Zuzana Stankovitsová

Debutová zbierka poviedok vychádzajúcej hviezdy islandskej poviedky. María Elízabeth zaujme čitateľov sviežou, nevtieravo feministickou perspektívou a záberom najmä na život mladej generácie. Poviedky sú čtivé, často s prekvapivým zvratom či ľahko fantastiskné, do hláv sa zavŕtavajúce.

Má desať rokov a chystá sa na svoje prvé dobrodružstvo – cestu lietadlom k starým rodičom do Nórska – v čase, keď v 70. rokoch 20. storočia „z Islandu cestovali do zahraničia len letušky a politici“. Dlhé letné prázdniny na „horúcom“ juhu, neďaleko Stavangeru, kde – na rozdiel od Islandu – sú stromy a muži v šortkách a čoskoro aj noví priatelia. „Babka a dedko. Dve slová, ktoré dokážu človeka utešiť ako náboženstvo, ako obrovská borovica.“ Rozprávačom v knihe je občas malý desaťročný chlapec a občas dospelý spisovateľ.

Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom. Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie.

Čas nie je len minulosť, ale aj budúcnosť, v ktorej budeme žiť v pamäti našich detí a vnúčat. Hlboká a múdra kniha obľúbeného islandského spisovateľa Andriho Snaera Magnasona v sebe prepája prvky eseje, reportáže, rodinnej histórie i mytológie, aby sa pokúsila odpovedať na naliehavé otázky, ktoré nám kladie klimatická katastrofa. Toto je krehká kniha. No je taká silná, že pohne aj ľadovcom! Prastarí rodičia Andriho Snaera Magnasona si ešte mysleli, že ľadovce sú večné. Dnes už vieme, že sa mýlili. Islandské i himalájske ľadovce sa roztopia, hladina morí stúpne a počas najbližších sto rokov prejde život na Zemi obrovskými zmenami. Existujú vôbec slová, ktorými by sa dal popísať problém takéhoto rozsahu? Obľúbený islandský spisovateľ Andri Snaer Magnason cíti, že konečne musíme začať používať celkom nový jazyk, ktorý prehovorí k našej predstavivosti a pocitom. Musíme dať prednosť poézii pred prázdnymi gestami, silným príbehom pred nič nehovoriacou štatistikou, musíme uprednostniť život pred záhubou. Magnason nás vťahuje do svojho intímneho príbehu a zoznamuje nás nielen s krásami Islandu, ale aj so svojou starou mamou, priekopníčkou ľadovcovej turistiky, ktorá v roku 1947 sledovala z lietadla erupciu sopky Hekla, so svojím dedom, ktorý operoval vynálezcu atómovej bomby Roberta Oppenheimera, i so strýkom, ktorý zachránil pred vyhynutím pozoruhodný druh krokodíla. Na cestu klimatickou vedou sa tak vydáva vyzbrojený staroislandskými mýtmi a legendami, príbehmi svojich milovaných predkov i rozhovormi s Dalajlámom. Z toho všetkého sa postupne vynára obraz krásneho sveta, ktorý nám mizne pred očami ako ľadovec. Je to svet, v ktorom budú žiť naše deti a my ho musíme zachrániť. Prežili sme už veľa koncov sveta. Verme, že prežijeme aj tento! Kniha Andriho Snaera Magnasona O čase a vode vychádza v preklade Zuzany Stankovitsovej.

"Je zmierenie sa s osudom zrelosť či zbabelosť?“ Tvoja neprítomnosť je tma je uchvacujúci román, ktorý si svoje tajomstvá stráži do poslednej strany a ešte trochu dlhšie. Jón Kalman Stefánsson nám opäť prináša spletitý príbeh, ktorý nás zavedie naprieč časom: od prítomnosti až na prelom 19. a 20. storočia, zo vzdialeného islandského fjordu až na juh Francúzska a zase späť. Zoznamuje nás so škálou postáv: s majiteľkou hotela so žiarivým úsmevom, s farmárom, čo hrá na elektrickú gitaru, s kňazom píšucim listy nemeckému básnikovi Hölderlinovi, či s jednoduchou ženou, čo sa napriek chýbajúcemu formálnemu vzdelaniu rozhodne poslať do časopisu článok o dážďovkách. Autor nám odhaľuje ich osudy a životné cesty, ktorých spoločným menovateľom je láska. Láska, ktorá človeka prekvapí, keď to najmenej čaká, prinesie blaženosť a naplnenie, no zároveň ho často postaví pred náročnú až nemožnú voľbu. Naše rozhodnutia však neovplyvňujú iba náš vlastný život. Dosiahnu aj na naše okolie a na budúce generácie, tak ako vlnky na rozčerenej vodnej hladine. A tak minulosť často prebýva v našom vnútri.

Sjón je umelecké meno islandského básnika, spisovateľa a textára. Jeho diela boli preložené do vyše 25 jazykov, preslávil sa aj spoluprácou so speváčkou Björk. Koncom roka 1918 prežíva Island turbulentné obdobie: vybuchne sopka Katla, v meste vypukne epidémia španielskej chrípky a krajina sa pripravuje na vyhlásenie nezávislosti od Dánska. Na tomto historickom pozadí sa odvíja príbeh o šestnásťročnom chlapcovi Mánim Steinnovi. Stredobodom jeho života sú filmy. Chodí do kina tak často, ako sa len dá, aj niekoľkokrát na to isté predstavenie. Filmy sú preňho útočiskom aj útechou, cez ne spoznáva ľudí aj okolie. Svet filmov sa napokon začne prelínať s jeho vlastným životom. Chlapec, ktorý stojí na okraji spoločnosti, je napokon aj v reálnom živote viac pozorovateľom než účastníkom.