Franz Kafka sa narodil 3. Júla 1883 v Prahe. Je jedným z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia.
V rokoch 1889 až 1893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe. Potom prešiel na nemecké humanistické štátne gymnázium v Starom meste. Už v mladosti sa venoval literatúre, jeho obľúbeným periodikom bol „Der Kunstwart“.
Na jeseň, v roku 1901, začal so štúdiom na „Nemeckej univerzite v Prahe“. Po dvojtýždňovom výlete do chemických vied sa nakoniec rozhodol pre právo. Navštevoval aj umeleckohistorické a germanistické prednášky a podnikol niekoľko ciest. Uvažoval o štúdiu v Mníchove, avšak po krátkom čase sa vrátil do Prahy. V tom istom roku 1902 spoznal aj svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda.. V roku 1906 promoval a zamestnal sa ako praktikant na Zemskom a Trestnom súde v Prahe. Kafka pracoval od 1907 do 1922 v Robotníckej úrazovej poisťovni. Aj keď sa Kafka v práci snažil, boli hodiny strávené v úrade boli záťažou pre jeho literárnu činnosť, takže písal po nociach. V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion.. Neskôr prispieval do Brodovej antológie „Arkadia“. V roku 1912 stretol prvýkrát zamestnankyňu v banke Felice Bauerovú, po dvoch zasnúbeniach sa s ňou v roku 1917 definitívne rozišiel. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola prekladateľka Milena Jesenská, s ktorou udržiaval čulú listovú korešpondeciu, a s ktorou sa aj intímne zblížil počas svojho krátkeho pobytu vo Viedni.
Kvôli tuberkulóze musel v roku 1922 odísť zo zamestnania. Na jeseň roku 1923 sa presťahoval do Berlína a venoval sa len literárnej činnosti. Žil tam aj so svojou poslednou družkou, poľskou židovkou Dorou Diamantovou. O necelý rok neskôr, 3. júna 1924 umrel v pľúcnom sanatóriu v Kierlingu neďaleko od Viedne. Dožil sa necelých 41 rokov, je pochovaný na židovskom cintoríne v Prahe-Strašniciach.
Kafkov blízky priateľ Max sa veľkou mierou pričinil o rozšírenie jeho diela. Uverejnil ako správca jeho dedičstva tri fragmenty románov, napriek pokynu z testamentu o ich zničení. Avšak Kafka zanechal aj druhý „testament“, v ktorom dáva príkaz na zničenie iba časti diela.Veľká časť Kafkovho diela - medzi inými Ortieľš, Premena a V trestaneckej kolónii- bola uverejnená už za jeho života; je to asi 50 titulov, väčšinou poviedky. V jednom dokumente z 29. novembra 1922 sa vyjadruje, že menované diela platia, ďalej nemyslím tým, že si prajem, aby sa znova vytlačili a zachovali pre budúcnosť, práve naopak, keby sa stratili, tak by to zodpovedalo môjmu pôvodnému želaniu. Ale nikomu nebránim, keď už sú tu, ak má chuť, aby ich zachoval.
Dielo:
1913 – Rozjímanie (nemecky Betrachtung)
Výber spolu s aforizmami a poviedkami z kníh Vidiecky lekár a Opis zápasu po slovensky vyšiel v preklade Milana Richtera pod názvom Aforizmy a iné kruté rozkoše..
Poviedky
1913- Ortieľ (Das Urteil)
1915- Premena (Die Verwandlung)
1919- V trestaneckej kolónii (In der Strafkolonie)
1919- Dedinský lekár (alebo Vidiecky lekár, Ein Landarzt)
1922- Umelec v hladovaní (Ein Hungerkünstler)
Súborné vydanie Kafkových poviedok vyšlo v preklade Milana Žitného pod názvom Poviedky.
Romány
1925 -Proces (Der Process)
1926- Zámok (Das Schloß)
1927- Amerika (Amerika)
