Hľadanie: Reportáž spod šibenice
zobraziť:
Daniel Pastirčák: Zaskočený večnosťou
V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom. Postupne odkrývame, ako mladý zarytý ateista rozmýšľajúci o samovražde zostal zaskočený večnosťou vďaka láske k mladej pastierke. Táto skúsenosť zasadila smrteľnú ranu jeho materialistickému pohľadu na svet. Potom, ako bol vyhodený zo strednej školy a bezúspešne sa pokúšal dostať na štúdium maľby na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, počúvol radu priateľa a dal si prihlášku na teológiu. Niekde tam začal príbeh „slovenského Tomáša Halíka“, človeka spájajúceho kresťanov všetkých denominácií s agnostikmi a ateistami.
Tvár v zrkadle
Tentoraz si spisovateľ Ján Štrasser zvolil pre svoju knihu rozhovorov netypického respondenta - seba.
Ako už samotný názov napovedá, ide o dialogickú knihu spomienok na detstvo, na dospievanie, na časy štúdia, na zamestnania, ktorými prechádzal, na ľudí, ktorých v živote stretol. Dôležitou súčasťou Štrasserovho spomínania je jeho literárna práca. Je známy ako básnik, prekladateľ i publicista, no azda najväčšiu popularitu získal ako textár piesní populárnej hudby a najmä muzikálov - napísal texty piesní do kultových muzikálov Cyrano z predmestia či Neberte nám princeznú. V knihe Tvár v zrkadle sa nevyhýba ani citlivým témam súvisiacim s jeho životom a tvorbou.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
dostupné aj ako:
Dôverné rozhovory s Mirom Jarošom - Sny sa plnia
Jedinečná kniha motivačných rozhovorov s Mirom Jarošom. Ten hovorí: "Nikdy som nikomu nepovedal svoj príbeh tak otvorene, ako ho poviem vám. Pri autorizácii knihy som mal niekoľkokrát chuť zavolať do vydavateľstva a knihu zastaviť. Musel som sa postaviť pred kľúčovú otázku: Naozaj je potrebné aby toto všetci vedeli? Neskôr som si uvedomil, že aj zdanlivo nedôležité fakty (často spojené s pocitom hanby) sa museli stať".
Autorka o knihe napísala, že je pravdepodobne jedinečná už len tým, ako vznikala. Nápad urobiť ju sa zrodil niekedy v lete 2019. Pár mesiacov sa kreovala jej filozofia a starostlivo sa vyberal adept na dôverné rozhovory. Mal to byť niekto, kto dokáže zaujať, má za sebou cestu, na ktorej už niečo zažil. A mal to byť človek, ktorý bude mať k autorke dôveru. Pre koho sme sa rozhodli, už viete, keď že knihu držíte v rukách.
dostupné aj ako:
Lacná kniha Anton Srholec Bezdomovec z povolania (-90%)
Kniha rozhovorov ANTON SRHOLEC - BEZDOMOVEC Z POVOLANIA je kniha o láske, odpúšťaní, viere, nezlomnosti, slobode a radosti. Vznikala vyše dvoch rokov. Autorom rozhovorov s charizmatickým kňazom, ktorý sa stará o bezdomovcov je spisovateľ, hudobník a publicista Pišta Vandal Chrappa. Autorom fotografií je fenomenálny Matúš Zajac.
Kniha má dvadsaťjeden kapitol. Pišta Vandal sa s Antonom Srholcom rozprával o pokušeniach, ktoré dáva moc, o duchovnom povolaní a úskaliach kňazstva, o živote v lágri, o besoch komunizmu, o strachu, o nádeji i beznádeji, o pravde, slobode, o živote i smrti. Fotografie Matúša Zajaca zachytávajú intimitu každodennosti Antona Srholca. Zameriavajú sa hlavne na jeho kňazstvo a prácu s bezdomovcami.
