Hľadanie: Lesný Požiar
zobraziť:
Lacná kniha Prienik do ticha (-90%)
Po básnickej prvotine Mlčanie nepokoja (Perfekt 2009) prichádza Štefan Kuzma v krátkom čase s druhou zbierkou Prienik do ticha. Básne tejto zbierky uzatvárajú tvorivú mladosť autora. Podľa Daniela Heviera, ktorý je jedným z troch recenzentov zbierky (popri Zuzane Belkovej a Rudolfovi Dobiášovi), „poézia Štefana Kuzmu ukazuje, že prienik jeho energie do ticha je intenzívny, ale trvalý, že je elektrizujúci, ale nie zraňujúci. Že mu ide o hlbšie vniknutie do tíšiny reality, aj toho, čo je nad ňou alebo za ňou, aby s ňou splynul, aby ju prijal, obohatil sa ňou a zotrval v nej. Autor hľadá pravé hodnoty a poézia, literatúra je preňho metódou, ako to dosiahnuť“.
Na sklade 1Ks
0,85 €
8,50 €
dostupné aj ako:
Vlastná váha
Tvorba Ľuboša Bendzáka (1966), autora básnických zbierok Básne pre Soňu Marmeladovovú (1995), Zápisky z čudného domu (2005), Vodka (2009), Vytrvalosť sivej (2010), Pohreb andulky a iné udalosti dňa (2015) a prózy Samota je moja staršia sestra (2017), je dlhodobo vytváraným experimentom so sebou samým. Zatiaľ čo početné vedecké tímy majú k dispozícii mnohokilometrové urýchľovače častíc, on s pomocou niekoľkých veršov vytvára básne ako spomaľovače vnímania bežných ľudských situácií. Jeho laboratóriom sú byty a pohostinstvá. Pozornosť a úcta, s akou v nich pristupuje aj k zdanlivo nedôležitým veciam, demonštruje, aká veľkorysá vie byť poézia, keď je sama sebou.
Medzi autorom a čitateľom (Interpretačné reflexie o knihách)
Výber z reflexií o vybraných dielach slovenskej aj inonárodnej poézie, prózy a literárnoteoretickej literatúry. Ide o typ odborných reflexií, pri ktorých metodologickým východiskom je selekcia výber takých literárnych diel, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne. To umožnilo autorke použiť pri hodnotení kritiku sympatie. Interpretačné reflexie analyzujú diela z hľadiska ich štruktúry, žánrov, sémantického a ideového posolstva, autorka sa zmieňuje aj o ich výtvarnej stránke.
Na sklade 2Ks
7,32 €
7,70 €
Duály / Šport / Malé veľké mesto
Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz.?Možno je to náhle zdanie poriadku?v čiastočkách rozptýlených meandrujúcich?a pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,?v sérii snímok dychu ustrnutého v ľade. Alebo je to niečo ako šok, strach a radosť zo strmého zastavenia, keď sa zotrvačnosťou?z vecí a dejov zrazu odlepia významy a všetko tak možno vidieť celkom odznova, holotropný zážitok. Niečo z toho, alebo možno ešte niečo celkom iné v tom je, že poézia Kataríny Kucbelovej priťahuje. Obsedantne. Od samého začiatku.
Spod Poludnice
Zbierka básní "Spod Poludnice" je určená ako pre deti, tak aj pre ich rodičov. Ide o básne s tradičnými témami ako je láska, domov, príroda... Detské túžby, myšlienky a pocity vyjadrené veršom sú určené na chvíle voľna, pre potešenie, na povzbudenie a možno aj na pookriatie detskej duše a „rozozvučanie“ detských spomienok u dospelých...
dostupné aj ako:
Lepšia verzia seba
Zbierka Lepšia verzia seba poetky Ivony Pekárkovej (*1988), ktorá v roku 2013 zvíťazila v renomovanej súťaži Básne a získala cenu publika na European Poetical Tournament v Sarajeve, je nemilosrdnou, vtipnou a sofistikovanou analýzou každodennosti autorkine básne sa dotýkajú tém od medziľudských vzťahov cez populárnu kultúru a konzum až po literárnu kritiku. S charakteristickým subtílnym humorom Pekárková dekonštruuje bežné, dôverne známe situácie a subverzívne rozkrýva podstatu príbehov, prostredníctvom ktorých hovoríme a uvažujeme o svete aj sebe samých.
