Jozef Kot

Tento román, autorov debut z roku 1926, možno považovať za zachytenie konkrétnych osobností v konkrétnych situáciách, inak povedané, tzv. román „na kľúč“. Rozprávač románu Jake, americký novinár pracujúci v Paríži, ktorý hráva tenis s iným Američanom Robertom Cohnom, spisovateľom, predstavuje samotného autora románu Hemingwaya. Takisto môžeme identifikovať ďalšie reálne existujúce osobnosti. Román môžeme rozdeliť zhruba na tri časti. V prvej sa Hemingway zaoberá prostredím parížskej umeleckej bohémy plnej nadaných umelcov, spisovateľov, maliarov a podobne, ale aj mnohých spoločenských parazitov. V druhej časti románu sa autor zaoberá rybačkou v španielskych Pyrenejach. Tretia, ťažisková časť románu spočíva v stvárnení nespútaného a bujarého ľudového veselia – fiesty, v rámci ktorej sa konali aj býčie zápasy. Autor verne opísal dianie počas fiesty konanej na počesť sviatku svätého Fermína v Pamplone, ktorého súčasťou je aj tradičný beh odvážlivcov pred býkmi, pri ktorom sa vždy nejakí ľudia zrania, ak nie zahynú. V tomto diele nám Ernest Hemingway zanechal nezabudnuteľné svedectvo o jednej epoche, o jednej generácii, ktorú tak drasticky zasiahla svetová vojna, že ju nazvali stratenou generáciou, ale najmä svedectvo o svojej celoživotnej láske a vášni – o býčích zápasoch. Román vychádza v preklade Jozefa Kota v treťom vydaní v novej jazykovej úprave.

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili. Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie. Vypočujte si ukážku. Číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

V roku 2003 vyšla kniha What’s What alebo Prečo je to v angličtine tak. Autor Jozef Kot ňou nechcel nahradiť učebnice anglického jazyka, iba ich doplniť a zaoberať sa najmä tým, čo vyvoláva otázniky. Zvolil si formu dialógu s čitateľom. Väčšina otázok nie je fiktívna, každodenne sa s nimi stretal ako pedagóg Jazykovej školy v Bratislave. Niektoré si kládol ako prekladateľ anglickej a americkej literatúry celkom spontánne aj sám, lebo táto práca si vyžaduje ustavične porovnávať dva jazykové systémy. To ho priviedlo k myšlienke vrátiť sa k pôvodnému textu, upraviť ho a rozšíriť o problematiku, pred ktorou stojí každý, kto má ambície venovať sa prekladateľskej činnosti. Nová kniha zahŕňa množstvo ďalších problémov a otázok, ktoré otvárali jeho poslucháči počas prípravných kurzov zameraných na špeciálne štátne skúšky z prekladateľstva. Preto jej dal – v zhode s názvami, aké používajú novšie generácie počítačových softvérov – podtitul What’s What 2.0.

My conscience hath a thousand several tongues, And every tongue brings in a several tale, And every tale condemns me for a villain. Veď svedomie má tisíc jazykov, a každý z nich svoj príbeh rozpráva a v každom z nich hrám rolu podliaka. Tragédia Richard III. patrí medzi najznámejšie Shakespearove historické hry, za čo azda vďačí dokonale zápornému podaniu historickej postavy Richarda III. aj pôsobivému vykresleniu mechanizmov moci. Shakespeare Richarda III. nezobrazuje verne a zrejme z politických dôvodov v ňom sústreďuje všetko zlo a zášť, akých je schopná ľudská bytosť. V jeho podaní je Richard III. prefíkaný politik, čo baží po moci a uznaní a pri ceste za svojím snom sa neštíti klamať, intrigovať ani vraždiť. Čitatelia a diváci s bázňou i odporom sledujú, ako spriada plány a manipuluje svojím okolím, až do momentu, keď ho dobehne vlastné svedomie a on odrazu čelí démonom výčitiek a duchom tých, voči ktorým sa tak kruto previnil.

V krajine, ktorá je na pokraji občianskej vojny, sa zoznámia dvaja mladí ľudia – zmyselná, tvrdošijne nezávislá Nadia a mierny, zdržanlivý Said. Rozhorí sa medzi nimi láska, no intímnejšiemu vzťahu bránia nepokoje, ktoré sa šíria ich mestom. Keď v plnej miere vypuknú a ulice sa zmenia na spleť kontrolných stanovíšť, prestreliek a bombových výbuchov, mladá dvojica sa dopočuje o dverách, cez ktoré sa ľudia môžu dostať z krajiny niekam ďaleko, hoci to môže byť riskantné a platí sa za to. Násilnosti sa stupňujú a Nadia so Saidom nemajú na výber. Opúšťajú rodnú krajinu a doterajší život, nájdu si také dvere a prekročia ich prah. Ocitajú sa v odlišnom svete a úporne sa usilujú udržať svoj vzťah, nezabúdať na minulosť a zachovať si vedomie toho, kto vlastne sú. Mohsin Hamid rozpráva s hlbokou intímnosťou a s pôsobivou vynachádzavosťou nezabudnuteľný, aktuálny, ale zároveň nadčasový príbeh o láske, oddanosti a odvahe.

