Jozef Kot strana 2 z 4

Čarovný príbeh o sile lásky a literatúry. Alfonse Carducci je literárny velikán, ktorý žil svoj život naplno. Dnes prichádza do Domova seniorov v Bar Harbore, aby tam strávil posledné dni medzi spriaznenými dušami z literárneho sveta. Ako sa jeho život neodvratne chýli ku koncu, začína si uvedomovať dôsledky toho, že pred láskou uprednostnil honbu za slávou. Väčšmi než podlomené zdravie ho však trápi, že už nie je schopný napísať ani riadok. O obyvateľov luxusného penziónu sa stará oddaný kolektív zdravotníkov, ktorí podobne ako ich klienti našli za jeho múrmi útočisko. Medzi nimi je aj Cecibel Bringerová, ktorú pred rokmi ťažká autonehoda poznačila na tele i na duši. Cecibel by si nikdy nepomyslela, aký obrovský dopad bude na ňu mať stretnutie s jej obľúbeným spisovateľom Alfonsom Carduccim, ako ovplyvní doslova celú jej existenciu. Alfonse zasa v Cecibel nachádza múzu, čo v ňom prebudí vášeň, ktorú pokladal za nenávratne stratenú. Zo slov, čo vychádzajú z jeho pera, postupne rastie príbeh, ktorý zaujme ďalších obyvateľov penziónu až natoľko, že sa aj oni zapoja do písania, a v Cecibel, ktorá dychtivo hltá každý riadok, silnie potreba lásky a odpustenia. Ako sa hranice medzi vymysleným príbehom a skutočnosťou stierajú, vzniká svet vo svete. Je to miesto, kde sa ľuďom vracia chuť žiť, kde starí mladnú, chorí sa uzdravujú a kde je možné všetko... Terri-Lynne DeFino je americká autorka spoločenských románov. Z rušného mesta sa presťahovala na vidiek v Novom Anglicku, aby mala viac času na písanie aj na rodinu. Vo svojej tvorbe sa zameriava najmä na ľudské emócie a miesto človeka v dnešnom komplikovanom svete.

Americký spisovateľ J. D. Salinger (1919 – 2010), ktorý sa už za svojho života stal legendou, nezanechal po sebe rozsiahle prozaické dielo. Napriek tomu jeho tvorba ovplyvnila mnohé generácie čitateľov na celom svete, slovenských nevynímajúc. Preslávil ho predovšetkým kultový román Kto chytá v žite o tínedžerskej vzbure proti svetu dospelých, no čitateľskú obľubu a uznanie kritiky si získala aj jeho rozsahom neveľká knižka Franny a Zooey z r. 1961, ktorá vychádza v novom vydaní. Kniha obsahuje dve krátke prózy, ktoré pôvodne vyšli samostatne v časopise The New Yorker – poviedku Franny (1955) a novelu Zooey (1957). Dej oboch próz sa odohráva v 50. rokoch minulého storočia. Súrodenci Franny a Zooey sú najmladšími členmi fiktívnej rodiny Glassovcov, ktorá vystupuje vo viacerých Salingerových krátkych prózach. Poviedka Franny zachytáva rozhovor pôvabnej, nespútanej študentky Franny s jej intelektuálskym priateľom Laneom. Na prvý pohľad tvoria títo dvaja mladí ľudia dokonalý pár, no keď sa pokúsia otvorene porozprávať o veciach, na ktorých im záleží, vyplávajú na povrch ich skutočné pocity. V novele Zooey sa stávame svedkami rozhovoru medzi Zooeym a matkou Bessie a medzi Franny a Zooeym. Franny už nejaký čas prežíva citový zmätok a existenciálnu krízu. Po príchode domov sa nervovo zrúti a jej blízki sa jej pokúšajú pomôcť. Zatiaľ čo matka sa snaží posilniť jej telo výdatnou slepačou polievkou, starší brat Zooey, bývalé geniálne dieťa, z ktorého sa stal samotár a mizantrop, ale aj úspešný herec, sa jej usiluje poskytnúť útechu a bratskú radu. Ich vášnivý, miestami až zraňujúco otvorený rozhovor je popretkávaný úvahami protagonistov o viere v Boha a zmysle poctivej práce, o odvahe a zodpovednosti, ale aj o dôležitosti rodinných pút. Táto nevšedná útla knižka chytí za srdce každého vnímavého človeka, ktorý si hľadá vlastné miesto vo svete, a aj po rokoch ostáva rovnako silnou výpoveďou o ľudskej túžbe po nájdení zmyslu života, akou bola v čase svojho vzniku.

Mama by ma nikdy neopustila. Také je životné motto Mariah Dunningovej. Jej životný cieľ. Jej viera. Napriek tomu, že matka je už rok nezvestná. Jedného dňa sa Mariah v preplnenej reštauračnej zóne nákupného strediska pred očami zdanlivo mihne matkina postava. Mariah nadobudne presvedčenie, že ju naozaj videla. Alebo stráca súdnosť? Nepravdepodobná zhoda okolností? Po záhadnom zmiznutí Beth Dunningovej podozrenie padne na Mariahinho otca, hoci sa nenašlo telo ani fyzické stopy po vražednom čine. Mariah však natrafí na dve ďalšie nedávne zmiznutia žien v Lakehavene. Všetky tri ženy mali to isté meno: Beth. Zlovestné spojitosti? Mariah je s pomocou blogera Pátrača odhodlaná zistiť, čo sa stalo s jej matkou, a očistiť tak otcovo meno. Lenže pravda je ešte ohromujúcejšia, než si kedy predstavovala.

Newyorská organizátorka spoločenských podujatí Caroline Ferridayová má plné ruky práce na francúzskom konzuláte a na obzore sa črtá nový ľúbostný vzťah. No jej svet sa úplne zmení, keď Hitlerove vojská v septembri 1939 vtrhnú do Poľska a potom si už brúsia zuby na Francúzsko. Na druhej strane oceána Kaša Kuśmierczyková, poľská tínedžerka, pochopí, že jej bezstarostná mladosť sa stráca. Odvážne prijme úlohu doručovať odkazy v poľskom podzemnom odboji. V tiesnivej atmosfére sliedivých pohľadov a podozrievavých susedov však má jediný nesprávny krok zničujúce následky pre celú rodinu. Na ambicióznu mladú nemeckú lekárku Hertu Oberheuserovú inzerát hľadajúci lekára do štátnej služby zapôsobí ako možnosť úniku z bezútešného života. Lenže keď miesto prijme, ocitne sa v pasci nacistických tajných operácií, moci, ktorú ovládajú muži. Životy troch žien sa nečakane pretnú. Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou. Kašu pošlú do Ravensbrücku, neslávne známeho nacistického koncentračného tábora pre ženy. Mnohé väzenkyne sa podobne ako ona stanú „králikmi“, obeťami drastických medicínskych pokusov. Príbehy trojice žien prekračujú kontinenty – z New Yorku do Paríža, Nemecka a Poľska. Caroline a Kaša sa usilujú spravodlivo vyrovnať s tými, na ktorých dejiny zabúdajú.

V krajine, ktorá je na pokraji občianskej vojny, sa zoznámia dvaja mladí ľudia – zmyselná, tvrdošijne nezávislá Nadia a mierny, zdržanlivý Said. Rozhorí sa medzi nimi láska, no intímnejšiemu vzťahu bránia nepokoje, ktoré sa šíria ich mestom. Keď v plnej miere vypuknú a ulice sa zmenia na spleť kontrolných stanovíšť, prestreliek a bombových výbuchov, mladá dvojica sa dopočuje o dverách, cez ktoré sa ľudia môžu dostať z krajiny niekam ďaleko, hoci to môže byť riskantné a platí sa za to. Násilnosti sa stupňujú a Nadia so Saidom nemajú na výber. Opúšťajú rodnú krajinu a doterajší život, nájdu si také dvere a prekročia ich prah. Ocitajú sa v odlišnom svete a úporne sa usilujú udržať svoj vzťah, nezabúdať na minulosť a zachovať si vedomie toho, kto vlastne sú. Mohsin Hamid rozpráva s hlbokou intímnosťou a s pôsobivou vynachádzavosťou nezabudnuteľný, aktuálny, ale zároveň nadčasový príbeh o láske, oddanosti a odvahe.