V roku 2019 vydala spolu s Vladom Šimekom partnerskú básnickú knihu Manželská poézia.
Bádanie v emóciách
Zbierka básní Bádanie v emóciách je výpoveďou mladého dievčaťa cez srdce a vedomie poetky.
Vzťahy- spolunažívanie s inými ľuďmi a predovšetkým vychádzanie so samým sebou sú tematickym ťažiskom básnického súboru. Ako prebieha hľadanie vlastnej rovnováhy a identity jedinca, keď naň nahliadajú ostatní ľudia „cez prsty” ?
„Nemala by som silu ísť proti prúdu, robila by som veľkú chybu, aj keď nejdem s tempom ľudu.“
Zážitky a skúsenosti autorky a nekonvenčný, svojský pohľad na svet …krása tela, ale najmä ľudskej mysle.
The Bloody Sonnets
Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša. Básnik v 32 sonetoch okrem protestu proti krviprelievaniu kladie otázky, kto je za hrôzy a utrpenie zodpovedný, a vyjadruje aj nádej, že ľudstvo sa poučí a bude žiť v mieri. Hviezdoslavovu básnickú skladbu preložil do angličtiny írsky básnik a prozaik John Minahane (1950), ktorý od roku 1996 žije a pracuje na Slovensku. Zo slovenčiny preložil aj výber poézie Ladislava Novomeského, Milana Rúfusa a ďalších autorov. Hviezdoslavove Krvavé sonety doplnil obsiahlym úvodom a kalendáriom básnikovho života. V knižnom vydaní anglického prekladu sú ilustrácie Dušana Kállaya.
Lacná kniha Koronavírus (-25%)
Život je akýmsi chvením samotnej existencie. Aká je naša súčasnosť? Zobudíme sa zajtra do lepšieho dňa? Slovo koronavírus skloňujeme vo všetkých pádoch. Príde čas, kedy sa budeme na dnešné celosvetové problémy pozerať ako na smutnú kapitolu dejín? Dokážeme obletieť za jeden deň našu Zem, no mnohé ochorenia dodnes nevieme liečiť. Ani ochorenia spoločenské... Sme kontaktní, túžime po blízkosti iných ľudí, potrebujeme sa rozprávať, nie prostredníctvom počítačov, mailov, ale skutočne, osobne. Aj o tom všetkom píše vo svojej zbierke sudca a poet v jednej osobe JUDr. Martin Vladik. Žijeme v prostredí, ktoré nám už niekoľkokrát ukázalo zdvihnutý prst. Z času na čas sa iste každému v nás vybaví podoba symbolu bohyne Justície – stojacej so zaviazanými očami, držiac v jednej ruke meč a v druhej váhy. Spravodlivosť vážená a mečom chránená. „Umrela pokora?/Dotyky človeka?/Načo?/Stačilo čumenie do mobilov/Boh videl/Boh sa pozerá/Svoju nahnevanú tvár/ukázala matka príroda/...“ Aj o tom píše básnik Martin Vladik. Dotýka sa každodenného života, ako grécka bohyňa zákona a poriadku Themis, či ako jej dcéra Diké, bohyňa spravodlivosti, skromnosti a pravdy. Také sú aj autorove verše... Prostredníctvom svojich posolstiev v novej zbierke Koronavírus podáva akúsi pomyselnú ruku, ktorou spája symboliku s dneškom...
Na sklade 1Ks
7,43 €
9,90 €
dostupné aj ako:
Sme (stále) príbuzní na začiatku
Prvá slovenská antológia poézie jednej z najdlhšie fungujúcich literárnych skupín v Európe Osamelých bežcov potvrdzujúca jej literárnohistorický význam, progresívnu úlohu a neodmysliteľné profilujúce postavenie v slovenskej literatúre posledného polstoročia. Básnické texty rozdelené do troch blokov sú doplnené citáciami z manifestov, fragmentmi listov, literárno-estetických i filozofických názorov a stanovísk členov skupiny. Antológia je výsledkom kompetentného a fundovaného, ale aj celkom originálneho prístupu k textovému materiálu zostavovateľa Jána Štrassera, ktorý dôverne pozná príbeh tejto básnickej skupiny. Kniha je doplnená o archívne fotografie a ilustrácie Jakuba Milčáka.
