Hľadanie: Drak Plamienok
zobraziť:
Kosť & Koža
Debutová zbierka básní od Agda Bavi Paina a dnes už kultová kniha Kosť & Koža vyšla prvýkrát v roku 2002. Po dvadsiatich rokoch vychádza reedícia knihy, ktorá v čase vzniku spôsobila rozruch na literárnej scéne aj mimo nej. Zbierka nonkonformného básnika, dramatika, prozaika a neskrotného performera s tureckými koreňmi nestratila ani po dvoch dekádach nič z tvorivej údernosti, hravej invenčnosti či provokatívnej subverzie.
„Kniha Kosť & Koža propaguje – síce majstrovským spôsobom, ale pomerne jasne –, antikultúru, resp. kultúru smrti.“ – Katolícke noviny
Básnik a spisovateľ Agda Bavi Pain doposiaľ vydal osem kníh prózy a poézie. Okrem literatúry pôsobí tiež v oblasti filmu, hudby, divadla, televízie a reklamy. Je spoluautorom Európskej ústavy vo verši (Brusel, 2009) a v ankete časopisu Revue aktuálnej kultúry bol zvolený ako jeden z najlepších slovenských básnikov po roku 1989.
Satanské tango
Na odľahlej rovine sužovanej vetrom a neustálym dažďom žije bezútešne posledných niekoľko členov upadajúceho hospodárstva a bezmocne čakajú na zázrak, ktorý by im prinavrátil stratenú budúcnosť. Medzitým spriadajú intrigy, navzájom sa špehujú, podvádzajú, okrádajú. Až jedného dňa dostanú správu, že do osady sa vracia Irimiáš, ktorý bol považovaný za mŕtveho. To vzbudí v malej komunite osadníkov rozporuplné reakcie – u jednej to vyvolá nečakanú nádej pripisovanú príchodu mesiáša a druhí sa obávajú pomsty a zatratenia. Autor všetko udržiava dôsledne zahalené v neprestajnej hmle, a tak tento apokalyptický, parodický román, ktorý inšpiroval Bélu Tarra ku kultovému rovnomennému filmu, nestráca svoju hrozivú aktuálnosť.
Srdce temnoty
Román poľského rodáka Josepha Conrada Srdce temnoty vyšiel po anglicky knižne v roku 1902 a rýchlo sa stal jedným z najzásadnejších literárnych diel 20. storočia. Conradov text ako jeden z prvých kriticky nazerá na témy imperializmu, kolonializmu a rasizmu, zároveň je to hlboká psychologická a morálna sonda do temných hĺbok ľudskej duše, preto sa kniha dodnes teší záujmu čitateľov. Ide o jedno z diel, ktoré síce patrí do kánonu svetovej literatúry a k pokladom západnej kultúry, zároveň je však nadčasové a čitateľsky atraktívne. Nie náhodou po ňom siahol F. F. Coppola a natočil na jeho námet slávny film Apocalypse Now. Nový slovenský preklad tejto slávnej novely vychádza spolu s doslovom literárnej vedkyne Kristíny Kállay o dedičstve kolonializmu v Conradovom diele a prílohou Biele dejiny Konga ilustrátora Jindřicha Janíčka.
Stopy dávnej minulosti 9 (Posledný Turek)
Deviaty zväzok edície Dejiny Slovenska v príbehoch a desiatich zväzkoch. Rozpráva o porážke Osmanov a vyhnaní posledného Turka zo Slovenska. Na pozadí osmanských vojen rozpráva dejiny stavovských povstaní. Kniha je štvorfarebná a bohato ilustrovaná farebnými fotografiami a čiernobielymi historickými grafikami.
dostupné aj ako:
Flanérova košeľa
Flanér je na okraji spoločnosti a ulice, ktorými sa potuluje, sú často svojím spôsobom perifériou mesta. Nie sú to ulice, ktoré si obyvatelia či turisti vyberajú na prechádzky. Flanér je na okraji spoločnosti, zato ju pozorne vníma a pozoruje. Je psom svojej doby. A ako taký veľmi dobre pozná jej vône a pachy. Nič neprodukuje. Nič, čo by sa rátalo. Flanér sa pohybuje mestom tak, ako tulák lesom.V košeli flanéra strávila Jana Beňová dva roky túlaním sa po bratislavských uliciach. Kniha je výsledkom jej pozorovaní, zážitkov a rozhovorov s ľuďmi z ulice.
