Hľadanie: Stavebný zákon
zobraziť:
Zákon o registri partnerov verejného sektora
Cieľom komentára je priniesť širokej, odbornej i laickej verejnosti ucelený právny výklad jednotlivých ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, spolu s ustanoveniami iných súvisiacich zákonov v podmienkach slovenskej aj európskej legislatívy. Autori v rámci tohto výkladu prinášajú teoreticko-právny a praktický pohľad a vysvetlenia základných definičných pojmov zavedených a upravených zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je zmluva v zmysle tohto zákona, subjekt verejnej správy, verejný podnik, partner verejného sektora (jeho pozitívne aj negatívne vymedzenie), oprávnená osoba či v neposlednom rade pojem „konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora“. Autori približujú aj register partnerov verejného sektora, registrujúci orgán, registračné konanie a jeho základné charakteristiky. Komentár dôkladne vypovedá o obsahu registra partnerov verejného sektora, resp. povinných údajoch zapisovaných do registra partnerov verejného sektora (ich zápisu, zmene alebo výmazu). Autori najmä z praktického hľadiska približujú jednotlivé postupy a procedúry vymedzené zákonom č. 315/2016 Z. z., ako je identifikácia konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora pri jednotlivých verifikačných udalostiach a s tým súvisiace inštitúty, ako je napríklad konanie s odbornou starostlivosťou, nestrannosť oprávnenej osoby, verifikačný dokument či stručne vlastnícka a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora a mnohé iné. Pozornosť venujú aj charakteristike a obsahu práv a povinností, ktoré prislúchajú jednotlivým subjektom podľa zákona č. 315/2016 Z. z. Nemenej významná je aj charakteristika právnych dôsledkov nesplnenia jednotlivých definovaných povinností, resp. dôsledky porušenia povinností spočívajúcich, okrem iného, v uplatnení zákonných sankcií.
Poradca č. 10 / 2024 - Zákon o miestnych daniach s komentárom
Miestne dane ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, v ktorom upravujú sadzby daní, zníženie daní a oslobodenie od daní. Rovnako aj poplatok ukladajú obce všeobecne záväzným nariadením, ktorým tiež upravujú sadzby poplatku, ako aj podklady pre jeho zníženie alebo odpustenie. Všeobecné záväzné nariadenia sú spravidla zverejňované na webových stránkach príslušných obcí. Miestne dane sa tákajú takmer všetkých a každoročne dochádza v ich súvislosti k viacerým zmenám. Aké zmeny prinesie rok 2024 sa dočítate v tomto čísle mesačníka.
Titul obsahuje úplné znenie zákona po novelách s komentárom:
Legislatíva
Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s komentárom
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj
s komentárom
Zákon o dani z motorových vozidiel s komentárom
Narastajúca výstavba najmä vo väčších mestách vyvolala potreby budovania ďalšej infraštruktúry, čo predstavuje tlak na výdavky v rozpočtoch jednotlivých samospráv. Niekedy sa objavuje nátlak na rôzne subjekty, ktorý nie je vždy v súlade s právnym poriadkom a zásadami výkonu verejnej správy. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý z dôvodu verejného záujmu, aby daná oblasť dostala aspoň rámcovú právnu úpravu, ktorá ustanovila základné pravidlá pre zavedenie finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania a platenia. Cieľom zákona bolo ustanovenie do samosprávnej pôsobnosti obcí finančný nástroj, ktorý si každá obec zavedie na základe dobrovoľnosti vlastným všeobecne záväzným nariadením, ktorý má príjmovú funkciu, rozvojovú funkciu a protikorupčnú funkciu.
Daň z motorových vozidiel je jednou z daní, ktorú je povinný platiť podnikateľ, ak používa na podnikanie vozidlo patriace medzi kategórie vymedzené v zákone. Daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ďalej na účely dane z motorových vozidiel k používanému vozidlu identifikovaná prostredníctvom zápisu držiteľa v dokladoch vozidla alebo vzťahu k používanému vozidlu.
Novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácií 16/2023
Novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii s aktualizovanou dôvodovou správou.