Svet, ktorý sme nestratili
Výber z poézie ruskej exilovej poetky, novinárky a disidentky Natalie Gorbanevskej v preklade Jána Štrassera.
Natalia Gorbanevska (1936 2013) sa narodila v Moskve. V roku 1964 absolvovala Leningradskú univerzitu. Po tom, ako sa začala angažovať v disidentskom hnutí, jej poézia mohla vychádzať už len v samizdate. V apríli roku 1968 edične pripravila prvé číslo samizdatového časopisu Kronika súčasných udalostí s podtitulom Rok ľudských práv v Rusku. 25. augusta 1968 spolu so siedmimi priateľmi protestovala na Červenom námestí proti sovietskej okupácii v Československu. Bola zatknutá, na rozdiel od ostatných protestujúcich ju však ako matku trojmesačného syna vzápätí prepustili. Uväznili ju v decembri 1969 a o rok neskôr ju prehlásili za duševne chorú a umiestnili do psychušky, tak sa v Sovietskom zväze hovorilo väzenským psychiatrickým zariadeniam, ktoré sa zneužívali na týranie politických väzňov. Po prepustení v roku 1972 sa znovu zapojila do disidentského hnutia, pod hrozbou ďalšieho väznia sa však nakoniec rozhodla odísť do exilu. Od roku 1975 až do svojej smrti žila v Paríži.
Selfie
Selfie je autorský a súčasne konsenzuálny (autor – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok básnika Mariána MILČÁKA (*1960), ktorý za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutoval v r. 1989) vniesol do slovenskej poézie obdivuhodné motivické a tematické rozsahy – v závislosti od predhistorických a pohanských cez duchovné a spirituálne až po vedecké a historické inšpirácie. Svojimi textami zároveň iniciuje prieskum moderných výrazových foriem, vrátane stratégií spojených s využívaním „hypostazovaného subjektu“ či významovým paralelizmom. V neposlednom rade: kvalita jeho písania vyúsťuje do výrazného autorského rukopisu, ktorému dominuje radikálny skepticizmus dnešného „homo universalis“; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia.
Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Jany JUHÁSOVEJ a obsahuje tiež autorovo Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Milčákových diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Jána LEBIŠA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA.
Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie. Zodpovednou redaktorkou edície je Stanislava CHROBÁKOVÁ REPAR.
„Etické gesto, na ktoré M. Milčák ani tu [v zbierke Teserakt] nerezignuje, stále viac zviditeľňuje jeho príslušnosť k bezprostredne prednovembrovej a potom aj ponovembrovej generácii, ktorej potrebou sa stala i reflexia veľkých dejinných obratov – pocit individuálnej zodpovednosti za vznikajúci, no tiež rýchlo sa strácajúci ,slobodný‘ svet“ (z doslovu J. Juhásovej).
Na krídlach nehy
Nová kniha básní z pera poetky Kataríny Demeterovej sa opäť dotýka fenoménu lásky.
Autorkino hlboké vnútorné prežívanie tohto ľudského citu na pozadí citlivo volených ilustrácií Vás prenesie do sveta intenzívnej ľúbostnej poézie.
Zmotané nite vrúcneho citu
k tebe sa vinú.
Spím stočená do klbka ako zlatá priadza na kolovrate túžby,
oči upínam k obzoru našej blízkosti.
Som a nie som,
v tebe strácam sa do striebrobelasa,
číra ako snehom zaviate stráne.
Sotykmi vypísali sme všetko zo seba,
v objatí našli svoju Zem.
Kruh sa uzavrel.
S tebou zostanem.
Ilustrácie: Jozef Fábry
Pár much a já
Čtyři slavní japonští básníci 17.-19. stol.etí v jedné knize! Zenový filosof a estét Bašó, boží člověk Issa, malíř a intelektuál Buson a piják a poutník Santóka a výběr z jejich haiku v překladu Antonína Límana.
