Vašu objednávku vám stihneme (podľa vybranej dopravy) doručiť do Vianoc, ak si objednáte do tohto dátumu:

Packeta - Doručenie na adresu

19. 12.

Balík na poštu

19. 12.

Balikobox

19. 12.

Slovenská pošta - na adresu

19. 12.

Kuriér SPS

19. 12.

Balíkovo (Alzaboxy)

19. 12.

Doručenie na predajňu

19. 12.

Osobný odber v sklade

23. 12.

Packeta - Výdajné miesto a Z-BOX

19. 12.

Gábor Méry

autor

St.Giles Cathedral, Bardejov


The contemporary revival of Bardejov is due to the fact that time seems to have stopped here – the general migration of people in the 20th-21st century, the enlivening of tourism after the post-communist transition and the new Slovakia which recognised the local potential. Bardejov was re-born in the frames of a comprehensive urban reconstruction project. Its beautifully restored historical centre, the inner city surrounded by mediaeval city walls and bastions and the centre with the main square where St. Giles’s Church and the Gothic Town Hall stand have been a part of the World Heritage since 2000. St. Giles’s Church stands in the Northern end of the square – a Gothic church with three naves and an East-West orientation. Its history overarches four major periods. The first monastery church was built by the original Cistercian monks at the turn of the 12th and 13th centuries. It probably survived the Tatar invasion or was rebuilt after that onslaught abated, because the already mentioned royal charter actually refers to St. Giles’ Church by name. The second period of construction was during the reign of the Anjou monarchs. A royal charter from 1320 which gives a tax holiday to German settlers reveals that ‘Civitas Bardpha’ has a priest and a parish – this cannot be referring to anything other than St. Giles’ Church. A document issued by Lajos the Great in 1352 also mentions the church by name. This document is a licence to hold an annual fair, which is to take place after the feast day (September 1st) of St. Giles, patron saint of the church and the city.
Vypredané
29,00 €

St.James Church, Levoča


The town of Levoča (Hungarian Lőcse) lies in the heart of the Szepesseg region of Slovakia – once the Northernmost part of Upper Hungary, now it is in the central part of Slovakia. Crouched at the foot of the High Tatra mountains on the South-Western edge of the Levoča Hills, it is positioned to the North of Iglo along the river Levoča, a tributary to the Hernad. The Szepesseg region corresponds to the historical county of Szepes which was once bordered on the North by Poland, on the West by Saros County, on the South by Gomor and Abauj-Torna Counties and on the East by Lipot County. In the Middle Ages the population of the area consisted of the forebears of the Slovaks, the descendants of the conquering Hungarians, as well as of Polish and German settlers. The towns of the Szepes region, including Levoča, were founded by German (Saxon) immigrants. Levoča itself probably first emerged during the rule of Geza II (1141-1162). During the Tatar invasion the town was destroyed: the inhabitants fled, but later they returned and built a new town around 1245. Its first known written mention (as Leucha) comes from 1249. St. James’s Church, the Roman Catholic parish church of Levoča, is an outstanding feature of historic importance and a heritage building, which stands in the heart of the city on the main square, next to the Renaissance City Hall. St. James’s Church of Levoča is a basilica with three naves built in the Gothic style. Its internal dimensions are a length of 49.5 m and a width of 22 m. The articulation of the unified space into tree naves serves to remind us of the essential unity of the Holy Trinity. The vaulting is held up by 12 pillars, in line with the number of the apostles. The five original gates represented the five wounds of Jesus Christ. The church itself as a building represents the mother church, serving as an embodiment of the Virgin Mother.
Vypredané
29,00 €