Na sklade 4Ks
1,30 €
13,00 €
dostupné aj ako:
Máma není služka, máma je dáma
Knížka krátkých fejetonů o výchově a o tom, jak to vlastně udělat, aby doma bylo dobře. Marek Herman zkoumá svět malých dětí, porovnává ho s pohledem nás dospělých a hledá základní kameny, na kterých lze postavit rodinnou pohodu.
Proč je dneska tolik rozmazlených dětí, proč neposlouchají a proč jim vlastně rodiče donekonečna ustupují? Autor se také zaměřuje na postavení mámy v dnešní rodině, to je linka, která celou knihu propojuje. Proč mámy dělají doma dětem služky? Proč jsou věčně uštvané a vystresované? Proč dělají služky dokonce i svým partnerům? A co s tím?
Stylem psaní autor navazuje na své dvě úspěšné knihy „Najděte si svého marťana“ a „Jsi tam, brácho?“. Také zde si se čtenářem vlastně povídá: nutí ho, aby se zastavil, přemýšlel o sobě, o svém životě a o své rodině. K čemu tedy máme rodinu? A k čemu vlastně máme ty děti? A dá se v dnešním světě ještě vůbec v pohodě vychovávat? Můžeme se přitom ještě pořád spolehnout na svůj selský rozum? Nebo je to všechno nenávratně pryč?
Rozhovor so sebou samou. Apokalypsa
Oriana Fallaci (1929-2006) bola talianska novinárka, ktorá sa stala známou vďaka rozhľadeným a pútavým rozhovorom s mocnými ľuďmi svetovej politiky v druhej polovici dvadsiateho storočia. Autorka bola a je oceňovaná za svoj nezameniteľný literárny prejav, chválená aj ostro kritizovaná za svoje názory, ktoré ako sama vyhlásila písala slobodne a neposlušne. Po niekoľkoročnej odmlke sa k publicistike vrátila po udalostiach 11. septembra 2001. Rozhovor so sebou samou s obsiahlym doslovom pod názvom Apokalypsa dokončila krátko predtým, ako prehrala svoj zápas s rakovinou. V netradičnom žánri autointerview sa nevyhýba osobným vyznaniam, úvahám nad svojím životom a chorobou, ale všetko smeruje k jej opisu mravného a intelektuálneho úpadku západnej civilizácie. S charakteristickou otvorenosťou píše o islamskom terorizme, kríze európskych hodnôt, demaskuje pokrytectvo politikov a nastavuje zrkadlo rezignovanej západnej spoločnosti. Hoci od napísania knihy a smrti autorky uplynulo vyše jedno desaťročie, nastolená téma krízy a konfliktu civilizácií zostáva aktuálna dodnes a ako novinárka sama predvídala do hĺbky poznačuje charakter svetovej politiky.
Na sklonku dní
Vydanie vzájomnej korešpondencie medzi akademickou ma- liarkou Máriou Medveckou, rusistom Júliusom Rybákom a le- károm Pavlom Straussom z posledných štyroch rokov jej živo- ta, ktoré rozrušuje jej ideologický deformovaný obraz, ktorý, žiaľ, pretrváva vo verejnosti až dodnes.
Z recenzného posudku prof. Róberta Letza: „Korešpondencia má vysokú literárnu, historickú a estetickú úroveň… citli- vý dialóg, toto hlboko ľudské zdieľanie sa je výrazom túžby po osobnej a tvorivej slobode v čase totalitného režimu. Jed- ným z významov tohto dialógu je práve to, že tvorí nezávi- slú zónu, ktorá uniká oficiálnym požiadavkám kladeným na umenie a umelcov a vymyká sa oficiálnemu klišé. Ume- nie sa ukazuje v daných pomeroch ako spôsob komunikácie, ako azyl v normalizácii, útecha, hľadanie, nachádzanie… Pod vonkajším pancierom, pod náhrobkom, ktorým bola priva- lená a zaživa pochovaná ľudská osoba, predsa pulzuje život, plný očakávaní a nádeje.“
Pripravili a vydali Ladislav Tkáčik, Július a Lea Rybákovci
Hra sa skončila
Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť.