Požičovňa ticha
Požičovňa ticha nie je vypožičaná. Je moja. Premýšľal som, koho by som oslovil na túto anotáciu na druhú stranu knihy. Nebolo by to fér. Pre mňa, ani pre osobu, ktorú by som oslovil. Buď by ostala ticho, alebo by si požičala slová, ktoré by vlastne strácali výpovednú hodnotu. Keďže požičovňa ticha je naozaj moja. Je podčiarknutá mlčaním a večnosťou básní, ktoré sú v ukryté hlboko dnu. Nachádzal som ticho a strácal ho. Prepožičiaval a dostával späť na mocné doby. Nakoniec som priznal mier vo všetkých metaforách, veršoch, nadpisoch a bodkách. Táto zbierka vznikala ako retrospektívny pohľad na svet okolo mňa. Na život a lásku v mojom vnútri. Na nálezy a hlavne všetky tie straty, ktoré ma posúvali a vždy budú posúvať vpred. Ak sa Vám páčil čo i len jeden verš, dajte mi to vedieť tichom. Odpoviem Vám rovnako, ale budem to cítiť. Niekde v samotnej hlbočine mĺkvych jaskýň ostáva prepojené, to čo prepojené byť má. Asi skôr naveky, ako iba na čas. A to potrhané? To sa dozaista stratí v hluku márnotratne plytkých dejín. Ján Marton
Na sklade 3Ks
8,54 €
8,99 €
Píseň písní
Materiál, z něhož je Píseň složena, prosévali vypravěči během tisíců let velmi důkladně a tolikrát, až v sítu zůstaly ty nejzářivější rubíny, safíry, diamanty…
Jsem šafrán šáronský,
jsem lilie kvetoucí v údolí.
*
Jak krásná jsi, má milá, jak krásná jsi,
tvé oči třpytí se jak holoubci.
*
Jak karmínová šňůrka jsou tvé rty
a ústa tvá jsou spanilá,
tvá skráň je prasklý granátový plod
ve stínu závoje.
*
Jsi krásná, milá má, jak Tirsa
a jako Jerúšalém půvabná,
hrozná jak Hvězda války.
… vybuchující do žhavých metafor, plné naléhavé krásy a vydechující exotické vůně, jež pak prosákly vší milostnou poezií, hudbou, sochami a obrazy.
Jestliže Píseň písní, podle hebrejštiny vrcholnou, nejkrásnější píseň – a nejromantičtější – opravdu napsal král Šalamoun a založil ji na tom, co mu bylo blízké, uhrane nás dokonalost vcítění, s níž zachytil pocity a myšlenky překrásné, skromné Šulamít, vždyť růže a lilie jsou tam nejobyčejnější divoce rostoucí květiny. Ona se znenáhla rozmluví jako z opojného snu v toužebných představách a vzpomínkách, jež jsou tak živé a nabité citem, že vidí svého muže před sebou, třebaže už dříve musel jít.
Mladý pár se s rozkoší ztotožní s božskou Šulamít a jejím nádherným pastýřem. Vítězství lásky vedené srdcem nad nenasytným hromaděním hmoty vytváří vždy ohromující příběh, když je líčeno vášnivě a smyslně.
Na sklade 5Ks
11,97 €
12,60 €
Veľký pán Dunaj
Starý Ister, večne mladý Dunaj, kým sa po vyše 2 850 km z Čierneho lesa vleje do Čierneho mora, nadobudne mnoho poetických pomenovaní – Donau, Dunaj, Duna, Dunav, Dunai... V literatúrach národov spojených s touto európskou veľriekou je nielen riekou života, ale aj riekou spájajúcou každého z nás s vlasťou, kultúrnymi spoločenstvami, v ktorých sa odrážajú naše spoločné dejiny, v ktorých sa zrkadlia naše súčasné i budúce nádeje. Vybrané básne z jednotlivých národných literatúr dokladujú mnohodimenzionálny kultúrny fenomén Európy, v ktorom nás Dunaj, napriek rozmanitosti a špecifikám jednotlivých krajín, ktorými preteká, spája. Ako poznamenal Miroslav Bielik, básnik, predseda Spolku slovenských spisovateľov a zostavovateľ knihy, „samotný projekt antológie básní o Dunaji, iniciovaný srbským básnikom Radomírom Andrićom, je nielen dokladom, ale i príkladom medzinárodnej spolupráce básnikov a spisovateľských združení dnešnej Európy.“ Antológia prináša v origináloch a v prekladoch do slovenčiny vybraných spravidla desať básní od desiatich básnikov – klasikov národných literatúr z každého podunajského štátu, t. j. z Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Bulharska, Rumunska a Ukrajiny. Každá z deviatich kapitol obsahuje úvodné poznámky, resp. krátku štúdiu o poézii s motívmi Dunaja v danej národnej literatúre a medailóny básnikov.