ZÁKON Č. 7/2005 Z. Z. O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ ZÁKONA Č. 353/2005 Z. Z., ZÁKONA Č. 520/2005 Z. Z., ZÁKONA Č. 198/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 209/2007 Z. Z., ZÁKONA Č. 270/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 477/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 552/2008 Z. Z., ZÁKONA Č. 276/2009 Z. Z., ZÁKONA Č. 492/2009 Z. Z., ZÁKONA Č. 224/2010 Z. Z., ZÁKONA Č. 130/2011 Z. Z., ZÁKONA Č. 348/2011 Z. Z., ZÁKONA Č. 305/2013 Z. Z., ZÁKONA Č. 371/2014 Z. Z., ZÁKONA Č. 87/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 117/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 282/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 389/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 390/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 437/2015 Z. Z., ZÁKONA Č. 91/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 125/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 291/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 315/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 377/2016 Z. Z., ZÁKONA Č. 264/2017 Z. Z., ZÁKONA Č. 279/2017 Z. Z., ZÁKONA Č. 373/2018 Z. Z., ZÁKONA Č. 390/2019 Z. Z., ZÁKONA Č. 312/2020 Z. Z., ZÁKONA Č. 343/2020 Z. Z., ZÁKONA Č. 421/2020 Z. Z., ZÁKONA Č. 72/2021 Z. Z., ZÁKONA Č. 454/2021 Z. Z., ZÁKONA Č. 111/2022 Z. Z., ZÁKONA Č. 150/2022 Z. Z., ZÁKONA Č. 398/2022 Z. Z., ZÁKONA Č. 497/2022 Z. Z., ZÁKONA Č. 6/2023 Z. Z. A ZÁKONA Č. 309/2023 Z. Z.
Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach - Komentár
Európska integrácia sa nezaobíde bez úzkej spolupráce príslušných orgánov činných v trestnom konaní. Aj keď zakladajúce zmluvy neobsahovali žiadne ustanovenia týkajúce sa justičnej spolupráce medzi členskými štátmi, následne boli prijímané viaceré dokumenty, ktoré uľahčovali spoluprácu v trestnom konaní. Medzi významný nástroj justičnej spolupráce pri získavaní dôkazov v trestnom konaní možno považovať Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z roku 2000. Prijatie tohto dohovoru predstavovalo významný posun na úseku dožiadania o vzájomnú pomoc v trestných veciach medzi štátmi EÚ. Zásadným nedostatkom tohto dohovoru je, že ho zatiaľ neratifikovali všetky štáty EÚ. Následne bolo prijatých viacero právnych nástrojov vzájomného uznávania justičných rozhodnutí medzi členskými štátmi. Dôsledkom toho bolo, že popri sebe existovalo viacero nástrojov založených na odlišných základných zásadách, konkrétne na zásade vzájomnej pomoci a na zásade vzájomného uznávania. To spôsobovalo, že uplatňovanie týchto nástrojov bolo zložité a pri aplikácii vznikalo množstvo problémov. Dovtedajší stav v získavaní dôkazov v cezhraničných situáciách v rámci EÚ bol hodnotený ako nevyhovujúci.
Na základe uvedených skutočností bolo prijaté „politické rozhodnutie", že dovtedajšie nástroje na získavanie dôkazov v EÚ budú nahradené jediným nástrojom - európskym vyšetrovacím príkazom, ktorý by sa mal vzťahovať na všetky druhy dôkazov. Príslušným legislatívnym procesom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Členským štátom vyplývala povinnosť do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov transponovať smernicu najneskôr do 22. mája 2017.
Slovenská republika predmetnú smernicu transponovala do právneho poriadku zákonom č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach s účinnosťou od 15. októbra 2017. Uvedený zákon bol v roku 2019 novelizovaný zákonom č. 83/2019 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody.
Komentár k zákonu o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach je v podmienkach Slovenskej republiky prvým komentárom k zákonu č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach. Komentár k jednotlivým ustanoveniam spracovali profesori trestného práva s mnohoročnými praktickými a teoretickými skúsenosťami. Autori v ňom prezentujú poznatky, ktoré môžu adresátovi právnej normy pomôcť pri porozumení a aplikácii príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Vzhľadom na to, že ide o nový inštitút, s ktorým nie sú v Slovenskej republike praktické skúsenosti, výklad jednotlivých ustanovení je obohatený aj o názory zahraničných autorov. Text komentára je doplnený o príslušnú judikatúru všeobecných súdov, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ.
Komentár je určený predovšetkým orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré budú vo svojej aplikačnej praxi realizovať justičnú spoluprácu v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktorých zaujíma justičná spolupráca v trestných veciach.
