Hľadanie: Akí sme a akí budeme
zobraziť:
Akí sú? Švajčiari
Táto kniha opisuje odľahčene a s nadhľadom povahu a životný štýl Švajčiarov. Dočítate sa detaily z ich každodenného života, ako pracujú, čomu veria a ako sa bavia. Zistíte, prečo si toľko zakladajú na precíznosti, aký význam pre nich majú peniaze, poriadok alebo aký je vlastne ten recept na švajčiarsky úspech.
Len aby sme nikoho neurazili
Čo je toto vlastne za knihu?! Ten chlapík, čo to píše... je na ktorej strane barikády? Ku ktorému klanu patrí?
A klanov nie je až tak veľa, sú len dva: ten váš a nepriateľský. Klan je to teplé a príjemné miesto, ktoré sme si my ľudia vytvorili, aby sme fandili tímu, ktorý je pre nás ten správny, a predovšetkým sa spoločne rozhorčovali nad urážkami, ktoré dostávame od nepriateľského klanu.
Sú však aj takí, ktorí žijú v nepohodlnom svete za a proti a hľadajú alternatívu. Tú sa pokúša nájsť aj hlavný hrdina tejto knihy. Giovanni by totiž chcel svet, v ktorom je miesto aj pre tých, ktorí nemajú všetky odpovede, alebo pre tých, ktorí majú zvláštne, nekonzistentné, rozporuplné, paradoxné odpovede.
Je to zúfalé, a pritom predsa povznášajúce snaženie v spoločnosti Giovanniho sprievodcu, jediného zvieraťa, ktoré sa mu podobá, pretože sa vymyká akejkoľvek klasifikácii: vtákopyska. S ním nás prevedie cez dvadsaťjeden kapitol, dvadsaťjeden zážitkov každodenných konfliktov, v ktorých stretne budhistických hercov, katolíkov národniarov, militantných ateistov, LGBTQ+ aktivistov... Nikoho z nich nechce uraziť, ale jeho donkichotské snaženie sa končí presne opačne, než zamýšľal.
O autorovi:
Giovanni Scifoni (1976) je najmä v Taliansku známy ako filmový, divadelný a seriálový herec, režisér, autor divadelných hier a iného audiovizuálneho obsahu. Za divadelné hry pre viacerých hercov i monodrámy získal niekoľko ocenení. Odborníci v oblasti audiovizuálneho umenia považujú jeho rozsah umeleckého, hereckého, autorského a režisérskeho snaženia za inovatívny a fascinujúci. Jeho rozprávačský talent sa sústredí na zásadné otázky ľudskej existencie, na ktoré však odpovedá s ľahkosťou a iskrou vedúcou k neprestajnému duchovnému zapáleniu. Okrem divadelných hier je autorom aj dvoch kníh. Giovanni Scifoni je ženatý, má tri deti a netají, že je veriaci rímskokatolík.
To keby sme vedeli predtým, než sme mali deti
Cieľ tejto knihy je jednoznačný: pomôcť vám s výchovou detí. Radosti a starosti, ktoré sú spojené s príchodom vášho nového prírastku, vás možno pripravia na radosti a starosti, ktoré vás čakajú neskôr. Bez ohľadu na to, v ktorom štádiu sa nachádzate – či už rozmýšľate nad rodičovstvom, snažíte sa otehotnieť, čakáte svoje prvé dieťa alebo hľadáte možnosti adopcie –, úprimne dúfame, že nasledujúce kapitoly vám pripomenú mnohé radosti a výhody rodičovstva a povzbudia vás, aby ste nestrácali nádej ani v náročných chvíľach.
V tejto knihe si ľahko všimnete ústrednú tému – že rodičovstvo stojí za to! Stojí za neistotu a stres, ktoré so sebou prinášajú pokusy otehotnieť. Stojí za nepohodlie a bolesť súvisiace s tehotenstvom a pôrodom aj za všetky ďalšie stresujúce situácie, ktorými si rodičia prejdú. Veríme, že rodičia to v hĺbke srdca vedia, ale veríme aj v to, že informácie môžu rodičom veľmi pomôcť. Pustite sa teda do čítania. Dúfame, že v týchto slovách nájdete nádej, smiech, uistenie a pripomenutie maličkostí aj veľkých vecí, vďaka ktorým je rodičovstvo hodné vášho času a energie.
Gary Chapman – známy manželský a výchovný poradca a autor bestselleru Päť jazykov lásky sa spojil so Shannon Wardenovou, odborníčkou na poradenstvo, ktorá je zároveň manželkou a matkou troch detí, a spolu pripravili praktickú knihu o výchove detí.