Z predhovoru autorky:
Bratislavským flanérom (a teraz mi napadá, že tým pravým slovenským ekvivalentom bude asi flákač) som už tridsaťpäť rokov. Preto som jednej bratislavskej ulici nevenovala aktuálne viac ako tri mesiace. Pozorovala som, čo sa tam odohráva, čo je na ulici zaujímavé, čo ju charakterizuje, odlišuje od iných ulíc, aké prípadné kauzy sú s ňou spojené, čo je najzaujímavejšie v jej minulosti, aká je v noci a čo ju, možno, čaká v budúcnosti. V rámci svojich prechádzok som hovorila s ľuďmi, ktorí tu žijú a pracujú, a tými, ktorí tadiaľto prechádzajú. S ľuďmi z ulice. Niektorí novinári idú na zaujímavé miesta, pobudnú tam týždeň-dva a napíšu reportáž. Ja som strávila len pár mesiacov vytrvalým túlaním sa po jednej z ulíc svojho mesta.
dostupné aj ako:
Kainova kniha
Ako je možné, že autor, ktorého Allen Ginsberg považoval za najbrilantnejšieho človeka, akého kedy stretol, ktorého Leonard Cohen nazval druhým Kristom a William Burroughs jedinečnou osobnosťou šesťdesiatych rokov, ktorého obdivovali John Lennon, Jim Morrison, Diane De Prima, Robert Creeley, Timothy Leary či Patti Smith, zmizol na takú dlhú dobu z literárneho sveta? Odpoveď možno hľadať aj v jednej z jeho mála vydaných kníh. Kainova kniha je výnimočné dielo, je však ťažké jasne definovať, v čom spočíva príťažlivosť denníka Joea Necchiho, feťáka žijúceho na člne, ktorý brázdi rieky a zálivy New Yorku. Joeov svet je svetom drog a narkomanov. Fet je pre neho nástroj, slobodne zvolený a plne opodstatnený; je to Kain, nespokojný, márnotratný, rebel, ktorý nežije podľa nikoho pravidiel okrem svojich.
Ema sa má
Je čistotná, rada číta a občas si ide zacvičiť alebo zaplávať. Má prácu, ktorá jej príde neužitočná a zbytočná. Občas jej život pripadá tak trochu prázdny, bez zmyslu a budúcnosti, inokedy si užíva rozkoš z ničoty a ničnerobenia. Jej príbehy, ktoré nápadne pripomínajú tie naše, kreslí Iveta Merglová.
Pod vládou ženy
Kniha Pod vládou ženy je prvý diel trilógie Rytier bez kráľa, ktorá pojednáva o málo preskúmanom období našich stredovekých dejín, keď kráľovstvu chýbal kráľ.
Hlavnou hrdinkou knihy je kráľovná Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda Luxemburského, ktorá sa s nevídanou odvahou pustila do boja o kráľovskú korunu.
Dielo voľne nadväzuje na úspešné knihy autorky Rytier a jeho kráľ a Čierna kráľovná. Príbehom bude čitateľa sprevádzať rytier Pankrác zo Sv. Mikuláša, významná, no takmer zabudnutá postava našich dejín.
dostupné aj ako:
A ako Antarktída
Na svete už nie je veľa miest, kam by ešte nevkročila ľudská noha. Akoby už nebolo čo objavovať. A práve to je tá najnáročnejšia úloha objavovať svet odznova a spôsobom, akým sme ho ešte nevideli. Naučiť sa užívať si jeho bohatstvo a pestrosť tak, aby sme po sebe nezanechali ekologickú katastrofu. Aby svet ostal fascinujúcim miestom aj o tisíc rokov pre tých, ktorí prídu po nás.
Fenomén južného svetadielu autor David Böhm skúma z rôznych uhlov pohľadu a vždy sa snaží vypichnúť to najdôležitejšie. Nastoľuje otázky, ktoré majú presah aj do bežného nepolárneho života. Vďaka tomu, že Böhm podnikol výpravnú cestu na Antarktídu, mal možnosť zažiť nepoznané na vlastnej koži a následne to hravou formou preniesť do knihy. Tá v roku 2020 vyhrala prestížne literárne ocenenie Magnesia litera.