Newyorská organizátorka spoločenských podujatí Caroline Ferridayová má plné ruky práce na francúzskom konzuláte a na obzore sa črtá nový ľúbostný vzťah. No jej svet sa úplne zmení, keď Hitlerove vojská v septembri 1939 vtrhnú do Poľska a potom si už brúsia zuby na Francúzsko. Na druhej strane oceána Kaša Kuśmierczyková, poľská tínedžerka, pochopí, že jej bezstarostná mladosť sa stráca. Odvážne prijme úlohu doručovať odkazy v poľskom podzemnom odboji. V tiesnivej atmosfére sliedivých pohľadov a podozrievavých susedov však má jediný nesprávny krok zničujúce následky pre celú rodinu. Na ambicióznu mladú nemeckú lekárku Hertu Oberheuserovú inzerát hľadajúci lekára do štátnej služby zapôsobí ako možnosť úniku z bezútešného života. Lenže keď miesto prijme, ocitne sa v pasci nacistických tajných operácií, moci, ktorú ovládajú muži. Životy troch žien sa nečakane pretnú. Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou. Kašu pošlú do Ravensbrücku, neslávne známeho nacistického koncentračného tábora pre ženy. Mnohé väzenkyne sa podobne ako ona stanú „králikmi“, obeťami drastických medicínskych pokusov. Príbehy trojice žien prekračujú kontinenty – z New Yorku do Paríža, Nemecka a Poľska. Caroline a Kaša sa usilujú spravodlivo vyrovnať s tými, na ktorých dejiny zabúdajú.

V meste sa zjavuje takmer zabudnutá legendárna športová hviezda, ktorá vyvoláva obavu, že má v pamäti informácie o minulosti niektorých vplyvných súčasníkov. To je východisko príbehu, ktorý iba zdanlivo hovorí o futbale, hoci futbal tvorí jeho dôležitú kulisu. Autor ho používa ako veľavravnú metaforu a vytvára absurdnú grotesku o dlhodobých neduhoch spoločnosti, ktoré sa neodstránili ani zmenou spoločenského systému. Na neveľkom priestore sa až v románovej šírke konfrontujú problémy deľby moci a peňazí, karierizmu, prevracania kabátov, korupcie, mediálnych tlakov, paranoje a podozrievavosti. Úsporný štýl, rýchly spád deja a galéria smiešnych hrdinov a situácií v preexponovanej podobe tohto rozprávania nútia čitateľa hlbšie sa zamyslieť nad uplynulými desaťročiami či prítomnosťou.

V meste sa zjavuje takmer zabudnutá legendárna športová hviezda, ktorá vyvoláva obavu, že má v pamäti informácie o minulosti niektorých vplyvných súčasníkov. To je východisko príbehu, ktorý iba zdanlivo hovorí o futbale, hoci futbal tvorí jeho dôležitú kulisu. Autor ho používa ako veľavravnú metaforu a vytvára absurdnú grotesku o dlhodobých neduhoch spoločnosti, ktoré sa neodstránili ani zmenou spoločenského systému. Na neveľkom priestore sa až v románovej šírke konfrontujú problémy deľby moci a peňazí, karierizmu, prevracania kabátov, korupcie, mediálnych tlakov, paranoje a podozrievavosti. Úsporný štýl, rýchly spád deja a galéria smiešnych hrdinov a situácií v preexponovanej podobe tohto rozprávania nútia čitateľa hlbšie sa zamyslieť nad uplynulými desaťročiami či prítomnosťou.

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá. David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy. Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

Významné dielo svetovej literatúry 20. storočia. Haváriu lietadla na neobývanom ostrove prežije skupina anglických chlapcov. Pocit dobrodružstva zakrátko vystriedajú hodiny plné hrôzy a strašidelných predstáv. Čitateľ však čoskoro stratí pocit, že číta príbeh chlapcov, ktorí pre svoju nezrelosť nie sú schopní zachrániť sa, a ocitne sa vo svete dospelých, ktorých najnižšie ľudské pudy, túžba zabíjať a vládnuť brutálne prenikajú tenkým nánosom civilizácie. Román je alegóriou spoločnosti bez práv a zákonov, keď je život neistý a hrozivý, a obrazom spoločnosti vytvorenej človekom, ktorý stratil nevinnosť, zmenil sa na sebca a nositeľa zla.