St.Elisabeths Cathedral, Košice


2007 was the year when we celebrated the 800th anniversary of the birth of St. Elisabeth of the House of Arpad, the sainted princess who was a daughter of Hungary’s King Andras II and Gertrude of Merania, and a younger sister of King Bela IV. Born at Sarospatak, at the age of four she was betrothed to Hermann, future Duke of Thuringia, and grew up as a child in the Thuringian court. In the event, Hermann died five years later and Elisabeth now became the fiancee of the second-born son, Ludwig, seven years her senior. She was 14 when she married Ludwig, 15 when she gave birth to her son, two years later she had her first daughter, a further year later her second and by the time the third daughter came she was a widow. The princess’s religious fervour alienated her from practically everybody around her, except her husband. She would take every chance to help the poor. During the famine of 1225 she had the large granaries opened up and was freely distributing bread to the starving. In Wartburg she had a hospital set up for plague sufferers and personally took part in looking after them. Never loath to do physical work, she was ever ready to fast and submit herself to bodily trials and self-imposed deprivation. A marriage of love, her alliance with Ludwig was tragically short-lived. In 1227 he set off for a crusade but fell ill and died on the way. Without Ludwig’s protection the despairing widow had no chance of staying in her former position. In 1228 she and her children left the castle of Wartburg and moved to Marburg. The person with the most definitive influence on her through the remaining years of her life was Franciscan monk Conrad of Marburg, the first German inquisitor, who acted, on proposal by the pope himself, as Elisabeth’s confessor and to whom she had made a wow of obedience while her husband was still alive. She used her widow’s fortune to have a hospital established in Marburg and served there as a nurse herself, wearing the grey uniform of the Franciscan Third Order. She relinquished the upbringing of her children to the relatives who thought her mad. She kept her fortune but only in order to distribute it among the poor – even though she might as well have chosen power, plenty and the luxurious life of the court. Emperor Friedrich II proposed to her but she declined. In 1231 she, too, became ill and died on November 17th. She was buried in Marburg and canonised a mere four years after her death, in 1235. Her feastday is on November 19th in Hungary and November 17th in the universal church.
Vypredané
29,00 €

St.Georges Church, Spišská Sobota


Poprad is a town overlooking the High Tatra mountains, in Spiš, a region of Slovakia once inhabited by Saxons. Thanks to socialist urban planning, today's Poprad looks somewhat like a tin crown which, paradoxically, has five true gems glittering atop its branches. The gems are the town's mediaeval centre and four former Saxon towns – once its neighbours, by now they have merged with the main city: Matejovce (Mateóc), Veľka (Felka), Straže pod Tatrami (Strazsa) and Spišska Sobota (Szepesszombat). These five small towns have shared a history. Their population, Saxons, Slovaks and Hungarians, have every reason to be proud of their past and their treasures. The most valuable asset of Spišska Sobota is its Roman Catholic church and the adjacent Renaissance bell tower. Consecrated in the name and on the day of St. George, the church is the oldest building of the city, standing on its spindle shaped main square which is trimmed with old houses. Its name, that of its patron saint, St. George, comes from the German name of the city – Georgenberg. In the early Middle Ages, border cities, built on strategic, easy-to-defend spots such as hills, were often named after legendary military saints.
Vypredané
29,00 €

St.Martin Cathedral, Spišská Kapitula


Should you be driving from the direction of Prešov, as soon as you come out of the tunnel and take a turn for what is called ‘the Gothic tour’ leading to Levoča, you will be faced with an amazing view. The first thing you note is a sublime ruinous castle crowning a barren hill. It might appear at first sight as if the white walls were a natural continuation of the chalk tuff protruding from the grassy hillside. Somewhat further away one catches sight of two towers of the church of Spišská Kapitula (Szepeshely) peeping out from behind a closed ring of castle walls. Only then do you notice Spišské Podhradie (Szepesváralja), if at all. In fact you might well become distracted by a third amazing sight – the lonely and gorgeous chestnut ally along the road comes over particularly spectacular against the dreary landscape in which it is set. The ‘city’ is the seat of the bishop and chapter of Spiš in Slovakia, on St. Martin’s Hill which rises to the West of Spišský Hrad -the Slovakian Vatican, as it is called today. Spišský Hrad and Spišská Kapitula lie in the heart of historical Spiš (Szepesség) province and, within that, of Spiš County – a spot of strategic importance. The people of this castle and small city, founded by Hungarians in the 11th-12th centuries, acted as defendors of the region – indeed, of the entire kingdom. The castle has been the seat of the Count of Spiš, of castellanes, stewards and sheriffs – what you will. Their mission was to protect the Northern borders of the country at the head of the 'Gömör guard' and later the Spiš lancers who were made to settle here. Spišská Kapitula, with its canons, headed by the provost, served in the Middle Ages as the chancellors' seat for the count of Spiš. Close ties between the two places are shown, besides their geographic proximity, by the fact that Spišská Kapitula was built on a small hill named after St. Martin the border protector, and the provost's church, founded by Hungarians, which later advanced to become a bishop's cathedral, were also named after this border protecting saint. This is true to the way in which the churches of the surrounding border protecting villages feature wall paintings of the legendary of that other great border protector, King St. László.
Vypredané
29,00 €

Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule


Keď na ceste z Prešova do Levoče vyjdeme z tunela a odbočíme na „gotickú cestu“, ktorá vedie do Levoče, pred očami sa nám objaví jedinečná scenéria. Najprv zazrieme zrúcaninu hradu, ktorý sa týči na pustom vrchu. Na prvý pohľad sa zdá, akoby biele steny boli prirodzeným pokračovaním travertínových kôp, ktoré vykúkajú spoza trávnatého svahu. Potom, trochu obďaleč, si cestovateľ všimne dve kostolné veže v Spišskej Kapitule, ako vykúkajú spoza prstenca opevnenia. Až potom, ak vôbec, mu padne zrak na Spišské Podhradie ukryté v údolí medzi dvomi štítmi. Okrem týchto dvoch úchvatných pozoruhodností sa nám totiž pred očami objaví aj tretia. Cestu lemujú gaštany. Osamelosť tejto gaštanovej aleje pôsobí v pustom kraji veľmi pekne. Spišská Kapitula je sídlom spišského biskupa a kapituly. Nachádza sa západne od Spišského hradu na Martinskom kopci. Dnes sa Spišská Kapitula označuje za „slovenský Vatikán”. Spišský hrad a Spišská Kapitula sa nachádzajú v srdci Spiša a aj v rámci neho v centre niekdajšej Spišskej stolice. Sú to strategicky dôležité miesta. Hrad a mestečko vznikli v 11. – 12. storočí. Ich obyvateľstvo v minulosti plnilo strážnu funkciu nielen pre Spiš, ale aj pre Uhorské kráľovstvo. V hrade sídlil spišský gróf, kastelán, župan, komu aké oslovenie sa páči. Jeho úlohou bolo, aby pomocou „strážcov Gemera”, ktorých usadili v pohraničných sídlach a z ktorých sa neskôr stali „spišskí kopijníci”, ochránil severné hranice krajiny. V stredoveku Spišská Kapitula so svojimi kanonikmi na čele s prepoštom pôsobila takpovediac ako grófova kancelária. Nielen susedstvo týchto dvoch miest vyjadruje ich vzájomnú prepojenosť. Spišskú Kapitolu totiž postavili na kopec pomenovaný podľa svätého Martina, ktorý bol pohraničným strážcom a aj prepoštský kostol a neskoršia biskupská katedrála je pomenovaná podľa svätého Martina. Zároveň v kostoloch okolitých pohraničných sídel môžeme obdivovať nástenné výjavy ďalšieho pohraničného strážcu, kráľa svätého Ladislava.
Vypredané
29,00 €