Keď sme verili na morské panny
Jej sestra je mŕtva už pätnásť rokov, keď ju zazrie v televíznych správach...
Josie Bianciová zahynula pred rokmi vo vlaku počas teroristického útoku. Navždy zmizla. Tomu verila jej sestra Kit, lekárka na pohotovosti v Santa Cruz. Stačilo však len niekoľko sekúnd, aby sa jej svet zrútil. Priamy prenos z požiaru klubu v Aucklande zachytáva ženu na pozadí dymu a trosiek. Jej podobnosť s Josie je neuveriteľná. A nezameniteľná. Spolu s ňou prichádza záplava emócií – smútok, strata aj hnev –, ktoré Kit chce potlačiť tým, že nájde sestru, ktorá zjavne všetkých oklamala.
Po príchode na Nový Zéland Kit začína svoju cestu spomienkami na minulosť: na dni strávené na pláži so sestrou Josie. Na strateného dospievajúceho chlapca, ktorý sa stal súčasťou ich rodiny. A na traumu, ktorá poznačila Kit aj Josie na celý život.
Ak sa teraz majú dve sestry opäť zblížiť, môže sa to stať len tak, že odhalia dávno pochované tajomstvá. Aby si znovu vytvorili vzťah, možno budú musieť stratiť všetko.
Akí sú? Poliaci
Zábavný sprievodca poľskou povahou. Nechajte sa inšpirovať a spoznajte zvyky, tradície a životný štýl Poliakov. Dozviete sa, ako Poliaci žijú, ako sa bavia, prečo radi cestujú alebo aký majú zmysel pre humor. Pochopíte lepšie ich národnú identitu, pracovné zvyklosti a ľahšie s nimi nadviažete kontakt. V knihe sa však humorným spôsobom dočítate oveľa viac...
S chuťou sme jedli a s chuťou žili + CD
Krátke príbehy zo života autora, spomienky na otca – herca Michala Dočolomanského a spoločné zážitky s ním, doplnené o recepty na jedlá a kuchárske postupy. Kniha je rozšírená o fotografie zo života autora a jeho otca. Súčasťou knihy (vlepený na zadnej strane obalu knihy) je CD nosič s troma piesňami Mattia Müller Band & Michal Dočolomanský, ktorých autorom sú interpreti a textu Ľuboš Zeman.
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali
V Kocúrkove sa volí nový rechtor. Miesto prekvapivo nezíska domáci kandidát, ale neznámy Svoboda, ktorý má nahradiť starého Procházku. Jeho príchod netrpezlivo očakávajú najmä kocúrkovské ženy – každá sníva o tom, že zaňho vydá svoju dcéru. Národne uvedomelý a vzdelaný Svoboda sa však zaľúbi do Procházkovej dcéry Ľudmily a miestne paničky čaká sklamanie.
Všetci by sme mali byť feminist(k)ami
Čo vlastne v súčasnosti znamená feminizmus?“ pýta sa nás slávna esej, ktorú vo svojom hite citovala aj popová diva Beyoncé.
Úderný titul tejto eseje, ktorý v origináli znie We Should All Be Feminists, sa dostal aj na odevy kolekcie značky Dior. Keď tenistka Dominika Cibulková zverejnila na Instagrame fotku v tričku s týmto nápisom, zniesla sa na ňu vlna kritiky a mnohí fanúšikovia jej odporúčali, aby radšej rodila deti. A aj preto je táto esej dôležitá.
Pochopili to vo Švédsku, kde sa tamojšia vláda v roku 2015 rozhodla venovať každému šestnásťročnému Švédovi a Švédke jeden výtlačok knihy Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Prečo by sme ju mali čítať my?
Nigérijská spisovateľka Chimamanda Ngozi Adichie nám vo svojej osobnej a dobre vyargumentovanej knižnej eseji – rovnomennej adaptácii úspešného TEDx prejavu – ponúka jedinečnú definíciu feminizmu pre 21. storočie. Autorka vychádza predovšetkým zo svojich vlastných skúseností a hlbokého poznania rodovej problematiky. Vie, že rodová politika býva často takmer neviditeľná. Chimamanda Ngozi Adichie prichádza s neobyčajným pohľadom na to, čo dnes znamená byť ženou, a zároveň nás v príhodný čas povzbudzuje k tomu, aby sme sa nebáli byť feminst(k)ami.