My conscience hath a thousand several tongues, And every tongue brings in a several tale, And every tale condemns me for a villain. Veď svedomie má tisíc jazykov, a každý z nich svoj príbeh rozpráva a v každom z nich hrám rolu podliaka. Tragédia Richard III. patrí medzi najznámejšie Shakespearove historické hry, za čo azda vďačí dokonale zápornému podaniu historickej postavy Richarda III. aj pôsobivému vykresleniu mechanizmov moci. Shakespeare Richarda III. nezobrazuje verne a zrejme z politických dôvodov v ňom sústreďuje všetko zlo a zášť, akých je schopná ľudská bytosť. V jeho podaní je Richard III. prefíkaný politik, čo baží po moci a uznaní a pri ceste za svojím snom sa neštíti klamať, intrigovať ani vraždiť. Čitatelia a diváci s bázňou i odporom sledujú, ako spriada plány a manipuluje svojím okolím, až do momentu, keď ho dobehne vlastné svedomie a on odrazu čelí démonom výčitiek a duchom tých, voči ktorým sa tak kruto previnil.

Mladá Elsi, uväznená v lodžskom gete, zistí, že jej matka šla zo zúfalstva na potrat a čelí bezvýchodiskovej situácii. Elsi sa pripojí k odbojovej skupine, sabotujúcej jestvujúci režim, čím ohrozí vlastný život. Plavovlasú modrookú Matildu odtrhnú od rodiny v Rumunsku a odvlečú do Nemecka, kde sa ju pokúšajú pretvoriť na dokonalé árijské dieťa. Willem, vysokopostavený nacistický lekár, mienil zachraňovať životy, no pracuje v gete aj v Osvienčime. Keď je svedkom nepredstaviteľných ukrutností, zapochybuje o svojej úlohe. Podľa príkazov nemá liečiť, ale zabíjať. Zatiaľ čo Hitler obracia Európu naruby, aby vytvoril čistú nemeckú rasu, životy týchto troch zlomených duší, ktoré náhoda spojí dovedna, sa prelínajú. Iba láska a obetavosť môžu ich srdcia zase zaceliť.

Mladá Elsi, uväznená v lodžskom gete, zistí, že jej matka šla zo zúfalstva na potrat a čelí bezvýchodiskovej situácii. Elsi sa pripojí k odbojovej skupine, sabotujúcej jestvujúci režim, čím ohrozí vlastný život. Plavovlasú modrookú Matildu odtrhnú od rodiny v Rumunsku a odvlečú do Nemecka, kde sa ju pokúšajú pretvoriť na dokonalé árijské dieťa. Willem, vysokopostavený nacistický lekár, mienil zachraňovať životy, no pracuje v gete aj v Osvienčime. Keď je svedkom nepredstaviteľných ukrutností, zapochybuje o svojej úlohe. Podľa príkazov nemá liečiť, ale zabíjať. Zatiaľ čo Hitler obracia Európu naruby, aby vytvoril čistú nemeckú rasu, životy týchto troch zlomených duší, ktoré náhoda spojí dovedna, sa prelínajú. Iba láska a obetavosť môžu ich srdcia zase zaceliť.

V roku 2003 vyšla kniha What’s What alebo Prečo je to v angličtine tak. Autor Jozef Kot ňou nechcel nahradiť učebnice anglického jazyka, iba ich doplniť a zaoberať sa najmä tým, čo vyvoláva otázniky. Zvolil si formu dialógu s čitateľom. Väčšina otázok nie je fiktívna, každodenne sa s nimi stretal ako pedagóg Jazykovej školy v Bratislave. Niektoré si kládol ako prekladateľ anglickej a americkej literatúry celkom spontánne aj sám, lebo táto práca si vyžaduje ustavične porovnávať dva jazykové systémy. To ho priviedlo k myšlienke vrátiť sa k pôvodnému textu, upraviť ho a rozšíriť o problematiku, pred ktorou stojí každý, kto má ambície venovať sa prekladateľskej činnosti. Nová kniha zahŕňa množstvo ďalších problémov a otázok, ktoré otvárali jeho poslucháči počas prípravných kurzov zameraných na špeciálne štátne skúšky z prekladateľstva. Preto jej dal – v zhode s názvami, aké používajú novšie generácie počítačových softvérov – podtitul What’s What 2.0.