Pes Moko a jeho oko
Psík Moko má len jedno oko. Keďže sa mu preto všetci smejú, žije ďaleko od ľudí a zvierat. Jedného dňa si povie, že samota ho už nebaví. Zbalí si mapu, kompas, deku a granule a vydáva sa na dobrodružnú cestu za novým okom. Zablúdi až do lunaparku, kde spozná malého Viliho. Ten mu pomôže hľadať nové očko a spoločne stretávajú rôzne podivné bytosti . Tie ich naučia, že z toho, čo je iné, než sme my, nemusíme mať strach. Že dobro a krása vychádzajú odinakiaľ. A že sú dôležitejšie veci než to, ako vyzeráme. Pes Moko a jeho oko je šarmantný rozprávkový príbeh vo veršoch pre deti a ich rodičov od známej slovenskej poetky.
Mirka Ábelová (1985) je slovenská poetka, rozhlasová redaktorka, občasná textárka a prekladateľka. Doteraz napísala štyri básnické zbierky pre dospelých. Pes Moko a jeho oko je jej prvá knižka pre deti.
Ukážka z knihy:
Ďaleko od všetkých ľudí,
kúsok vpravo od mesta,
nadránom sa psíča budí,
sníva si sen o cestách.
Slnko šteklí stromom vlasy,
ešte trochu ospalé,
lúčom pritom, nechtiac asi,
klepne šteňa po hlave.
Labkou pretrie jedno oko,
ktoré zľahka otvoril:
zobudil sa psíček Moko,
nie je mu to po vôli.
Treba vstávať, milý Moko,
hor sa rýchlo do sveta!
Rozbehni sa rýchlym krokom,
sýkorka tiež odlieta.
Walden alebo Život v lese
Dva roky, dva mesiace a dva dni strávil americký básnik a mysliteľ Henry David Thoreau na samote v prírode, vo vlastnoručne zhotovenej chatrči pri jazere Walden. K životu bez civilizačných výdobytkov ho priviedla túžba porozumieť svetu, ktorého bol súčasťou, snaha nájsť v ňom svoje pravé miesto a rozlíšiť to, čo je dôležité, od všetkého nepodstatného. Po návrate medzi ľudí spísal svoje pozorovania do knihy, ktorá patrí dodnes k najkrajším oslavám prírody, individuálnej slobody, dobrodružstva sebaobjavovania a jednoduchého, naplneného života.
Thoreauov postoj k spoločenským reformám inšpiroval ľudí ako Lev Nikolajevič Tolstoj, Mahátmá Gándhí, Martin Luther King Jr. či protestujúcich v 60. rokoch, ktorí už nechceli žiť vo svete pokrytectva a konzumu. Walden je dnes klasikou duchovnej a environmentálnej inšpirácie, navyše oceňovaný ako literárny klenot nesmiernej krásy a umeleckého majstrovstva.
dostupné aj ako:
Rok magického myslenia
Kniha Joan Didion osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. V období takmer štyridsiatich rokov s ním zdieľala nielen rodinu s adoptovanou dcérou (o ktorú prišla o dva roky po smrti Johna), povolanie spisovateľky a publicistky, ale predovšetkým spoločne prežitý čas života: „dvadsaťštyri hodín denne, čo zostávalo zdrojom bujarého veselia aj zlej predtuchy pre moju mamu a tety. ,V dobrom aj v zlom, ale nikdy nie celý deň,‘ hovorievali mi v prvých rokoch manželstva. Nedokážem spočítať, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.“
So stratou sa nevyrovnáva, ale ju cez krátke spomienky vkladané do pradiva svojho života opätovne prežíva a zakomponováva do novej, nevyžiadanej etapy bytia bez Johna. Vťahuje nás do rozličných období a prostredí, sme svedkami veselých i smutnejších príhod i osudov rôznych ľudí.
Text Joan Didion sa číta aj nečíta ľahko, je boľavý aj liečivý, môže byť návodom, porovnávacou štúdiou, odkazom z minulosti alebo prípravou na budúcnosť.
Rok magického myslenia sa stal takmer okamžite klasikou a denník Guardian ho zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias.
„Napínavá... živá a ostrá, nezabudnuteľná kniha... Presný, úprimný a
prenikavý opis pocitov smútenia potom, ako autorka ovdovela... knihe
nechýba vtip, pretože sa nebojí pravdy.“
Robert Pinsky, The New York Times Book Review
„Ohromujúco úprimná kniha plná prenikavých detailov... Nezmazateľný
obraz straty a smútku.“
Michiko Kakutani, The New York Times
„Neviem o inej knihe, ktorú by sme potrebovali viac než túto...