Akí sú? Francúzi
Francúzi vnímajú sami seba ako jediný naozaj civilizovaný národ sveta, považujú sa za odborníkov na všetko dôležité. Vidia slávu v tom, čo iní považujú za porážku. Pre národnú ani inú kolektívnu sebaľútosť naozaj nemajú pochopenie. Naopak, ich vojnový pokrik znie „dopredu!“– k barikádam, k budúcim voľbám, k ďalšiemu vynálezu a vyjednávaniu. Veria, že všetko nakoniec dobre dopadne – jednoducho preto, že všetko francúzske je najlepšie na svete. Francúzi vnímajú každodenný život ako umenie, a umenie zároveň dotvára ich každodenný život
Po fyzickej stránke sú Francúzi jedným z najpríťažlivejších národov sveta. Vedia, ako sa atraktívne obliecť, pohybovať, ako stáť, usmievať a zamračiť sa, a dokonca aj ako atraktívne našpuliť pery. Ruky, tvár a telo používajú na komunikáciu oveľa viac ako národy anglosaské a vo vzťahu k telu sú uvoľnenejší. To im spolu s neochvejnou vierou v seba sama dáva značnú mieru sex-appealu. Jean Gabin nebol taký krasavec ako Cary Grant, ale v tom, ako si posunul klobúk na bok, bolo viac sex-appealu, ako mal Grant v celom tele.
Francúzom vo všeobecnosti záleží viac na tom, aby všetko robili ohromne štýlovo, ako na tom, čo robia. Je to ľud zmyselní, páči sa v situáciách, keď si iní trepu rukami; hrdo vyhlasuje, že k milovaniu pristupuje rovnako ako k jedlu; píše hudbu, ktorá má zvuk slnka vychádzajúceho z mora. Vo Francúzsku však dodržiavajú aj pravidlá etikety – sú veci, ktoré sa na verejnosti jednoducho nerobia. Muži si na ulici nečešú vlasy a ženy sa na ulici nelíčia. Nech je hocijaká horúčava, oblečenie sa na prechádzke neskladá.
V našom sprievodcovi sa dozviete o každodennom živote a správaní Francúzov oveľa viac. Pochopíte lepšie ich identitu, zvyky a tradície, a ľahšie s nimi nadviažete kontakt. Dozviete sa viac o podstate francúzskeho šarmu, štýlu a elegancie.
dostupné aj ako:
Ako sme žili v rokoch normalizácie
Sociologička Oľga Gyárfášová sa rozprávala s desiatimi ženami, ktoré boli súčasťou alternatívneho opozičného spoločenstva v rokoch normalizácie v Bratislave. Prostredníctvom svojich príbehov nám umožňujú nazrieť do sveta, v ktorom sa Štátna bezpečnosť usilovala získať kontrolu nad ich životmi. Približujú, ako politickému režimu vzdorovali, akú rolu pre ne zohrávala sieť rodinných, kamarátskych aj vzdialenejších vzťahov, ale aj priestor pre seba. V spomienkach otvárajú témy emigrácie, rodiny, prípravy samizdatov, väznenia, vypočúvania, spoločenstva blízkych ľudí, osobnej slobody a i.
Vek človeka: Ako sme stvorili antropocén
Priama kniha plná nádeje
Kniha skúma ľudstvo v antropocéne, novej geologickej epoche, ktorá predstavuje začiatok našej dominancie nad Zemou ako životne dôležitým zdrojom. Vďaka prirodzenej hojnosti životného prostredia ľudská spoločnosť síce prekvitá, lenže za cenu hromadenia rádioaktívnych, atmosférických a geologických vplyvov, ktoré zasahujú hlboko do vnútornej rovnováhy planéty a vyžadujú zmenu nášho spôsobu života.
Antropológ Gísli Pálsson mapuje dramatickú krajinu klimatickej zmeny prostredníctvom podmanivého textu a silných fotografií, ktoré dokumentujú náš vplyv na základy sveta. Pútavá a poučná grafika ilustruje ohromujúce zmeny spôsobené ľudskou civilizáciou, zatiaľ čo osobné postrehy, ako je rozprávanie o účasti na pohrebe ľadovca, dávajú ostro vyniknúť stavu našej planéty. Kniha je priama, ale aj plná nádeje. Odhaľuje krízu, do ktorej sme priviedli náš domov, či stratené putá medzi ľudstvom a krajinou, no aj spôsoby, ako sa v tomto novom svete pohnúť dopredu.
Z anglického originálu The Human Age: How we created the Anthropocene epoch and caused the climate preložila Mariana Hyžná.
Nápolyi regények 3: Aki megszökik és aki marad
Elena és Lila, akiket az előző részekből (Briliáns barátnőm és Az új név története) már jól ismerünk, nővé érett, méghozzá nagyon korán. Lila tizenhat évesen férjhez ment, kisfia született, aztán elhagyta a férjét és a jólétet, és egy gyárban dolgozik, embertelen körülmények között. Elena elkerült a telepről, a Pisai Egyetemen tanult, írt egy regényt, melynek sikere kitárta előtte egy jómódú, művelt világ kapuit. Más-más módon, de mindketten megpróbálták ledönteni a falakat, hogy végre kitörhessenek a nyomorból, a tudatlanságból és a kilátástalanságból.
A két lányt ezúttal a hetvenes évek Olaszországában látjuk viszont a tőlük megszokott fékezhetetlen lendülettel, korábban elképzelhetetlen remények, kétségek, feszültségek, kihívások között. Továbbra is összeköti őket az elszakíthatatlan, ambivalens, néha lappangó, majd heves kitörésekben vagy találkozásokban újra felszínre kerülő, váratlan nézőpontokat rejtő örök kötelék.
Toto sme sa v červičej škole neučili!
Cyril je červík. Má rád hnedú farbu, blato (lebo je hnedé) a rád sa vŕta v blatovohnedej zemi. Keď Cyril stretne Huga (tučného operenca, ktorý sa podobá na kura, no myslí si o sebe, že je plameniak!), ocitne sa zoči-voči svojej najdesivejšej nočnej more. Cyril má dve možnosti. Prežiť alebo sa dať vcucnúť ako voľajaká špageta…
Budeme si čítať
V našej knižke ponúkame všeličo zaujímavé na čítanie pre prváčikov, malých objaviteľov vo svete slov a viet. Milý prváčik, na každej stránke sa dozvieš čosi nové, nezvyčajné či zábavné. Zaujímavé príbehy, básničky, prekrásne obrázky - to všetko nájdeš na stránkach tejto knižky. Možno zo začiatku sa ti ešte bude čítať ťažko a pomaly, ale neboj sa, pôjde ti to čoraz lepšie a lepšie. Zapoj svoju fantáziu a ver, že sa nebudeš nudiť...
Lojzo - My nie sme Taliani 2LP
KTO: Marián Kochanský (sólový spev, akordeón), Jozef Ciller (sólový spev, husle), Jozef Štalmašek (akustická gitara), Ján Brzáč (akustická gitara), František Mikurčík (sólový spev, kontrabas, basová gitara), Tomáš Fabor (malý a veľký bubon, ozembuch), Miroslav Lukáčik (tenorový saxofón, klarinet); a hostia: Marián Jaslovský (altový a tenorový saxofón, flauta), Jozef Ráž (sólový spev), skupina Elán (hrá), Miroslav Žbirka (sólový spev), František Griglák so štúdiovou skupinou (hrá)
ČO: My nie sme Taliani je jedinečná vinylová 2LP kompilácia legendárnej slovenskej recesistickej skupiny Lojzo. Na dvojalbume, ktorý zostavil stály spolupracovník Opusu Juraj Čurný, sa nachádzajú všetky veľké hity skupiny vrátane evergreenu Každý deň budú vraj Vianoce, ktorý celú kolekciu 28 piesní uzatvára. Titul je obohatený (textovo i graficky) o historické úryvky z článkov, ktoré venovala tejto skupine dobová tlač. Je to skutočná lahôdka pre každého fanúšika skupiny Lojzo i každého fanúšika kvalitnej slovenskej populárnej hudby.
LP1
01. A1 NA CENTRÁLNOM TRHOVISKU
02. A2 TOREADOR KAROL
03. A3 ZITA OBEZITA
04. A4 NEDEĽA JE HROZNÝ DEŇ
05. A5 UČITEĽKA CHÉMIE
06. A6 UKULELE, UKULALA, IAÁ
07. A7 MY NIE SME TALIANI
08. B1 ANČA SI DRAHÁ AKO VOLVO
09. B2 ÁNO A NORMÁLNE NO NÉ
10. B3 ŠTRONZO
11. B4 POVOLÍME SKRUTKU (LOJZO METAL)
12. B5 PRIDRUŽENÁ VÝROBA
13. B6 ZOLL SEM, ZOLL TAM
14. B7 VINCENTKA VAN GOGOVÁ
LP2
01. C1 ZIPSY WOMAN
02. C2 SCHÖNE NÁCI
03. C3 NA NOHU JEJ STÚPIL
04. C4 PROSÍM ŤA, STLAČ MA!
05. C5 MOLEKULA BLUES
06. C6 JA SOM DNES CHORÝ
07. C7 MUCHA TSE-TSE
08. C8 BALADA O TURECKOM MEDE
09. D1 ŽE MI JE ĽÚTO
10. D2 HURÁ NA PAPRIKE
11. D3 TICHO PO PLEŠINE
12. D4 LAZ VEGAZ
13. D5 STRÁCAM
14. D6 KAŽDÝ DEŇ BUDÚ VRAJ VIANOCE
Filozofia - Čo by sme mali vedieť
Kniha obsahuje kompletný prehľad ozákladných údajoch, faktoch, osobách a súvislostiach vo filozofii. Sto dôležitých tém a mysliteľov je spracovaných zrozumiteľne a výstižne. Množstvo informácií, vysvetlení a poučení povyšuje príručku na neodmysliteľn
ého sprievodcu napínavým svetom poznania.
Ako hovoriť o knihách, ktoré sme nečítali
„Existuje mnoho spôsobov ako nečítať, spomedzi ktorých najradikálnejším je knihu vôbec neotvoriť.“
Poznáte ten pocit, keď sa vás v kníhkupectve zmocní nadšenie z toho obrovského množstva príbehov, ktoré na vás ešte len čakajú? Tak potom ste už určite zažili aj hrôzu z poznania, koľko málo z nich stihnete počas života prečítať. Ale nezúfajte – na to, aby sme si z kníh zobrali to dôležité, alebo aby sme o nich dokonca vedeli aj učene rozprávať, ich nemusíme nutne prelúskať od prvej strany po poslednú. O tom sa nás aspoň snaží presvedčiť Pierre Bayard, ktorý literatúru prednáša na prestížnej parížskej univerzite. Pretože – ako sám hovorí – medzi pozorne prečítanou knihou a knihou, ktorú sme nikdy nedržali v ruke, existuje mnoho medzistupňov, ktoré stoja za podrobnejšie preskúmanie. Čo sa teda odohráva v tajomnom priestore medzi čítaním a nečítaním? Aké poznanie vieme načerpať z kníh, o ktorých sme len počuli, či ktoré sme len zbežne prelistovali? A čo nám o nečítaní hovoria veľké postavy svetovej literatúry? Knižka Pierra Bayarda je originálnym a vtipným sprievodcom po nekonečnom labyrinte literatúry pre všetkých nevyliečiteľných knihomoľov.
Ešte sme nezomreli - Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 - 2022
Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov. Gréckokatolícky kňaz Vasyľ Ivaňuk odšoféroval v prvý rok vojny s humanitárnou pomocou pre civilistov i vojakov 80-tisíc kilometrov. Dnes sa pravidelne vracia na Donbas, aby slúžil liturgie a ďalej distribuoval pomoc. Učiteľka francúzštiny Anna Zajcevová prežila s niekoľkomesačným synom Svjatoslavom a rodičmi 65 dní v podzemí Azovstaľu, jej manžel skončil ako vojak v ruskom zajatí. Vysokoškolský pedagóg Ihor Kozlovskyj šiel vysypať smeti a skončil ako politický väzeň na 700 dní v pivničnej kobke. Oleksandr Sarabun prežil ilovajské peklo a na front sa vrátil s protézou. Aj to sú hrdinovia časozberných reportáží Stanislavy Harkotovej, ktorá mapuje dianie na Ukrajine priamo v teréne už od roku 2015. Správu o ruskej invázii sa dozvedela cestou vo vlaku do Kramatorska. Na vojnou sužovaných územiach strávila súvisle niekoľko mesiacov. Jej knižný debut Ešte sme nezomreli je správou o ľuďoch vo vojne, ktorú ilustrujú fotografie oceňovaného fotografa Juraja Mravca.
Po prvý raz navštívila Ukrajinu ako reportérka v roku 2015 a odvtedy sa do krajiny pravidelne vracia. Dianie u našich susedov mapuje nielen cez kľúčové dejinné zvraty a udalosti, ale najmä cez osobné príbehy vojakov, zajatcov a veteránov, ich matiek a manželiek či aktivistov a dobrovoľníkov z radov obyčajných mužov i žien. Reportérka Aktuality.sk STANISLAVA HARKOTOVÁ je aktuálne v Kyjeve, kde dokončuje knihu časozberných reportáží. 200-stranová publikácia vyjde na jeseň pod hlavičkou domovskej redakcie Aktuality.sk.