Jozef Kot

Významné dielo svetovej literatúry 20. storočia. Haváriu lietadla na neobývanom ostrove prežije skupina anglických chlapcov. Pocit dobrodružstva zakrátko vystriedajú hodiny plné hrôzy a strašidelných predstáv. Čitateľ však čoskoro stratí pocit, že číta príbeh chlapcov, ktorí pre svoju nezrelosť nie sú schopní zachrániť sa, a ocitne sa vo svete dospelých, ktorých najnižšie ľudské pudy, túžba zabíjať a vládnuť brutálne prenikajú tenkým nánosom civilizácie. Román je alegóriou spoločnosti bez práv a zákonov, keď je život neistý a hrozivý, a obrazom spoločnosti vytvorenej človekom, ktorý stratil nevinnosť, zmenil sa na sebca a nositeľa zla.

V meste sa zjavuje takmer zabudnutá legendárna športová hviezda, ktorá vyvoláva obavu, že má v pamäti informácie o minulosti niektorých vplyvných súčasníkov. To je východisko príbehu, ktorý iba zdanlivo hovorí o futbale, hoci futbal tvorí jeho dôležitú kulisu. Autor ho používa ako veľavravnú metaforu a vytvára absurdnú grotesku o dlhodobých neduhoch spoločnosti, ktoré sa neodstránili ani zmenou spoločenského systému. Na neveľkom priestore sa až v románovej šírke konfrontujú problémy deľby moci a peňazí, karierizmu, prevracania kabátov, korupcie, mediálnych tlakov, paranoje a podozrievavosti. Úsporný štýl, rýchly spád deja a galéria smiešnych hrdinov a situácií v preexponovanej podobe tohto rozprávania nútia čitateľa hlbšie sa zamyslieť nad uplynulými desaťročiami či prítomnosťou.

V meste sa zjavuje takmer zabudnutá legendárna športová hviezda, ktorá vyvoláva obavu, že má v pamäti informácie o minulosti niektorých vplyvných súčasníkov. To je východisko príbehu, ktorý iba zdanlivo hovorí o futbale, hoci futbal tvorí jeho dôležitú kulisu. Autor ho používa ako veľavravnú metaforu a vytvára absurdnú grotesku o dlhodobých neduhoch spoločnosti, ktoré sa neodstránili ani zmenou spoločenského systému. Na neveľkom priestore sa až v románovej šírke konfrontujú problémy deľby moci a peňazí, karierizmu, prevracania kabátov, korupcie, mediálnych tlakov, paranoje a podozrievavosti. Úsporný štýl, rýchly spád deja a galéria smiešnych hrdinov a situácií v preexponovanej podobe tohto rozprávania nútia čitateľa hlbšie sa zamyslieť nad uplynulými desaťročiami či prítomnosťou.

Čarovný príbeh o sile lásky a literatúry. Alfonse Carducci je literárny velikán, ktorý žil svoj život naplno. Dnes prichádza do Domova seniorov v Bar Harbore, aby tam strávil posledné dni medzi spriaznenými dušami z literárneho sveta. Ako sa jeho život neodvratne chýli ku koncu, začína si uvedomovať dôsledky toho, že pred láskou uprednostnil honbu za slávou. Väčšmi než podlomené zdravie ho však trápi, že už nie je schopný napísať ani riadok. O obyvateľov luxusného penziónu sa stará oddaný kolektív zdravotníkov, ktorí podobne ako ich klienti našli za jeho múrmi útočisko. Medzi nimi je aj Cecibel Bringerová, ktorú pred rokmi ťažká autonehoda poznačila na tele i na duši. Cecibel by si nikdy nepomyslela, aký obrovský dopad bude na ňu mať stretnutie s jej obľúbeným spisovateľom Alfonsom Carduccim, ako ovplyvní doslova celú jej existenciu. Alfonse zasa v Cecibel nachádza múzu, čo v ňom prebudí vášeň, ktorú pokladal za nenávratne stratenú. Zo slov, čo vychádzajú z jeho pera, postupne rastie príbeh, ktorý zaujme ďalších obyvateľov penziónu až natoľko, že sa aj oni zapoja do písania, a v Cecibel, ktorá dychtivo hltá každý riadok, silnie potreba lásky a odpustenia. Ako sa hranice medzi vymysleným príbehom a skutočnosťou stierajú, vzniká svet vo svete. Je to miesto, kde sa ľuďom vracia chuť žiť, kde starí mladnú, chorí sa uzdravujú a kde je možné všetko... Terri-Lynne DeFino je americká autorka spoločenských románov. Z rušného mesta sa presťahovala na vidiek v Novom Anglicku, aby mala viac času na písanie aj na rodinu. Vo svojej tvorbe sa zameriava najmä na ľudské emócie a miesto človeka v dnešnom komplikovanom svete.