Zákon o ochranných známkách - komentář
V komentáři zákona o ochranných známkách autoři čtenáře velmi podrobně seznamují nejen s českou právní úpravou týkající se ochranných známek, ale též s unijní a mezinárodní. Je zde obsažen dosah skutečně těch nejnovějších předpisů, stejně jako kontext a vysvětlení s historickou právní úpravou.
Autoři zevrubně rozebírají konkrétní známkoprávní instituty, vysvětlují způsob řízení před českými i mezinárodními úřady a přibližují rozhodovací praxi českých i mezinárodních úřadů a soudů na konkrétních ochranných známkách v bohaté a pečlivě vybrané judikaturní části.
Na sklade 1Ks
53,28 €
56,08 €
Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Úzz, 7. vydanie, 2022
Právny stav k 1. septembru 2022 a s účinnosťou od 1. januára 2023
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Komentár
Komentár k zákonu o štátnej správe v školstve a školskej samospráve poskytuje komplexný výklad zákona č. 596/2003 Z. z., ktorý upravuje pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov a orgánov školskej samosprávy. Pozornosť autor sústreďuje na praktickú aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona a ponúka odpovede na mnohé rezonujúce otázky, napríklad ako postupovať pri riešení problémov s výberovým konaním na funkciu riaditeľa školy, vymenovaním a odvolaním riaditeľa školy, postavením a výkonom funkcie riaditeľa školy, zriaďovaním a zrušovaním škôl a školských zariadení a fungovaním rady školy. Autor svoj výklad opiera o judikatúru, poznatky z praxe a poukazuje aj na aplikačné súvislosti s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Publikácia je určená predovšetkým pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, riaditeľov škôl a školských zariadení, rady škôl, zamestnancov školských úradov, ale aj pre iných zamestnancov pôsobiacich v oblasti správy škôl a školských zariadení a všetkým záujemcom o túto problematiku.
Zákon lovu
Zákon lovu, to je další z povídkových sbírek mysliveckých příběhů známého a oblíbeného autora Antonína Ešnera. Jako nadšený nimrod a milovník přírody píše ve svých povídkách především o tom, co sám dobře zná, a to se vší odbornou terminologií, přesto srozumitelně všem čtenářům. V jeho textech ožívají překrásní tvorové naší přírody, která je zde popisována se vší láskou, již k ní autor cítí. Zákon lovu jistě potěší každého milovníka přírody a samozřejmě všechny nadšené muže v "zeleném suknu". Publikace je doplněna řadou kreseb s mysliveckou tématikou.
Na sklade 1Ks
8,88 €
9,35 €
Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje ekologickejší a zároveň ekonomicky výhodnejší spôsob výroby energie, a preto jeho podiel na celkovej konečnej spotrebe energie má rásť. Legislatívnym nástrojom na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v Slovenskej republike je zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
Publikácia „Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby – praktický komentár“ obsahuje podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákona. Zachytáva nielen súčasný stav k 1. januáru 2020, ale poukazuje aj na vývoj právnej úpravy za posledných 10 rokov, uvádza dôvody prípadných zmien, ako aj možný vývoj jednotlivých inštitútov do budúcna.
Komentár je prínosný a určený pre každého, kto podniká alebo sa chystá podnikať v oblasti energetiky. Nepochybne však osloví aj súkromné osoby, ktoré využívajú, resp. chcú využívať energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov.
Zákon smečky - Soumrak 5: Vyhnanství
Věrná fena Bouře, která usilovně hledala zrádce, jenž vnáší do smečky chaos a strach, se ocitá v osamění. Smečka ji vyloučila ze svých řad a Bouře se teď musí vydat na cestu za jedinými druhy, kterým může skutečně důvěřovat: za Bellou a Šípem. Cesta je plná nástrah v podobě lidí, vodítkových psů a smečky vlků. Touha najít místo, kam by konečně mohla patřit, jí ale pomáhá všechny překážky překonat.
Zákon o ochrane svedka
Podanie svedeckej výpovede môže pre svedka znamenať aj možné ohrozenie svedka, resp. jeho blízkych osôb, predovšetkým pri dokazovaní organizovanej kriminality. Z toho dôvodu môžu byť svedkovia vystavení fyzickému násiliu či psychickému nátlaku zo strany páchateľov a následnej obave o svoj život a zdravie, resp. blízkych osôb, následkom čoho menia svoje výpovede, resp. odmietajú vypovedať, čím dochádza k mareniu trestného konania. Ak sa svedok pri plnení tejto povinnosti vystavuje vážnemu nebezpečenstvu, potom sa podľa princípov právneho štátu vyžaduje jeho účinná ochrana.
