Ján Vilikovský

Štvrtý román kultovej Ázijskej ságy z prostredia singapurského väzenia, kde prežije len ten najsilnejší Počas druhej svetovej vojny je zajatecký tábor Changi na najvýchodnejšom výbežku ostrova Singapur neslávne známym miestom. Viac ako osemtisíc spojeneckých vojakov tu žije v nehumánnych podmienkach, bez poriadneho jedla a zdravotnej starostlivosti pod dozorom krutých japonských vojakov. Vzdialení od domova a zbavení nádeje na návrat domov sa z nich postupne stávajú apatické „chodiace mŕtvoly“. Iba jeden muž sa dokázal prispôsobiť tomuto neľútostnému svetu a vďaka bezohľadnej dravosti, odvahe a vynaliezavosti vládne táboru ako nekorunovaný kráľ. Zastaviť ho nedokážu ostatné drôty, nenávisť ostatných spoluväzňov ani snaha väzniteľov pripraviť ich o posledné zvyšky dôstojnosti. Jeho túžba po slobode je silnejšia než peklo, v ktorom sa ocitol. Z anglického originálu King Rat (Dell Publishing Co., Inc., New York 1976) preložil Ján Vilikovský.

Príbeh filmovej legendy Marilyn Monroe Román Blondínka je beletrizovaným životopisom Normy Jeane Bakerovej, herečky, ktorú svet spoznal ako Marilyn Monroe – filmový idol päťdesiatych rokov minulého storočia. Joyce Carol Oatesová v ňom odkrýva príbeh odstrkovaného dieťaťa, nádhernej mladej ženy a neskôr celebrity, z ktorej si chcel každý uchmatnúť svoj kúsok. Román nemá byť verným životopisom, vystihuje skôr atmosféru doby a psychologické motívy za konaním kontroverznej herečky než faktografické detaily, preto aj mnohé zo škandalóznych historiek ukazujú Marilyn v inom svetle. Autorka sa zamerala najmä na rozpor medzi civilnou Normou Jeane Bakerovou a filmovou hviezdou Marilyn Monroe. Mnohí ľudia, ktorí hrali v herečkinom živote hlavnú úlohu, sú dávno mŕtvi, a tak si autorka dovolila poodhaliť aj to, čo sa za ich života len šepkalo v kuloároch medzi zasvätenými. V románe sa spomínajú všetky manželstvá, aj to s dramatikom Arthuom Millerom či vzťah s prezidentom Kennedym, ktorý je dodnes zahalený tajomstvom. Autorka sa nevyhýba ani nepríjemnému otázniku, ktorý stále visí nad smrťou zbožňovanej hviezdy. Vzala si Marilyn život sama alebo ju zavraždili? V roku 2022 si pripomíname 30. výročie smrti ikonickej Marilyn Monroe, no Joyce Carol Oatsová nám odhalí životný príbeh Normy Jean Bakerovej, ženy, ktorá stála za portrétom zbožňovanej blondínky s nezameniteľným úsmevom. Je to príbeh americkej umelkyne a symbolu krásy, mužskej žiadostivosti, bohatstva a úspechu, ale aj príbeh skutočnej ženy v jeho tieni. Z anglického originálu Blonde (The Ecco Press, HarperCollinsPublishers, 1999) preložil Ján Vilikovský.

Veľký Gatsby je najslávnejším románom F. S. Fitzgeralda. Dej príbehu je situovaný do 20. rokov 20. storočia, z obdobia prohibície a tzv. džezového veku v USA. Mladý zbohatlík James Gatz, prezývaný aj Veľký Gatsby, a krásna Daisy Buchananová prenikli do sfér lepšej spoločnosti každý po svojom a podobne sa vyrovnávajú aj s novým životným štýlom. Gatsby rozprávkovo zbohatne na ilegálnom obchode s alkoholom, do novej spoločností však nikdy nezapadne, lebo preňho majú ešte stále najvyššie hodnoty medziľudské vzťahy.

Publikácia venovaná slovenským prekladom Williama Shakespeara vychádza pri príležitosti 450. výročia narodenia veľkého anglického dramatika. Popredný prekladateľ a literárny historik Ján Vilikovský v nej sleduje, ako slovenská kultúra reagovala na tohto jedinečného tvorcu, a dokazuje, že sa nemusíme hanbiť. V 30. rokoch 19. storočia, keď sa zväčša prekladalo prózou a prekladatelia zaobchádzali s textom podľa ľubovôle, evanjelický kňaz Michal Bosý preložil Hamleta veršom priamo z originálu, pričom rešpektoval autora, jeho zámery, ba i znenie jeho slov. Bol to prvý takýto preklad nielen v celom vtedajšom Uhorsku, ale aj v Čechách. A Shakespearovi sa venovali naši najlepší majstri slova – Hviezdoslav (ktorý sa ním inšpiroval k svojej dráme Herodes a Herodias), Vladimír Roy, v novšej dobe Zora Jesenská a v súčasnosti Ľubomír Feldek. Kniha Jána Vilikovského sa rodila v priebehu takmer päťdesiatich rokov a napriek solídnemu vedeckému základu je písaná prístupným štýlom (a miestami až zábavne).

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.

Po Rozhorčení, ktoré bolo príbehom mladosti, vlastne ešte len dospievania, vracia sa Roth k problematike, ktorou sa zapodieval v románe Everyman Ktokoľvek - k starnutiu, strate telesných, ale najmä duševných schopností a vedomiu blížiacej sa smrti. Tentoraz je hrdinom človek-individualita, neopakovateľný a s nikým iným nestotožniteľný, celebrita, slávny divadelný a filmový herec Simon Axler, ktorý sa vo veku šesťdesiatich piatich rokov stane obeťou psychickej krízy - odrazu nie je schopný hrať, stráca uveriteľnosť, dôveryhodnosť, a uvedomuje si to nielen sám, ale nanešťastie vidia to aj kritici. Prichádza depresia, a to až taká hlboká, že sa rozhodne na mesiac uchýliť do psychiatrického ústavu a po jeho absolvovaní sa utiahne na vidiek. Medzičasom ho opustí manželka, ktorá odíde do Kalifornie dozerať na svojho syna-narkomana. Ten však zomrie na predávkovanie drogami a manželka pred návratom uprednostní rozvod. Hrdina ostáva sám, apatický a nespoločenský.