V krajine, ktorá je na pokraji občianskej vojny, sa zoznámia dvaja mladí ľudia – zmyselná, tvrdošijne nezávislá Nadia a mierny, zdržanlivý Said. Rozhorí sa medzi nimi láska, no intímnejšiemu vzťahu bránia nepokoje, ktoré sa šíria ich mestom. Keď v plnej miere vypuknú a ulice sa zmenia na spleť kontrolných stanovíšť, prestreliek a bombových výbuchov, mladá dvojica sa dopočuje o dverách, cez ktoré sa ľudia môžu dostať z krajiny niekam ďaleko, hoci to môže byť riskantné a platí sa za to. Násilnosti sa stupňujú a Nadia so Saidom nemajú na výber. Opúšťajú rodnú krajinu a doterajší život, nájdu si také dvere a prekročia ich prah. Ocitajú sa v odlišnom svete a úporne sa usilujú udržať svoj vzťah, nezabúdať na minulosť a zachovať si vedomie toho, kto vlastne sú. Mohsin Hamid rozpráva s hlbokou intímnosťou a s pôsobivou vynachádzavosťou nezabudnuteľný, aktuálny, ale zároveň nadčasový príbeh o láske, oddanosti a odvahe.

My conscience hath a thousand several tongues, And every tongue brings in a several tale, And every tale condemns me for a villain. Veď svedomie má tisíc jazykov, a každý z nich svoj príbeh rozpráva a v každom z nich hrám rolu podliaka. Tragédia Richard III. patrí medzi najznámejšie Shakespearove historické hry, za čo azda vďačí dokonale zápornému podaniu historickej postavy Richarda III. aj pôsobivému vykresleniu mechanizmov moci. Shakespeare Richarda III. nezobrazuje verne a zrejme z politických dôvodov v ňom sústreďuje všetko zlo a zášť, akých je schopná ľudská bytosť. V jeho podaní je Richard III. prefíkaný politik, čo baží po moci a uznaní a pri ceste za svojím snom sa neštíti klamať, intrigovať ani vraždiť. Čitatelia a diváci s bázňou i odporom sledujú, ako spriada plány a manipuluje svojím okolím, až do momentu, keď ho dobehne vlastné svedomie a on odrazu čelí démonom výčitiek a duchom tých, voči ktorým sa tak kruto previnil.

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

Nemalo to zájsť až tak ďaleko. Všetko sa začalo nevinne – do novej reality šou sa prihlási dvanásť účastníkov, medzi nimi aj profesionálna ochranárka prírody Zoo. Ešte predtým ako si zviaže ruky rodinnými povinnosťami, by rada zažila jedno veľké dobrodružstvo. Účastníkov vyšlú do lesa, kde v tíme i jednotlivo plnia rôzne úlohy, ktoré preverujú hranice ich odolnosti a vytrvalosti. Zadania sú rôzne a zdroje obmedzené. Územie lesa je dokonale pokryté kamerami, ktoré zachytávajú každú minútu dňa. No kým sú oni vonku, v reálnom svete sa stane niečo hrozné, ale súťažiac nič netušia. A aj keď náhodou natrafia na pozostatky devastácie, myslia si, že ide o súčasť scenára. Hra sa všetkým trochu vymyká spod kontroly a vytrvalá Zoo musí načrieť až na dno svojich síl, aby prežila, no nemieni sa vzdať.

Neraz sa hovorí, že deti majú vždy pravdu. Aj preto úlohou rozprávača svojho trpkého príbehu zverila Emma Donoghuová päťročnému chlapcovi. Jack je mimoriadny rozprávač hneď z niekoľkých dôvodov: vyrastá v prostredí izby, záhradného domčeka prebudovaného na nedobytnú pevnosť, izolovaný od vonkajšieho sveta. Od svojho narodenia nikdy nebol „vonku“ a pozná iba predmety, s ktorými prichádza do styku vo svojej nedobrovoľnej cele. Poznanie o svete nadobúda iba prostredníctvom niekoľkých detských kníh a detských televíznych seriálov. Všetko, čo je mimo izby, je televízne, jedine izba je skutočná. Jeho výlučným medziľudským vzťahom je vzťah k rovnako uväznenej a týranej matke. Pravdaže, tento nielen materský, ale aj priateľský vzťah mu umožňuje duševne dozrievať oveľa rýchlejšie, než dozrievajú jeho rovesníci, a tak nás nemôže prekvapiť, že hoci má iba päť rokov, vie nielen čítať, písať a počítať, ale vie aj prekvapujúco presne a hodnoverne svoj príbeh vyrozprávať. Donoghuová „vonkajší svet“ chvíľami paroduje – najmä televízne interview s chlapcovou matkou a úryvky z novín, ktoré nastoľujú krivé zrkadlo všetkým necnostiam bulvárnej publicistiky, ale aj nezrozumiteľné mudrovanie psychiatra či čudne usporiadané pomery v rodine chlapcových starých rodičov. Ani chvíľu však nenecháva čitateľa v pochybnostiach, že matka a syn po „veľkom úteku“ začínajú nový život s optimistickou perspektívou.