Nedokážem si predstaviť umieranie bez tejto knihy.“
John Leonard, New York Review of Books
Jeden deň v živote Marlona Zajda
Zajačik Marlon sa jedného dňa zamiluje. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa nezamiloval do zajačika Kamila. Ak sa chcú zobrať a žiť spolu večne, musia pomocou svojich zvieracích kamarátov poraziť úhlavného zloducha neznášanlivosť. Marlon žije pod bratislavských hradom a ak si chce vziať svoju lásku Kamila, musí sa postaviť Milanovi Neprajniakovi, ktorý skutočne nikomu nič nepraje. Ako sa však píše v knihe, Neprajniakovia sú len dočasní, láska je večná. A táto rozprávka pre deti i dospelých to znovu potvrdzuje. Hlavným cieľom knihy, slovami jedného z jej hrdinov psíka Uja Labku, je ukázať deťom, že je v poriadku byť iný. Pretože byť iný, znamená aj byť výnimočný. A je jedno, či ľúbite zajačika alebo zajačicu.
dostupné aj ako:
Chyť zajaca
Kľukatý road trip do minulosti jedného priateľstva a štátu, čo prestali existovať. Sára, ktorá už dvanásť rokov žije mimo Balkánu, sa vracia do rodnej Bosny, aby s Lejlou podnikla cestu do Viedne. Majú sa tam stretnúť s Lejliným bratom, ktorý na začiatku vojny v 90. rokoch bez stopy zmizol. Sára sa usiluje porozumieť Lejlinmu svetu, píše o nej knihu a naháňa pomyselného králika – pointu, ktorú nedokáže uchopiť.
Lana Bastašić píše nadčasovo a autenticky, predstavuje významný hlas z bývalej Juhoslávie. Za svoj debutový román Chyť zajaca získala v roku 2020 Cenu Európskej únie za literatúru. Kniha vyšla v dvadsiatich jazykoch.
Zóna
Zabudnite na severskú detektívku, najdrsnejšie príbehy sa odohrávajú na Gemeri! Alebo ak chcete v Zóne, tajuplnom priestore medzi Rimavskou Sobotou a Londýnom, kam svoj nový komiksový príbeh situoval Daniel Majling. A ako sme u autora Ruda a Ruzkej klaziky zvyknutí, pátranie po záhadne stratenom priateľovi v ňom pôjde ruka v ruke s hľadaním pravdy, zmyslu života a miesta človeka vo vesmíre...
V roku 1904 som v snahe odpútať sa od otca urobil pokus presťahovať sa do Rimavskej Soboty, ale po pol roku som sa vrátil späť do Prahy. Veci, ktoré som napísal v Sobote, som spálil. Boli strašidelne pochmúrne. Až po návrate do Prahy som v poviedkach V trestaneckej kolónii a Premena objavil pre svoje písanie nový, optimistickejší tón.
Franz Kafka, Dopisy Felicii
Vo svete prebieha v súčasnosti niekoľko simultánnych, vzájomne poprepájaných globálnych procesov, ktoré by som jedným slovom nazval tornalizácia spoločnosti.
Noam Chomsky v príspevku Nové aspekty globalizácie
Mnohé životné situácie pred vás kladú otázku: Kto som? Kto naozaj som vo svojej podstate? A kým sa stávam v zlomových, existenciálnych situáciách? Ale až v Lučenci si uvedomíte, že otázka vašej identity sa začína niekde inde. Až tu sa prestanete pýtať: Kto som? A namiesto toho si začnete klásť oveľa nástojčivejšiu otázku: Prečo tu? Prečo práve tu?!
Jean-Paul Sartre v príhovore, ktorý počas svojej prvej návštevy Československa v roku 1963 predniesol pri Timravinom pomníku v Lučenci.
Hlasy bez ozveny
Hermann Karnau je zvukový inžinier posadnutý nahrávaním ľudského hlasu. Zaznamenáva všetko od rečnenia vodcov, hluku davu až po zvuk hrdla zovretého strachom. Zároveň je ľahostajný ku všetkému ostatnému. V roku 1940 sa rozhodne systematicky skúmať tento fenomén, a keď si ho všimnú nacisti, využije svoje poznatky v prospech Tretej ríše. Hermanna jeho úlohy zavedú na stranícke zhromaždenia, východný front či do domácnosti Josepha Goebbelsa. Tam stretáva Helgu, jeho najstaršiu dcéru: bystrú, dobrosrdečnú dievčinu, ktorá začína tušiť hrôzu, čo ju obklopuje...