Kostol svätého Juraja v Spišskej Sobote


Mesto Poprad, ktoré sa pozerá na Vysoké Tatry, leží na území Spiša, ktoré v minulosti obývali Sasi. Dnešný Poprad sa v dôsledku socialistického urbanistického plánovania podobá na zbúchanú hliníkovú korunu. Na svojich piatich vŕškoch však má päť drahokamov. Stredovekým jadrom je Poprad a ďalšími drahokamami sú v jeho susedstve situované štyri niekdajšie saské mestečká, ktoré boli v minulosti samostatné, no časom sa stali súčasťou Popradu. Sú to Matejovce, Veľká, Stráže pod Tatrami a Spišská Sobota. Keďže časom tieto mestečká zrástli, dnes majú spoločnú históriu. Na ich minulosť a pozoruhodnosti môžu byť hrdí Sasi, Slováci i Maďari. Najvýznamnejšou pamiatkou Spišskej Soboty je rímskokatolícky kostol a renesančná zvonica. Kostol, ktorý vysvätili na sviatok svätého Juraja a svätému Jurajovi, je najstaršou stavbou mesta. Nachádza sa na námestí šošovkovitého tvaru, ktoré lemujú staré domy. Mesto dostalo svoj názov i patróna, svätého Juraj bojujúceho s drakom, podľa nemeckého pomenovania Georgenberg. Pohraničné mestá, ktoré sa v rannom stredoveku zo strategických dôvodov a kvôli obrane stavali na kopcoch, sú často pomenované podľa niektorého svätca z radov vojakov.
Vypredané
29,00 €

Lacná kniha A késmárki Szent Kereszt-bazilika (-90%)


A Kossuth-díjas filmrendező és művelődéstörténész Jankovics Marcell és Méry Gávor fotóművész, a már jól ismert szerzőpáros újabb kötetét veheti kezébe az olvasó.
Vypredané
3,04 € 30,39 €

dostupné aj ako:

Chrám svätého Jakuba v Levoči


Levoča je situovaná v najsevernejšom regióne niekdajšieho Horného Uhorska a dnešného Slovenska. Nachádza sa v srdci Spiša, na úpätí Vysokých Tatier, na juhozápadnom okraji Levočských vrchov, pri prítoku rieky Hornád, severne od Spišskej Novej Vsi. Spiš sa územne zhoduje s niekdajšou Spišskou župou, ktorá na severe susedila s Poľskom, na západe so Šarišom, na juhu s Gemerskou a Abovsko-turnianskou župou a na východe s Liptovskou župou. V stredoveku túto oblasť obývali predkovia Slovákov, potomkovia Maďarov a aj poľskí a nemeckí prisťahovalci. Spišské mestá, vrátane Levoče, založili nemeckí (saskí) hostia – hospesi. Levoču prvýkrát založili pravdepodobne za vlády uhorského kráľa Gejzu II. (1141 – 1162). Počas tatárskeho vpádu však mesto bolo zničené. Jeho obyvatelia, ktorí ušli, sa neskôr vrátili a okolo roku 1245 na mieste starého mesta založili nové mesto. Prvá písomná zmienka (pod názvom Leucha) je z roku 1249. Významnou pamätihodnosťou mesta je rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba, ktorý sa nachádza v srdci mesta. Stojí na námestí pri renesančnej radnici. Je postavený v gotickom štýle ako trojloďová pseudobazilika. Jeho vnútorné rozmery sú: dĺžka 49,5 m a šírka 22 m. Výška strednej lode je 19 m. Rozdelenie priestoru na tri lode má pripomínať jednu podstatu Najsvätejšej Trojice. Klenbu, podľa počtu apoštolov, podopiera 12 stĺpov. Pôvodných päť brán malo pripomínať päť Kristových rán. Samotný kostol ako budova predstavuje matku cirkev. Jeho interiér však stelesňuje Pannu Máriu.
Vypredané
29,00 €

Bazilika svätého Egídia v Bardejove


Bardejov môže za svoje dnešné znovuzrodenie ďakovať práve tomu, že nad ním zastali časy. Oživenie prišlo po migrácii obyvateľstva v 20. a 21. storočí. Po páde režimu sa začal rozvíjať turizmus. Z týchto skutočností vyplývali pre Slovensko nové možnosti. Bardejov zažil znovuzrodenie v dôsledku komplexnej stavebnej rekonštrukcie. Spolu s nádherne opravenou historickou časťou, mestskými hradbami a baštami, s námestím v centre a s Bazilikou svätého Egídia je Bardejov od roku 2000 súčasťou Svetového dedičstva. Gotická Bazilika svätého Egídia stojí na konci severnej časti námestia. Je postavená vo východo-západnom smere. História tohto kostola spadá do štyroch dejinných období. Prvý kláštorný kostol postavili cisterciáni na prelome 12. a 13. storočia. Možno prežil tatársky vpád, alebo ho aspoň po odchode Tatárov prestavali, pretože v spomínanej kráľovskej listine sa už uvádza aj názov kostola – Kostol svätého Egídia. Druhá stavebná etapa spadá do obdobia vlády Anjouovcov. Z kráľovskej listiny z roku 1320, ktorá oslobodzuje nemeckých usadlíkov od platenia daní, vysvitá, že „Civitas Bardpha” má svojho kňaza a svoj kostol, ktorý nemôže byť iný než Kostol svätého Egídia. Názov tohto kostola sa spomína aj v listine Ľudovíta Veľkého z roku 1352. Panovník v nej povolil usporiadať raz do roka trh, a to na sviatok patróna kostola a mesta, čiže na sviatok svätého Egídia (1. september).
Vypredané
29,00 €

Dóm svätej Alžbety v Košiciach


Svätá Alžbeta Uhorská, ktorej 800. výročie narodenia sme si pripomínali v roku 2007, je dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a Gertrúdy Meranskej a zároveň sestrou Bela IV. Narodila sa v Blatnom Potoku (Sárospatak). Ako štvorročnú ju zasnúbili s durínskym grófom Hermanom. Malá Alžbeta vyrastala na durínskom dvore. Ibaže o päť rokov neskôr Herman zomrel. Následne sa Alžbeta stala snúbenicou druhorodeného syna, o sedem rokov staršieho Ľudovíta. Za grófa Ľudovíta sa vydala ako 14-ročná. Ako 15-ročná porodila syna, o dva roky neskôr dcéru a o ďalší rok neskôr druhú dcéru. Keď sa jej narodila tretia dcéra, už bola vdova. Alžbeta bola veľmi pobožná a to ju odlúčilo od všetkých okrem manžela. Chudobným pomáhala tam, kde vedela. Počas hladomoru v roku 1225 dala otvoriť sýpky. Dávala piecť chlieb počas celého dňa a rozdávala ho hladujúcim. Vo Wartburgu dala postaviť nemocnicu pre malomocných a aj sama sa zapojila do poskytovania starostlivosti pre nich. Nepohŕdala ani fyzickou prácou, postila sa a trýznila svoje telo. Ich manželstvo z lásky však, žiaľ, trvalo veľmi krátko. V roku 1227 sa Ľudovít vydal na križiacku výpravu, ale ešte po ceste ochorel a zomrel. Zúfalá vdova bez Ľudovítovej ochrany nemohla ďalej ostať na hrade. V roku 1228 so svojimi deťmi odišla z hradu Wartburg a odsťahovala sa do Marburgu. V nasledujúcich rokoch významnú úlohu v jej živote zohrával františkán Konrád z Marburgu, prvý nemecký inkvizítor, ktorého ako spovedníka pre Alžbetu vybral pápež. Alžbeta ešte za Ľudovítovho života sľúbila Konrádovi poslušnosť. Zo svojich vdovských prostriedkov založila v Marburgu chudobinec. Pôsobila tam ako ošetrovateľka. Chodila v šedom oblečení, pretože bola členkou františkánskeho tretieho rádu. Výchovu svojich detí prenechala na príbuzných, ktorí ju považovali za blázna. Ponechala si svoj majetok, no iba z toho dôvodu, aby ho mohla rozdať chudobným. Pritom mala na výber a mohla sa rozhodnúť pre moc, pompu a honosný dvorný život. Cisár Fridrich II. ju požiadal o ruku, ale ona ho odmietla. V roku 1231 ochorela a 17. novembra zomrela. Pochovali ju v Marburgu. V roku 1235, čiže len štyri roky po smrti, ju vyhlásili za svätú. U nás má sviatok 19. novembra, no vo svete 17. novembra.
Vypredané
29,00 €

A késmárki Szent Kereszt-bazilika


A Kossuth-díjas filmrendező és művelődéstörténész Jankovics Marcell és Méry Gávor fotóművész, a már jól ismert szerzőpáros újabb kötetét veheti kezébe az olvasó.
Vypredané
30,39 €