Vznik inštitucionálnej ochrany svedka sa datuje do 70. rokov minulého storočia v Spojených štátoch amerických, kde bola prvýkrát použitá ako právny inštitút na rozloženie zločineckých organizácií štýlu Mafie. Až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa v našich podmienkach ochrana svedka nejavila tak aktuálnym problémom, ako tomu bolo v západných krajinách, v ktorých už v tom čase bol organizovaný zločin rozvinutý. V podmienkach Slovenskej republiky sa právna úprava ochrany svedka začala zásadnejšie meniť od 90. rokov minulého storočia v súvislosti so zmenami v spoločnosti. Inštitucionálna ochrana svedka bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prijatím zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka s účinnosťou od 1. januára 1999. Uvedený zákon vytvoril podmienky na poskytovanie ochrany a pomoci osobe vypovedajúcej ako ohrozený svedok alebo chránený svedok, prípadne poskytujúcej dôkazy s cieľom odhalenia a usvedčenia páchateľov predovšetkým organizovanej trestnej činnosti. V súvislosti s prijímaním uvedeného zákona boli novelizované aj ďalšie súvisiace predpisy. Policajnému zboru sa zverila úloha zabezpečovať ochranu chráneným svedkom a medzi hlavné úlohy Policajného zboru sa zaviedla úloha poskytovať ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi podľa osobitného predpisu.
Komentár k zákonu o ochrane svedka predstavuje výklad príslušných ustanovení zákona v širších súvislostiach. Pri štruktúre hesla bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o ochrane svedka, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu a na záver je uvedená relevantná judikatúra k danému ustanoveniu. Cieľom nebolo a ani nemohlo byť podrobne predstaviť metódy a formy poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi. Uvedené metódy, postupy a formy sú upravené internými predpismi ministerstva vnútra a tvoria utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach
Aktívna ochrana obetí trestných činov predstavuje pre Európsku úniu a jej členské štáty jednu z hlavných priorít. Obete trestnej činnosti sa z rôznych dôvodov, minimálne preto, aby unikli pred trestnou činnosťou, niekedy presťahujú z jedného do druhého členského štátu Európskej únie. Obete násilia by mali byť chránené proti páchateľom trestnej činnosti nielen v krajine, kde majú zvyčajný pobyt, ale mali by mať k dispozícii opatrenia určené na ich ochranu, ktoré sa môžu uplatňovať v celej Európskej únii.
Na dosiahnutie tohto cieľa bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze, podľa ktorej sa ochrana vyplývajúca z opatrení na ochranu obetí trestných činov prijatých podľa vnútroštátneho práva jedného členského štátu Európskej únie, môže rozšíriť na iný členský štát. Na účely zabránenia ďalšieho trestného činu voči obeti v inom členskom štáte by sa v ňom mal poskytnúť právny základ na uznanie rozhodnutia, ktoré sa predtým prijalo v prospech obete v pôvodnom štáte. Komentovaným zákonom o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach sa vykonáva transpozícia uvedenej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach vychádza z obdobných zákonov schválených Národnou radou Slovenskej republiky, a to napríklad zákona č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, a zákona č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii. Rozdielom oproti týmto nástrojom uznávania a odovzdávania výkonu trestných rozhodnutí je, že v prípade európskeho ochranného príkazu nedochádza k odovzdaniu výkonu rozhodnutia do iného členského štátu bez možnosti jeho ďalšieho výkonu v štáte pôvodu, ale len k rozšíreniu aplikácie daného rozhodnutia, ktorým sa zabezpečuje ochrana určitej osoby, na územie iného členského štátu.
Pri štruktúre hesla komentára bolo zvolené osvedčené členenie komentovaného zákona. Po uvedení dikcie zákona sú uvedené súvisiace ustanovenia zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach, ďalej súvisiace ustanovenia iných právnych predpisov a relevantné ustanovenia príslušných právnych aktov Európskej únie, ktorých transpozíciu komentované ustanovenie vykonáva, potom nasleduje text komentára k ustanoveniu, prípadne relevantná judikatúra k danému ustanoveniu.
Komentár je určený predovšetkým subjektom poskytujúcim pomoc obetiam, orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré pri svojej činnosti prichádzajú do kontaktu s obeťami trestných činov. Svoje využitie nájde aj medzi advokátmi či inými osobami, ktoré pomáhajú obetiam trestných činov.