Na sklade 1Ks
9,41 €
9,90 €
Antigony, Ifigénie, Heleny a iné užitočné deje
Kniha je autorský a súčasne konsenzuálny (autorka – literárna veda – redakcia) výber zo šiestich básnických zbierok poetky Stanislavy CHROBÁKOVEJ REPAR (*1960), ktorá za štyri desaťročia svojich tvorivých aktivít (knižne debutovala v r. 1994) vniesla do slovenskej, ale i slovinskej poézie silnú osobnostno-existenciálnu pečať svojich básní. Kritika si všimla najmä autorkino posilňovanie rodovej perspektívy písania, ale tiež výrazný jazykovo-experimentálny „habitus“ jej textov, ktorý ťaží tak z auditívneho, ako aj vizuálneho plánu „prebývania v jazyku“ a postupne sa mení až na slobodnú básnickú performanciu. Poetka sa tak ocitá v samom srdci básnického paradoxu; bez tohto opusu by bola súčasná slovenská poézia zjavne ochudobnená o jednu neopakovateľnú dimenziu svojho sebauskutočnenia.
Kniha je vybavená kvalifikovaným doslovom spod pera literárnej vedkyne Maríny ŠIMÁKOVEJ SPEVÁKOVEJ a obsahuje tiež autorkino Kalendárium s citátmi z recenzií jednotlivých Reparovej diel. Na obálke i vnútri sú použité výtvarné diela Miroslava CIPÁRA, knižný dizajn je dielom Evy KOVAČEVIČOVEJ FUDALA.
Koncepcia edície POIESIS vychádza zo zámeru vydavateľa súhrnne predstaviť slovenskej literárnej a kultúrnej verejnosti tvorbu básnikov a poetiek, narodených zväčša okolo roku 1960 (+ / –), ktorí sa v slovenskej literatúre úspešne pohybujú už piate desaťročie, a okrem iného tak prispieť k vyššej miere ich čitateľskej, kultúrnej i odbornej identifikácie.
„Lyrická subjektka Stanislavy Chrobákovej Repar sa vyznačuje silnou potrebou vydať zo seba autentický ženský hlas, dopĺňa ho však aj potreba stelesňovať čosi ako jeho univerzálnu kvalitu; tá prichádza zďaleka (ako ozvena pôvodnej orálnej kultúry) a odznieva doďaleka, rozkolísavajúc zavedené vzorce správania. Poetka si zároveň plne uvedomuje aj protirečivý dosah takéhoto prístupu, pretože sloboda prekračujúca zaužívané predstavy a obrazce si vždy vyberie svoju daň [...]“ (z doslovu M. Šimákovej Spevákovej).
Slnko a jeho kvety
Po celosvetovo úspešnej básnickej zbierke mlieko a med prichádza Rupi Kaur s ďalšou, rovnako fenomenálnou zbierkou slnko a jeho kvety.
Nájdete v nej básne o búrlivej a transcendentnej ceste rastu a zahojenia. O pocte predkom a vlastným koreňom. O opustení samej seba, násilnom vyhostení a znovuobjavení domova vo svojom vnútri. A oslavu lásky vo všetkých podobách.
V piatich kapitolách doplnených ilustráciami rozpráva slnko a jeho kvety príbeh vädnutia, opadávania, zakoreňovania, rastu a rozkvitania.