A bakabányai Szent Miklós templom


"Az ortodox és a katolikus egyház ma is legnépszerűbb szentjét -bár manapság nem éppen életszentsége és legendás csodái miatt szereti őt a nagyvilág- előző kötetünkben már bemutattam. Ezért itt csak röviden sorolnám a vele kapcsolatos alapvető tudnivalókat, bővebben szólnék viszont arról, ami őt ténylegesen Bakabányához, általában pedig a bányászathoz, bányavárosokhoz köti. Erről ugyanis jelzett, "A szepesszombati Szent György-templom" című albumban nem esett szó." (a Szerzők)
Vypredané
30,38 €

A szepesszombati Szent György-templom


Szlovákia hajdan szászok lakta területének, a Szepességnek Magas-Tátrára néző városa Poprád. A mai Poprád a szocialista várostervezésnek köszönhetően olyan, mint egy összetákolt alumíniumkorona, amelynek azonban öt ágán - dombján- öt drágakő csillog. A drágakövek: Poprád középkori magja, valamint a vele szomszédos, hajdan önálló négy cipszer városka, melyek az idők során beleolvadtak: Mateóc, Felka, Strázsa és Szepesszombat. Az időközben összeépült városkák történelme is közös. Múltjukra, kincseikre szász, szlovák, magyar egyaránt büszke lehet. Szepesszombat legnagyobb értéke római katolikus temploma és a hozzá tartozó reneszánsz harangtorony. A Szent György nevére és napjára szentelt templom a város legrégebbi épülete, az orsó alakú, régi házakkal körülzárt főtéren áll. Nevét, egyben címszentjét, Sárkányölő Szent Györgyöt a városka német elnevezésének, Georgenbergnek köszönheti. A korai középkorban a határ menti városok, melyek stratégiailag védhető helyre, dombra épültek, sokszor kapták legendás katonaszentekről a nevüket.
Vypredané
30,38 €

Lacná kniha A szepesszombati Szent György-templom (-70%)


Szlovákia hajdan szászok lakta területének, a Szepességnek Magas-Tátrára néző városa Poprád. A mai Poprád a szocialista várostervezésnek köszönhetően olyan, mint egy összetákolt alumíniumkorona, amelynek azonban öt ágán - dombján- öt drágakő csillog. A drágakövek: Poprád középkori magja, valamint a vele szomszédos, hajdan önálló négy cipszer városka, melyek az idők során beleolvadtak: Mateóc, Felka, Strázsa és Szepesszombat. Az időközben összeépült városkák történelme is közös. Múltjukra, kincseikre szász, szlovák, magyar egyaránt büszke lehet. Szepesszombat legnagyobb értéke római katolikus temploma és a hozzá tartozó reneszánsz harangtorony. A Szent György nevére és napjára szentelt templom a város legrégebbi épülete, az orsó alakú, régi házakkal körülzárt főtéren áll. Nevét, egyben címszentjét, Sárkányölő Szent Györgyöt a városka német elnevezésének, Georgenbergnek köszönheti. A korai középkorban a határ menti városok, melyek stratégiailag védhető helyre, dombra épültek, sokszor kapták legendás katonaszentekről a nevüket.
Vypredané
9,11 € 30,38 €

dostupné aj ako:

A szepeshelyi Szent Márton-székesegyház


A szepeshelyi Szent Márton-székesegyház - jórészt a XV. században fölemelkedő Zápolyáknak, szepesi grófoknak majd az ország nádorainak köszönhetően telis-tele van műkincsekkel. Jóllehet hajdani tizenhárom gótikus szárnyas oltára közül ma már csak négyet láthatunk többé-kevésbé eredeti formájában, és főoltára is csak részleteiben idézi meg a fényes múltat, a műemlékekben és műtárgyakban gazdag szepességi környezetből is kiválik a környékbeli szárnyas oltárok eszmeiségéből kitűnő magyaros különösségével. Itt indult virágzásnak a történelmi okokból idő előtt elhervadt gondolat: a szent magyar háromkirályok: István, Imre és László kultusza.
Vypredané
10,00 €