dostupné aj ako:
Podoby české literární reportáže
Kniha „Podoby české literární reportáže“ představuje pokus o zmapování žánru české reportáže. V úvodní části autor aplikuje literárněvědné metody vytvořené pro analýzu fabulované prózy na reportáž a zkoumá, zda a nakolik reportáž v těchto kritériích obstojí. Práce se v dílčích sondách zaměřuje na klíčové osobnosti a fenomény ve vývoji česky psané reportáže od antecedence žánru v 19. století přes vrcholný rozkvět ve třicátých a na začátku čtyřicátých let 20. století až do let osmdesátých. Na těchto příkladech se snaží přiblížit inspirující a omezující vlivy literárního a zejména společenského vývoje, které na reportáž v českých zemích působily. Těžiště práce spočívá ve snaze ukázat, jak jednotlivé tvůrčí osobnosti, ve svém autorském typu velmi rozdílné, na rozvoj i omezování možností reportáže svým dílem reagovaly. Důraz je přitom položen na postižení pestrosti a různorodosti tvárných postupů a podob, jež v důsledku toho česká reportáž vytvořila.
Na stiahnutie
14,00 €
Vlčice ze Sernovodsku
Vzepřít se Rusku, bránit své území a nezávislost – na to Čečensko krutě doplatilo. A Západ tehdy mlčel, protože se nechal od Vladimira Putina přesvědčit o tom, že Čečenci jsou teroristé a vyhlazovací válka je nutností. Teď znovu vidíme masové hroby, zničená města, mučení a znásilňování. Ale Ukrajina zatím bojuje.
A na ukrajinské straně bojují i ti Čečenci, kteří nechtějí připustit, že by jejich národ měl reprezentovat Putinův sluha Ramzan Kadyrov. Reportérka Irena Brežná, která sledovala čečenskou válku zblízka a rozhodla se, že někdo musí vyslechnout oběti a snažit se předat zprávu dál. Reportáže Ireny Brežné přináší svědectví o čečenském utrpení, ale také lhostejnosti západních zemí a senzacechtivosti médií. Slovenská exulantka své texty publikovala v nejprestižnějších německých a švýcarských médiích, přesto trvalo mnoho dalších let, než evropští politici pochopili, že ruská strategie se nemění.
Texty Ireny Brežné jsou také jedinečné v tom, že vnáší do reportáží ženskou perspektivu, citlivost. Díky tomu ji mezi sebe přijaly Čečenky a skutečně se dozvěděla, co prožívají a jak vnímají válku, která jim zničila domovy a rodiny.
Tajomstvo islandských žien
Island je najlepším miestom na svete pre ženy – ale prečo?
Svetové ekonomické fórum zaradilo Island na prvé miesto v zozname krajín, ktoré stierajú rozdiely v rovnosti medzi mužmi a ženami. Čím je Island iný, že toľko žien tam má pozitívne skúsenosti? Prečo práve ich spoločnosť urobila taký významný pokrok? Čo nám môžu Islanďania prezradiť o sile postavenia žien v spoločnosti a čo nás môžu naučiť o tom, ako rovnosť prospieva všetkým, nielen ženám?
Eliza Reidová pôvodne pochádza z malého mesta v Kanade a nikdy sa jej ani len nesnívalo, že sa jedného dňa stane prvou dámou Islandu. Jej vlastná skúsenosť so životom v tejto krajine je popretkávaná rozhovormi s desiatkami výnimočných žien. A práve tie tvoria základ poučnej diskusie o tom, čo znamená pohybovať sa po svete ako žena a akú významnú úlohu zohráva nastavenie spoločnosti v tom, koho považujeme za "rovnocenného".
Tajomstvo islandských žien je silný a atmosférický portrét malej krajiny, ktorá by nás mohla inšpirovať v tom, ako aj zo svojej krajiny vytvoriť lepšie miesto pre život.