Neraz sa hovorí, že deti majú vždy pravdu. Aj preto úlohou rozprávača svojho trpkého príbehu zverila Emma Donoghuová päťročnému chlapcovi. Jack je mimoriadny rozprávač hneď z niekoľkých dôvodov: vyrastá v prostredí izby, záhradného domčeka prebudovaného na nedobytnú pevnosť, izolovaný od vonkajšieho sveta. Od svojho narodenia nikdy nebol „vonku“ a pozná iba predmety, s ktorými prichádza do styku vo svojej nedobrovoľnej cele. Poznanie o svete nadobúda iba prostredníctvom niekoľkých detských kníh a detských televíznych seriálov. Všetko, čo je mimo izby, je televízne, jedine izba je skutočná. Jeho výlučným medziľudským vzťahom je vzťah k rovnako uväznenej a týranej matke. Pravdaže, tento nielen materský, ale aj priateľský vzťah mu umožňuje duševne dozrievať oveľa rýchlejšie, než dozrievajú jeho rovesníci, a tak nás nemôže prekvapiť, že hoci má iba päť rokov, vie nielen čítať, písať a počítať, ale vie aj prekvapujúco presne a hodnoverne svoj príbeh vyrozprávať. Donoghuová „vonkajší svet“ chvíľami paroduje – najmä televízne interview s chlapcovou matkou a úryvky z novín, ktoré nastoľujú krivé zrkadlo všetkým necnostiam bulvárnej publicistiky, ale aj nezrozumiteľné mudrovanie psychiatra či čudne usporiadané pomery v rodine chlapcových starých rodičov. Ani chvíľu však nenecháva čitateľa v pochybnostiach, že matka a syn po „veľkom úteku“ začínajú nový život s optimistickou perspektívou.

Dán Einar, krajinkár jutskej prírody, a Američanka Greta, známa portrétistka, sa stretli ešte počas štúdií v Kodani a vzali sa. Ich spoločný život postupne narúšajú Einarove sklony prezliekať sa a neskôr aj vydávať za ženu. V ženskom preoblečení sa stáva modelom uznávaných Gerdiných portrétov. Jeho sexuálna bipolarita však v intímnom spolužití znamená enormnú psychickú záťaž. Keď už manželia nevládzu vzdorovať odsúdeniu dánskej konzervatívnej spoločnosti, usádzajú sa v Paríži. Einarov psychický a zdravotný stav zaujme mnohých špecialistov, navrhujú rozličné riešenia, až napokon sa prípadu ujíma nemecký chirurg a v Drážďanoch ho roku 1931 preoperuje na ženu. Einarovi sa plní jeho sen, prijíma meno Lili Elbe, ale ich manželstvo sa rozpadá. David Ebershoff sa vo svojom románe inšpiroval skutočným príbehom výtvarníkov Einara Wegenera a Gerdy Waudovej. Vynikajúco spracoval jeden z najvášnivejších a najnezvyčajnejších ľúbostných príbehov 20. storočia. Zároveň sa pokúsil vystihnúť atmosféru európskeho a sčasti aj amerického prostredia medzi dvoma svetovými vojnami, vtedajšiu kultúru i myslenie. Ebershoff majstrovsky nastoľuje aktuálnu tému osudu ľudí, ktorých príroda obdarila vlastnosťami odlišnými od bežnej normy. Román hneď po svojom vydaní vzbudil značný čitateľský ohlas a v rebríčku New York Times sa zaradil medzi bestsellery roka, získal Cenu Lambda za transgenderovú umeleckú tvorbu a Cenu Rosenthalovej nadácie Americkej akadémie umení a literatúry. Veľký úspech dosiahla aj jeho oscarová filmová verzia v réžii Toma Hoopera.

Azda nijaká kniha v poslednom čase nevyvolala toľko otáznikov ako román americkej spisovateľky Harper Leeovej Postav hliadku. Autorka, známa jedným z najpopulárnejších románov 20. storočia Nezabíjajte vtáčika (1960), sa po vydaní tejto knihy na dlhý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa v jej trezore našiel rukopis druhého diela, ktoré bolo vlastne jej literárnou prvotinou. Napísala ho v päťdesiatych rokoch 20. storočia, ale vydali ho až v roku 2015. Dejová línia je takisto posunutá asi o dvadsať rokov. Hlavná detská postava z románu Nezabíjajte vtáčika Jean Louise Finchová (Scout) žije teraz v New Yorku a ako dvadsaťšesťročná prichádza do rodného mestečka Maycomb. S prekvapením zisťuje, že jej otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, sa teraz angažuje v rasistickej Rade občanov. Vzťahy medzi miestnym belošským a černošským obyvateľstvom sa mimoriadne zhoršili. Dej sa odohráva na pozadí širšieho historického kontextu a spoločenské napätie sa prenáša aj do vzťahu Jean Louise k otcovi, príbuzným, rodine, niekdajším známym i dávnemu priateľovi Henrymu. Znova si uvedomuje, aké je dôležité – v súlade s biblickým odkazom – postaviť svoju hliadku, ktorou je predovšetkým svedomie. Vypočujte si ukážku. Číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

Pre mladého Kvajsa bol Kábul mestom záhrad, kde zo strechy domu starého otca púšťal s inými chlapcami šarkanov, zatiaľ čo jeho rodičia, strýkovia, ujcovia a tety popíjali čaj pri obruse rozprestretom na tráve. Bol to čas, keď sa rozprávali príbehy, recitovali básne, obchodovalo sa s kobercami a dohadovali sa manželstvá. Zrazu vypukla občianska vojna. Štvrť, v ktorej Kvajsova rodina žila, sa ocitla na frontovej čiare konfliktu. Keď okolo domu začali dopadať rakety, museli opustiť všetko, čo mali, a uchýliť sa do starej pevnosti o niekoľko ulíc ďalej, kam ešte paľba nedoľahla. S narastajúcim násilím a nebezpečenstvom sa Kvajsov otec rozhodne opustiť krajinu a odviesť aspoň svoju najbližšiu rodinu do bezpečia. Bravúrne napísaný autobiografický román je dojímavým záznamom o tom, ako človek prežíva v zajatí strachu a brutality, svedectvom o dôležitosti rodiny vo chvíľach, keď sa sused obracia proti susedovi, ale i drastickým pohľadom na desaťročie Afganistanu pred zásahom NATO.

Čierny dym zahaľuje letnú belasú oblohu. Škola sa v okamihu ocitá v ohni. Grace, jedna z matiek, spozoruje dym a pustí sa do behu. Uvedomuje si, že vnútri mohli zostať jej deti – sedemnásťročná Jenny a osemročný Adam. Adam je mimo nebezpečenstva, ale dcéra... Grace neváha a vbehne do horiacej budovy, aby ju zachránila pred desivou smrťou v plameňoch. Záchranka priváža do nemocnice dve obete požiaru v kóme. Grace sa rozhodne odhaliť totožnosť podpaľača a chrániť svoje deti pred tým, kto sa nevzdáva úmyslu zničiť ich. K dispozícii má len silu svojho ducha, pretože telo je nevládne. Vyšetrovaním poveria Graceinu švagrinú Saru, ale jej metódy sa vrchnosti nepozdávajú. Môže byť podpaľačom malé dieťa? Grace bojuje nielen s ohňom, ale aj s pretvárkou, pokrytectvom, nezmyselnými predpismi, pričom odkrýva bezhraničnosť svojej lásky. Jej materinské srdce dostáva šancu opäť darovať život. A potom... Z anglického originálu Afterwards (Piatkus, An Imprimt of little, Brown and Book Group, Londom 2011) preložil Jozef Kot.

Anglické slovo henge (čítaj hendž) znamená kruhovú stavbu, megalitický monument určený na rituálne účely, spojený s uctievaním Slnka najmä počas dní slnovratov. Medzi najznámejšie takéto objekty patrí záhadný anglický Stonehenge, ku ktorému dosiaľ prúdia davy turistov a vyznávačov starých pohanských kultov. Sam Christer však nerieši záhadu tejto stavby, ale jeho vernej podzemnej kópie, ktorá je posvätným miesto fanatickej náboženskej sekty. Sekta vychádza z uctievania kameňov, z ktorých je postavený Stonehenge, a ešte aj v 21. storočí pokračuje v drastických rituáloch s ľudskými obeťami. Do tohto rámca vkladá autor napínavý príbeh o únose dcéry amerického viceprezidenta a o ďalších zločinoch súvisiacich s uctievačmi kameňov – učeníkmi Najsvätejších, ktorí nahrádzajú svoje občianske mená názvami súhvezdí. Dynamicky opisuje svoju „fantazijnú fikciu“, ktorá však nie je iba dramatickým čítaním založeným na kódoch, symboloch a archeoastronómii, ale je aj obrazom britských bezpečnostných zložiek –tajomné spoločenstvo má totiž svojich členov aj v policajnom aparáte, armáde a v spoločenskom živote, čo sťažuje vyšetrovanie. Autorov strohý štýl nenásilne vťahuje čitateľa do deja a drží ho v napätí až do konca knihy