Poradca 7-8/2022 - Zákon o odpadoch
Prinášame Vám úplné znenie zákona o odpadoch po novelách s komentárom.
Novelami zákona o odpadoch počas roka 2021 dochádza k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa môžu dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch.
Predchádzanie vzniku odpadu je prvoradou prioritou odpadového hospodárstva a ak je to možné a vhodné z environmentálneho, technického a ekonomického hľadiska by sa mala uprednostňovať recyklácia materiálov pred energetickým zhodnocovaním odpadu a zároveň zneškodňovanie odpadu by malo byť poslednou možnosťou. K uvedeným cieľom a prioritám smeruje každá novela zákona o odpadoch. Za účelom zachovania hodnoty výrobkov a materiálov a za účelom znižovania vzniku odpadu a tlaku na vzácne zdroje a životné prostredie bolo potrebné legislatívne upraviť uvedenú problematiku neustáleho navyšovania používania jednorazových plastových výrobkov v ostatnej novele zákona.
Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom:
Legislatíva
- Zákon o odpadoch
Zákon o verejnom ochrancovi práv
Verejného ochrancu práv možno označiť za najmladší kontrolný orgán ochrany práva, a to nielen v našich podmienkach. Kolískou myšlienky ombudsmana je Škandinávia, odkiaľ sa postupom času myšlienka rozptýlila aj do ostatných krajín, a dnes dokonca existuje inštitút euroombudsmana, ktorý zastáva miesto na pôde Európskej únie.
Účelom pre rozvoj inštitúcie verejného ochrancu práv bola myšlienka zabezpečenia kontroly orgánov verejnej správy. Práve kontrola orgánov verejnej moci má prispieť k zvýšenej miere kontroly orgánov verejnej správy, má chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a tým posilniť postavenie jednotlivca v štáte. Prostredníctvom ombudsmana je taktiež zabezpečená posilnená kontrola parlamentu nad orgánmi verejnej správy a, samozrejme, vďaka oprávneniu iniciovať legislatívne zmeny je aj tvorcom zlepšenia kontrolných mechanizmov.
V podmienkach Slovenskej republiky je verejný ochranca práv konštituovaný ako tzv. ombudsman zákonodarnej moci. Svoje postavenie odvodzuje od Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá verejného ochrancu práv volí na funkčné obdobie piatich rokov. Verejný ochranca práv rovnako predkladá Národnej rade Slovenskej republiky pravidelné správy o svojej činnosti.
Predkladané komentované spracovanie sa zameriava na zhodnotenie právnych, prierezových a aj mimoprávnych súvislostí zakotvenia, kreácie, pôsobnosti a konkrétnej činnosti verejného ochrancu práv v podmienkach Slovenskej republiky. S ohľadom na veľmi blízku a možno povedať, že rozsahovo prepracovanejšiu úpravu českého verejného ochrancu práv v mnohom načrtáva práve tieto komparatívne súvislosti, ktoré môžu byť len a len pozitívnou inšpiráciou pre slovenskú legislatívu.
Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve
Autorský kolektív si v komentári k zákonu č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve vytýčil cieľ, a to informovanie odbornej verejnosti o základných inštitútoch v zrozumiteľnej podobe, ako aj vyjadrenie právnych názorov na otvorené otázky vznikajúce pri uskutočňovaní finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Prepojením odborníkov z aplikačnej praxe a z akademického prostredia vznikla unikátna publikácia, ktorej snahou je samostatným, podriadeným, viazaným finančným agentom a finančným poradcom priblížiť kľúčový normatívny právny akt regulujúci vykonávanie týchto špecifických druhov podnikania. Predmetná publikácia môže zároveň slúžiť aj ako pomôcka pre finančné inštitúcie a advokátov poskytujúcich klientom právne služby v sektore finančného sprostredkovania a finančného poradenstva.
Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR - komentár
Zákonná regulácia tvorby a prijímania právnych predpisov, osobitne zákonov, sa donedávna v Slovenskej republike zameriavala iba na rokovanie o návrhu zákona v parlamente a na jeho vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ale nevzťahovala na prípravu návrhu právneho predpisu, na jeho obsahové náležitosti a požiadavky. Rok 2015 však priniesol pre tvorbu právnych predpisov na Slovensku zásadnú zmenu prijatím osobitného zákona, ktorý reguluje tvorbu právnych predpisov, čím na úrovni právnej sily zákona došlo k zakotveniu pravidiel pre tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov a ich vyhlasovania v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky tak predstavuje príspevok k skvalitneniu právneho poriadku Slovenskej republiky ako aj života jej občanov, podnikateľských súbjektov a ďalších osôb, ktoré na jej území pôsobia. Komentár obsahuje komplexný a ucelený výklad jednotlivých ustanovení zákona, doplnený príkladmi a súvisiacou judikatúrou.