Päť výletov do pekla
Americká spisovateľka, legendárna vojnová reportérka, vášnivá a nespútaná cestovateľka, ktorá sa nebála lietajúcich granátov, milovala nedotknuté pláže a dobrú whisky.
Martha Gellhorn (1908 – 1998) počas svojej novinárskej kariéry nechýbala pri žiadnom veľkom konflikte 20. storočia. Písala o španielskej občianskej vojne, vylodení v Normandii, ako prvá informovala o oslobodení koncentračného tábora Dachau. Nevynechala ani Vietnam, vojny na Blízkom východe či konflikty v Strednej Amerike. V spomienkach sa vracia k najlepším zo svojich najhorších ciest, ktoré aj po rokoch zaujmú vykreslením situácií, miest či charakterov. S ironickým nadhľadom a svojským zmyslom pre spravodlivosť nás pozýva do Moskvy medzi sovietskych disidentov, nedávno dekolonizovanej Afriky, vojnového Karibiku, ale aj na návštevu Čankajšekovej Číny.
Či už cestovala sama, alebo ju sprevádzal jej manžel Ernest Hemingway (v knihe ako N. S. – neochotný spoločník), bola mimoriadne otvorenou a výstižnou pozorovateľkou, a hoci ľudí považovala za najškodlivejší druh na planéte, vždy pevne stála na strane slabších a utláčaných.
Jeden z nás - Príbeh o Nórsku
Oslo, 22. júl 2011, 77 mŕtvych ľudských bytostí zabitých jediným človekom s jasnou víziou a presvedčením. Jediný deň, ktorý navždy zmenil dejiny Nórska, zasial obavy do jeho obyvateľov a zmenil životy desiatkam dotknutých rodín.
eden z nás od nórskej reportérky Asne Seierstad nie je chronologickým súpisom udalostí a vyčíslením strát, ale hlbokým pohľadom na osobu Andersa Behringa Breivika, masového vraha, muža zúfalo túžiaceho po sláve a uznaní. Príbeh o Nórsku zachádza do Breivikovho detstva, opisuje traumy malého chlapca, jeho túžby po fyzickej dokonalosti a bohatstve. Veľmi podrobne zachytáva Breivikove prípravy na zločin, ktorý nemožno ospravedlniť žiadnym vysvetlením, samotný priebeh čierneho dňa i súdneho procesu, ktorého výsledkom je 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia.
Asne Seierstad zachádza ešte ďalej a paralelne s brutálnym činom nám poskytuje sondu do histórie niekoľkých zasiahnutých rodín, ich životov predtým a potom, teda toho čo z nich zostalo.
Kniha Jeden z nás je zúfalý aj mrazivý príbeh jedného muža, ktorého nijako nehodnotí, predloží fakty, myšlienky vraha, postrehy okolia a pocity nedobrovoľne zúčastnených na brutálnom zločine, vyvolá zlosť, (ne)pochopenie, prinúti nás pýtať sa, možno i plakať či kričať.
Do tmy
Iskrivá výprava do tajného sveta, ktorý ovplyvňuje náš každodenný život, a ešte len začíname vnímať, akým spôsobom. Ebnerovej dobrodružstvá v temných zákutiach internetu dokumentujú, ako fašizmus funguje v súčasnosti a čo musíme urobiť, aby sme to zastavili.
Peter Pomerancev, autor knihy This is Not Propaganda
Julia Ebner sa profesionálne venuje monitorovaniu činnosti radikálnych skupín. Keď pracovala pre think-tank zameraný na boj s extrémizmom, uvedomila si, že na to, aby naozaj pochopila uvažovanie extrémistov, bude musieť preniknúť priamo medzi nich.
Jej pátranie po podstate extrémizmu sa začína na medzinárodnom stretnutí hnutia Generácia identity v krčmičke Mayfair a pokračuje neonacistickým hudobným festivalom na nemecko-poľskej hranici. Rady, ako mať šťastný vzťah, dostáva od tradičných manželiek zo skupiny Trad Wives, ale aj od neviest džihádu. Lekcie o tom, ako sa stať hekerom, jej dávajú odborníci z ISIS. Je prítomná priamo pri plánovaní násilného zhromaždenia v Charlottesville a strávila veľa času na sociálnych sieťach, ktoré zradikalizovali teroristu v novozélandskom Christchurchi.