V roku 2003 vyšla kniha What’s What alebo Prečo je to v angličtine tak. Autor Jozef Kot ňou nechcel nahradiť učebnice anglického jazyka, iba ich doplniť a zaoberať sa najmä tým, čo vyvoláva otázniky. Zvolil si formu dialógu s čitateľom. Väčšina otázok nie je fiktívna, každodenne sa s nimi stretal ako pedagóg Jazykovej školy v Bratislave. Niektoré si kládol ako prekladateľ anglickej a americkej literatúry celkom spontánne aj sám, lebo táto práca si vyžaduje ustavične porovnávať dva jazykové systémy. To ho priviedlo k myšlienke vrátiť sa k pôvodnému textu, upraviť ho a rozšíriť o problematiku, pred ktorou stojí každý, kto má ambície venovať sa prekladateľskej činnosti. Nová kniha zahŕňa množstvo ďalších problémov a otázok, ktoré otvárali jeho poslucháči počas prípravných kurzov zameraných na špeciálne štátne skúšky z prekladateľstva. Preto jej dal – v zhode s názvami, aké používajú novšie generácie počítačových softvérov – podtitul What’s What 2.0.

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

Neraz sa hovorí, že deti majú vždy pravdu. Aj preto úlohou rozprávača svojho trpkého príbehu zverila Emma Donoghuová päťročnému chlapcovi. Jack je mimoriadny rozprávač hneď z niekoľkých dôvodov: vyrastá v prostredí izby, záhradného domčeka prebudovaného na nedobytnú pevnosť, izolovaný od vonkajšieho sveta. Od svojho narodenia nikdy nebol „vonku“ a pozná iba predmety, s ktorými prichádza do styku vo svojej nedobrovoľnej cele. Poznanie o svete nadobúda iba prostredníctvom niekoľkých detských kníh a detských televíznych seriálov. Všetko, čo je mimo izby, je televízne, jedine izba je skutočná. Jeho výlučným medziľudským vzťahom je vzťah k rovnako uväznenej a týranej matke. Pravdaže, tento nielen materský, ale aj priateľský vzťah mu umožňuje duševne dozrievať oveľa rýchlejšie, než dozrievajú jeho rovesníci, a tak nás nemôže prekvapiť, že hoci má iba päť rokov, vie nielen čítať, písať a počítať, ale vie aj prekvapujúco presne a hodnoverne svoj príbeh vyrozprávať. Donoghuová „vonkajší svet“ chvíľami paroduje – najmä televízne interview s chlapcovou matkou a úryvky z novín, ktoré nastoľujú krivé zrkadlo všetkým necnostiam bulvárnej publicistiky, ale aj nezrozumiteľné mudrovanie psychiatra či čudne usporiadané pomery v rodine chlapcových starých rodičov. Ani chvíľu však nenecháva čitateľa v pochybnostiach, že matka a syn po „veľkom úteku“ začínajú nový život s optimistickou perspektívou.

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá. David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy. Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá. David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy. Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.

Život obyčajnej rodiny Barrettovcov z provinčného prostredia Nového Anglicka sa rozpadáva, keď sa u ich štrnásťročnej dcéry Marjorie začnú prejavovať príznaky akútnej schizofrénie. Rodičia sú zúfalí, lebo lekári nie sú schopní zastaviť Marjorinu čoraz väčšiu pomätenosť. Keď sa z ich pokojného domova stáva dom hrôzy, po istom váhaní sa obrátia so žiadosťou o pomoc na miestneho katolíckeho kňaza. Otec Wanderly je presvedčený, že chorú tínedžerku posadol diabol, a navrhne exorcizmus. Kňaz sa spojí s produkčnou spoločnosťou, ktorá veľmi rada siahne po televíznom spracovaní barrettovského trápenia. Marjorin otec John je už vyše roka nezamestnaný a nie je schopný uhrádzať ani lekársku starostlivosť o dcéru. Preto rodina súhlasí, aby ju televízia nakrúcala, a čoskoro sa členovia rodiny mimovoľne stávajú hviezdami populárnej televíznej reality šou Posadnutosť. Keď udalosti v Barrettovom dome prerastú do tragédie, televízna relácia a zverejnené šokujúce záznamy vyvolajú veľký škandál. O pätnásť rokov istá spisovateľka pripravuje o barrettovskom prípade knihu a absolvuje rozhovory s Marjorinou mladšou sestrou Merry. Keď si Merry vybavuje v pamäti dávne udalosti, ktoré prežívala ako osemročná, vychádzajú na povrch dlho ukrývané tajomstvá a bolestné spomienky, neraz protirečiace tomu, čo sa vysielalo v televízii. Odhaľuje sa v nich neuveriteľný príbeh psychologického hororu, ktorý núti zamyslieť sa nad vzťahom medzi spomienkami a skutočnosťou, vedou a náboženstvom aj nad samotnou podstatou zla.