Trestný zákon s komentárom a judikatúrou platný od 1.marca 2021
Proces demokratizácie a transformácie, prebiehajúci od roku 1989, ako i výstavba demokratického právneho štátu kladú nové a nové požiadavky na kvalitu trestnoprávnej ochrany spoločenských vzťahov, ktorú možno zaistiť len v procese rekodifikácie slovenského trestného práva hmotného. Preto sme sa rozhodli prísť na trh s Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. s rozsiahlym komentárom a judikatúrou, v znení neskorších predpisov. Do rúk sa vám dostáva už IX. vydanie Trestného zákona po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 312/2020 Z. z. Kniha je doplnená Zákonom o výkone trestu odňatia slobody po poslednej novele s komentárom a zákonom o výkone väzby po poslednej novele s komentárom.
Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti – komentár
Publikácia „Zákon o oznamovaní protispoločenskej činnosti – Komentár“ prináša podrobné vysvetlenie jednotlivých ustanovení zákona č. 307/2014 Z. z., ktorý je všeobecne označovaný aj ako „zákon o whistleblowingu“, resp. „protikorupčný zákon“. JUDr. Tatiana Mičudová, autorka komentára, si pri jeho písaní dala za cieľ pripraviť pre čitateľov pomôcku, ktorá im uľahčí aplikáciu uvedeného zákona v každodennej praxi. Interpretácia jednotlivých ustanovení zákona, príklady z praxe či vzory právnych dokumentov poskytujú čitateľovi komplexný pohľad na danú problematiku a sú zároveň návodom, ako má zamestnávateľ prijímať, evidovať a reagovať na podnety zamestnancov, ktoré poukazujú na protispoločenskú činnosť. Komentár ocenia najmä právnici, personalisti, zamestnanci, ktorí prichádzajú s touto agendou do styku, ale aj zamestnávatelia, ktorí sú povinní zaviesť vnútorný systém vybavovania podnetov.
Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností
Cirkvi a náboženské spoločnosti tvorili v každej historickej etape vývoja spoločnosti jej integrálnu súčasť. Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov predstavuje v súčasnosti základný predpis upravujúci vzťahy medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Cieľom predkladaného komentára je ponúknuť výklad tohto právneho predpisu s ohľadom na zabezpečenie reálnej ochrany práv a záujmov nositeľov náboženskej slobody – jednotlivých veriacich a cirkví a náboženských spoločností, ako aj oprávnených záujmov štátu a celej spoločnosti.V súčasnej slovenskej odbornej literatúre a aj celkovo v právnej vede sa otázkam týkajúcim sa náboženskej slobody a otázkam ústavnoprávneho a administratívnoprávneho postavenia cirkví a náboženských spoločností nevenuje dostatočná pozornosť. Z tohto dôvodu predkladaný komentár na niektorých miestach prekračuje z hľadiska svojho obsahového zamerania štandard ustanovený pre takýto druh publikácie a ponúka výklad problematiky v širších súvislostiach a zohľadňuje aj názory a stanoviská iných autorov a odborníkov v oblasti právnej vedy a administratívno-aplikačnej praxe doma a v zahraničí, na ktoré odkazuje. Komentár tak predstavuje istú kombináciu vedecko-akademického komentára a praktickej príručky pre právnu prax. Jeho užívateľmi tak môžu byť nielen odborníci, ktorí sú s problematikou právneho postavenia cirkví a náboženských spoločností pracovne spätí, ale aj všetci tí, ktorí majú záujem hlbšie pochopiť základnú konfesno-právnu úpravu v Slovenskej republike. Komentár je, samozrejme, vhodný aj ako doplnkový študijný materiál pre vedeckých pracovníkov, pedagógov a študentov právnických alebo teologických fakúlt, prípadne aj pre študentov iných súvisiacich spoločenskovedných disciplín.Dôležitou súčasťou predkladaného komentára je aj relevantná judikatúra súvisiaca s realizovaním náboženskej slobody alebo právnym postavením cirkví a náboženských spoločností, ich vznikom a aj samotnou činnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsah relevantnej judikatúry je veľký, je v predkladanom komentári spracovaná tá najdôležitejšia.