Kniha Do tmy predstavuje vzrušujúcu cestu do najtemnejších zákutí extrémistickej mysle. Autorka si osvojila päť rôznych identít a pripojila sa k viac ako desiatke extrémistických skupín naprieč celým ideologickým spektrom. Jej putovanie odhaľuje, ako tesne nás fanatické ideológie obklopujú, ako sa mení charakter a taktika týchto skupín a ako je možné proti nim bojovať.
Julia Ebner (1991) pôsobí ako výskumníčka v Inštitúte pre strategický dialóg (Institute for Strategic Dialogue), kde vedie projekty o internetovom extrémizme, dezinformáciách a nenávistných prejavoch. Spolupracovala s mnohými parlamentnými pracovnými skupinami a vládami, ktorým poskytovala informácie a poradenstvo, pôsobila aj ako konzultantka pre OSN, NATO a Svetovú banku. Pravidelne prispieva do významných denníkov ako Guardian, Newsweek, Politico či Süddeutsche Zeitung. Jej kniha Do tmy sa stala medzinárodným bestsellerom a získala rakúsku literárnu cenu Wissenschaftsbuch des Jahres 2020 v kategórii humanitných a spoločensko-kultúrnych vied.
Napísali o knihe:
Julia Ebner radí vládam a organizáciám v oblasti online extrémizmu a nenávistných prejavov. Aby získala poznatky o internete fanatikoch, zmenila niekoľkokrát svoju identitu a v utajení prenikla do dvanástich technologicky veľmi zdatných extrémistických skupín... Pohlcujúce a inteligentné... Ebner nielenže analyzovala prejavy extrémizmu, ale podstúpila aj reálne riziko, aby ich zblízka usvedčila. Výsledkom je kniha, ktorá vzbudzuje hrôzu, pretože nie je fikciou. Irish News
Fascinujúce a dôležité... Do tmy ukazuje, ako sa rôzne skupiny vzájomne živia, používajú podobnú taktiku na vytváranie sociálnych bublín a využívajú neschopnosť alebo neochotu sociálnych sietí regulovať nenávistný obsah. Poukazuje na to, aké nebezpečné je ignorovať hrozbu krajne pravicového terorizmu či normalizovať ideológie vyzývajúce na násilie, a vysvetľuje, akú hrozivú moc podnecovať napodobňovanie útokov majú technológie. Spectator
dostupné aj ako:
Súmrak právneho štátu
Do histórie slovenskej spravodlivosti po roku 1989 sa vládnutie matovičovskej partokracie zapíše ako obdobie temna. Toľko sektárskeho fanatizmu, nenávisti, krivenia práva. Politickej vendety a toľko štatistických obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckých skupín by sme nenašli ani v histórii mafiánskej enklávy na Sicílii. Akurát na Slovensku na rozdiel od Sicílie sú nositeľmi usvedčujúcich dôkazov falošní svedkovia.
Kniha Súmrak právneho štátu je pokračovaním publikácie Byť kajúcnikom sa oplatí, v ktorej autor nekompromisne komentuje prax využívania nezákonných, priam obludných nátlakových prostriedkov orgánov činných v trestnom konaní voči obvineným verejným činiteľom, opozičným politikom, podnikateľom, advokátom i sudcom. To všetko sa deje v súčinnosti ministra vnútra, špeciálnej prokuratúry, skupiny vyšetrovateľov NAKA a médií hlavného prúdu v štýle Josepha Goebbelsa, ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu: ,, Dajte mi do rúk médiá a ja z národa urobím stádo svíň.“
Sloužil jsem v Gaze
O situaci v pásmu Gazy vám (často nevyžádaně) dovedou vyprávět zástupy lidí. Může ale někdo z nich říct, že tam byl? David Shorf ano. Kouč, marketér, hudebník a bývalý novinář strávil v řadách proslulé izraelské armády tři roky. A přestože si tam někdy připadal jako Švejk v Jiříkově vidění, jeho historky jsou autentickým svědectvím o jednom z nejvýbušnějších regionů světa. Poznejte s ním izraelskou armádu z unikátního úhlu pohledu! Knihu doplňuje rozhovor s Petrosem Michopulosem z podcastu Kecy a Politika.
Pol Potov úsmev
Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí?
Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling.
V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota.
Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?
dostupné aj ako:
Pokojní v nepokoji / Light in darkness
Fotograf Timotej Križka zachytil príbehy politických väzňov zo Slovenska. Do knihy vybral svedectvá tých, ktorých pobyt vo väzení nezlomil a napriek neprávosti, ktorá bola na nich spáchaná, si zachovali vnútornú slobodu a pokoj. Ako hovorí jeden zo svedkov: Každý z nás má mať určitý životný názor a za ním stáť za každej situácie. Nie meniť svoje názory vzhľadom k tomu, aby po ekonomickej alebo spoločenskej stránke získal niečo navrch. Tak bude šťastný a spokojný.
Pokojní v nepokoji/Light in darkness: Eugénia Vyskočilová, Rudolf Dobiáš, Michal Ivanko, Štefan Ružovič, Michal Vasiľ, Eugen Ján Kočiš, Ján Ďuro, Anton Srholec, Dorota Kravjanská, Jozef Tóth, Imrich Vanta, Imrich Mráz, Ján Chryzostom Korec, Františka Múziková, Ján Zeman, Jozef Mašlej, Akvinas, Ladislav Záborský, Justína, Bernard Pánči, Andrej Konc
Kniha je dvojjazyčná SK/EN.
***
Človek môže byť fyzicky obmedzený, ale o slobodu ducha, o to nemôže obrať človeka ani väzenie. / A man can be limited physically, but not even prison can rob a man of the freedom of the spirit.
Nehanbím sa sám pred sebou. Keby som videl, aj zrkadlo by mi ukázalo, kto som. / I am not ashamed when I look at myself. If I could see, even the mirror would show me who I am.
Vyšiel som von ako slepý. Nepoznal som peniaze, nič. Bol som samý vred. Boli veľké ako slepačie vajce. Celý čas som žil pod tlakom nevedomosti. Prišiel som domov a keď ma uvidela manželka, myslela si, že má halucinácie. Deti vyrástli, jedna dcérka mala dvanásť, druhá desať rokov. / When I got out I was like a blind man. I didnt know the currency, nothing. I was covered in ulcers. Ulcers as big as chicken eggs. This whole time I lived under the pressure of ignorance. I came home and when my wife saw me, she thought she was hallucinating. My children grew up, one of my daughters was twelve, the other ten.
Tam som mal čas na premýšľanie. Modlil som sa za svojich nepriateľov, nikdy som nepochyboval o tom, že dobro zvíťazí. Naivita? Doteraz som na to nenašiel odpoveď. / In there I had time to think. I prayed for my enemies, I never doubted that good would triumph over evil. Naiveté? I dont have an answer yet.
Na sklade 1Ks
28,41 €
29,90 €
Amerikánka
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do popkultúry. Jej myšlienky sa dostali do textov piesní Beyoncé i na tričká módnej značky Dior. Mimoriadnu pozornosť si získali jej prednášky v rámci platformy TED, ako aj svetoznáma esej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Chimamanda Ngozi Adichie rozpráva priamo a bez prikrášlenia. Diskriminácia je u nej diskrimináciou a rasizmus rasizmom. Neexistuje žiadne ALE. Taký je aj jej román Amerikánka, v ktorom sa príbeh nevšednej lásky preplieta s tými najbolestivejšími miestami ľudského spolužitia.
Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.
Kniha vychádza v preklade Kristíny Karabovej.