Grafický román oceňovanej ilustrátorky Ulli Lust (Prix révélation, 1994) vyšiel pôvodne ako adaptácia rovnomenného románu Marcela Beyera (Flughunde, 1995).
„Ulli Lust, autorka oceňovanej grafickej autobiografie Heute ist der Letze Tag vom Rest Deines Lebens (Dnes je posledný deň zvyšku tvojho života), spracovala knihu Marcela Beyera Flughunde o bizarnom zvukovom inžinierovi, ktorého zamestnávali nacisti a ktorý sa spriatelil s dcérou Josepha Goebbelsa, výnimočným spôsobom: vytvorila majstrovské dielo v tlmených odtieňoch s expresionistickými ťahmi pera a usporiadaním panelov, ktoré ešte umocňuje mučivý príbeh.“
Boris Kachka, Vulture.com (New York Magazine)
„Odvážny a ambiciózny grafický román.“
Rachel Cooke, Guardian
Ruzká klazika, 2.vydanie
Dostojevzski, Tolsztoi, či Toorgenef sú lacné náhrady trvalých literárnych hodnôt pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť čítať skutočnú, čitateľsky náročnú ruskú klasiku. Hlavne na odľahlých gemerských a novohradských dedinách sa pomerne často stretnete s ľuďmi, ktorí majú na poličke nejakého „Čehova“ a myslia si, že keď si prečítali tieto lacné zlátaniny, sú kompetentní zasvätene diskutovať o veľkých témach ruskej klasiky, ako sú Boh, láska, nesmrteľnosť, zločin, trest a smrť. S ľuďmi odchovanými na takýchto lacných kópiách ruskej klasiky, alebo – ako ju novinári v poslednom čase nazvali: ruzkej klaziky – sa potom ťažko diskutuje o veľkých otázkach bytia, pretože ruzká klazika síce na prvý pohľad skutočne výberom tém, postáv a prostredia pripomína Dostojevského, Tolstého či Turgeneva, ale jej hodnoty prestávajú byť aktuálnymi už po druhom prečítaní.
Persepolis
Prvé slovenské súborné vydanie autobiografického komiksu, v ktorom sa s autorkou prenesiete do jej detstva a dospievania v Iráne, do obdobia islamskej revolúcie aj vojny s Irakom, až do jej odchodu na francúzske gymnázium vo Viedni a pokus o návrat do vlasti. Mnohí príbeh poznajú najmä vďaka rovnomennému filmu, ktorý okrem Oscara za najlepší animovaný film a Zlatej palmy z Cannes pozbieral ocenenia po celom svete. Marjane Satrapi, inteligentné a bezprostredné dieťa radikálnych marxistov a pravnučka posledného iránskeho šáha, vydáva svedectvo o detstve jedinečne spätom s históriou jej krajiny. Napriek mnohým útrapám dodáva jej detský pohľad na svet príbehu ľahkosť a humor.
Denník z Wuchanu
Dvadsiateho piateho februára 2020 sa čínska spisovateľka Fang Fang prebudila do novej reality izolovaného mesta, v ktorom sa začal šíriť neznámy vírus. Zavretá doma začala písať online denník, ktorý čoskoro čítali desiatky miliónov ľudí denne a neskôr vyšiel vo viacerých svetových jazykoch. Emotívne opisuje začiatok pandémie Covidu, zlyhania miestnej vlády, kolaps zdravotníctva vo Wuhane a život počas sedemdesiatich šiestich dní prísnej karantény, keď sa nesmelo z domu ani na krok.
Rok od začiatku pandémie vychádza Denník z Wuhanu aj v slovenčine. Knihu z čínštiny preložil sinológ Pavel Dvořák, ktorý v Číne žije už desať rokov. Denník rozšíril o množstvo poznámok, ktoré približujú čitateľovi čínske reálie a zaujímavosti o živote v Číne, ako aj o fotografie dokumentujúce prvý rok pandémie v Šanghaji, kde spolu s rodinou býva.
dostupné aj ako: