Ján Vilikovský

Publikácia venovaná slovenským prekladom Williama Shakespeara vychádza pri príležitosti 450. výročia narodenia veľkého anglického dramatika. Popredný prekladateľ a literárny historik Ján Vilikovský v nej sleduje, ako slovenská kultúra reagovala na tohto jedinečného tvorcu, a dokazuje, že sa nemusíme hanbiť. V 30. rokoch 19. storočia, keď sa zväčša prekladalo prózou a prekladatelia zaobchádzali s textom podľa ľubovôle, evanjelický kňaz Michal Bosý preložil Hamleta veršom priamo z originálu, pričom rešpektoval autora, jeho zámery, ba i znenie jeho slov. Bol to prvý takýto preklad nielen v celom vtedajšom Uhorsku, ale aj v Čechách. A Shakespearovi sa venovali naši najlepší majstri slova – Hviezdoslav (ktorý sa ním inšpiroval k svojej dráme Herodes a Herodias), Vladimír Roy, v novšej dobe Zora Jesenská a v súčasnosti Ľubomír Feldek. Kniha Jána Vilikovského sa rodila v priebehu takmer päťdesiatich rokov a napriek solídnemu vedeckému základu je písaná prístupným štýlom (a miestami až zábavne).

Veľký Gatsby je najslávnejším románom F. S. Fitzgeralda. Dej príbehu je situovaný do 20. rokov 20. storočia, z obdobia prohibície a tzv. džezového veku v USA. Mladý zbohatlík James Gatz, prezývaný aj Veľký Gatsby, a krásna Daisy Buchananová prenikli do sfér lepšej spoločnosti každý po svojom a podobne sa vyrovnávajú aj s novým životným štýlom. Gatsby rozprávkovo zbohatne na ilegálnom obchode s alkoholom, do novej spoločností však nikdy nezapadne, lebo preňho majú ešte stále najvyššie hodnoty medziľudské vzťahy.

Príbeh filmovej legendy Marilyn Monroe Román Blondínka je beletrizovaným životopisom Normy Jeane Bakerovej, herečky, ktorú svet spoznal ako Marilyn Monroe – filmový idol päťdesiatych rokov minulého storočia. Joyce Carol Oatesová v ňom odkrýva príbeh odstrkovaného dieťaťa, nádhernej mladej ženy a neskôr celebrity, z ktorej si chcel každý uchmatnúť svoj kúsok. Román nemá byť verným životopisom, vystihuje skôr atmosféru doby a psychologické motívy za konaním kontroverznej herečky než faktografické detaily, preto aj mnohé zo škandalóznych historiek ukazujú Marilyn v inom svetle. Autorka sa zamerala najmä na rozpor medzi civilnou Normou Jeane Bakerovou a filmovou hviezdou Marilyn Monroe. Mnohí ľudia, ktorí hrali v herečkinom živote hlavnú úlohu, sú dávno mŕtvi, a tak si autorka dovolila poodhaliť aj to, čo sa za ich života len šepkalo v kuloároch medzi zasvätenými. V románe sa spomínajú všetky manželstvá, aj to s dramatikom Arthuom Millerom či vzťah s prezidentom Kennedym, ktorý je dodnes zahalený tajomstvom. Autorka sa nevyhýba ani nepríjemnému otázniku, ktorý stále visí nad smrťou zbožňovanej hviezdy. Vzala si Marilyn život sama alebo ju zavraždili? V roku 2022 si pripomíname 30. výročie smrti ikonickej Marilyn Monroe, no Joyce Carol Oatsová nám odhalí životný príbeh Normy Jean Bakerovej, ženy, ktorá stála za portrétom zbožňovanej blondínky s nezameniteľným úsmevom. Je to príbeh americkej umelkyne a symbolu krásy, mužskej žiadostivosti, bohatstva a úspechu, ale aj príbeh skutočnej ženy v jeho tieni. Z anglického originálu Blonde (The Ecco Press, HarperCollinsPublishers, 1999) preložil Ján Vilikovský.

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.

Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa.