrazivé tajomstvo... Lisa Jewellová opäť dokázala, že vie detailne pracovať s postavami, prostredím a udalosťami a skladá z nich mozaiku strhujúceho trileru o márnych láskach, túžbach a temných miestach v duši každého z nás.

Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je - to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.

Jana Juráňová nadväzuje románom Naničhodnica na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí - od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú - novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird´s-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psycholó- gie a medicíny.

SO SALVÁTOROM je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab – Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave. Pridajte sa k babke a vnučke na ich prechádzke mestom a jeho dejinami! Detský i dospelý čitateľ sa z knihy dozvie zaujímavosti nielen o samotnej dnes už kultovej Lekárni u Salvátora, ale aj o osobnostiach či udalostiach, ktoré formovali dnešnú Bratislavu. Text knihy významnej autorky Jany Juráňovej z edície Bratislavské rozprávky dopĺňajú kresby talentovanej ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej, ktorá Lekáreň u Salvátora stvárnila na grafike legendárnych Čiernych dier.

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

Z predchádzajúcej spomienkovej knihy – rozhovoru s Agnešou Kalinovou Mojich 7 životov - si Jana Juráňová odniesla viacero načatých príbehov. Jeden z nich sa stal inšpiráciou pre prózu Nevybavená záležitosť. Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy – novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou, filmovou a politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou pútavou formou predstavuje svoj život v siedmich kapitolách: Detstvo – mladosť: 1924 – 1942; Vojna – deportácie: 1942 – 1945; Po vojne v Bratislave: 1945 – 1955; Od neslobody k slobode a späť: 1956 – 1959; Normalizácia – emigrácia: 1959 – 1978; Emigrácia: 1978 – 1990; Návraty tam a späť: 1990 – 1995. Čitateľky a čitatelia majú možnosť sledovať jej život v medzivojnovom Československu (narodila sa v Košiciach, vyrastala v Prešove, kde prežila šťastné detstvo), osudy jej široko rozvetvenej rodiny i spôsob života židovskej komunity na východnom Slovensku pred druhou svetovou vojnou. Ako študentka musela z dôvodu zákazu štúdia pre židovskú mládež opustiť školu a pred hrozbou deportácií sa ukryla v katolíckom kláštore v Budapešti. Až po vojne sa dozvedela, že rodičia a mnohí ďalší a ďalšie z rodiny zahynuli počas vojny v koncentračných táboroch. Život Kalinovej pokračuje po vojne v Bratislave. Z jej rozprávania sa dozvedáme o jej súkromí i práci v rôznych redakciách, o politickej situácii v Československu 50. rokov, o Pražskej jari, normalizácii až po vysťahovanie z Československa, život v Mníchove a návraty po roku 1990.

   Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru. Ukážka: Kam odišiel? Ako odišiel, veď nikam nešiel, sedel na večierku, čítalo sa z jeho knihy, ktorú zároveň aj krstili, oslavoval, Beáta tam bola tiež,len nie do konca, a teraz sa tešila, že mu zavolá ... Ako to, že odišiel ... navždy ... prečo ... kam ...? Beáta sleduje písmenká, ktoré oznamujú Viliamovu náhlu a tragickú smrť. Nič konkrétne. Ako to, že zomrel? Zavolá mu.

Kniha bola v roku 2009 vo finále Ceny Anasoft litera. Román o živote pani Hviezdoslavovej je v poradí už piatou prozaickou knihou Jany Juráňovej. Tentoraz autorka pri pátraní po neviditeľných históriách žien našla v zaprášených archívoch a vo svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej. Náplňou jej života nebol nikto iný ako On, veľký básnik: "A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo."

Ako prezrádza názov knižky, hlavnými hrdinkami sú baby, tri neobyčajné baby s neobyčajnými schopnosťami. „My sme tri, tri sestry ježibabky, svet je na nás veru krátky, abra dabra fuk, nikomu ani muk.“ Na novobabom sídlisku sa im i v ten najobyčajnejší deň darí riešiť neobyčajnú kopu problémov, s ktorými si často nevedia rady rodičia, ani deti, ani starí otcovia a staré mamy, ba ani starosta. A ešte k tomu sa aj dokážu tváriť, že ony nič, ony mačky, čo len tak sliedia po kontajneroch.

Pod žánrovým označením Mor(t)alitka sa skrýva mierne detektívna novela o zákulisí literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom, predovšetkým však o schopnosti slova – aj toho literárneho – ubližovať. Ak sa v literatúre stáva zo znásilnenia verejná vec „duchovnej kultúry“, nemusí to vždy zostať bez následkov. Kniha vychádza v druhom, upravenom vydaní. Aj táto próza prináša jedinečný ostrý rukopis a nekompromisný pozorovací talent trojnásobnej finalistky Ceny Anasoft litera, v rámci ktorej porota ocenila jej knihy Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom i Lásky nebeské.

Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je - to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.

Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird´s-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psycholó- gie a medicíny.

Joan Fosterová je ženou najmenej s dvoma identitami a prehnanou predstavivosťou. V detstve mala problémy s nadváhou a zložitý vzťah s matkou, zato veľmi dobre vychádzala s otcovou sestrou Lou. Pred skončením strednej školy utiekla z domu, udržiavala milenecký pomer so starším mužom, potom sa zaľúbila do bipolárneho Arthura, za ktorého sa neskôr aj vydala. Teraz píše pod pseudonymom brakové romány. Keď sa však jej zbierka poézie nečakane stane literárnou senzáciou, Joan je nútená nafingovať vlastnú smrť a utiecť z rodného Toronta do Talianska, aby začala nový život. Román prvý raz vyšiel v roku 1976, autorka v ňom viac-menej paroduje romantické horory v štýle kostýmovej gotiky, s typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby a opäť dokazuje, prečo je považovaná za jednu z najvýznamnejších a najuznávanejších spisovateliek 20. a 21. storočia.

Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je - to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.