Hľadanie: %C4%8Dierny%20peter
zobraziť:
Cvičný zošit z prírodopisu
Výber z Novakovićovej poézie vychádza v preklade významného prekladateľa Karola Chmela s ilustráciami Mateja Fabiana. Tak ako v nejakom spletitom spoločenskom románe spoznávame vo veršoch pôsobivý obraz sociálnej reality našich čias, píše v doslove k jednej zo zbierok Novakovića básnik a redaktor časopisu Reč Gojko Božović. Týmito slovami možno jednoznačne chrarakterizovať celý opus tohto básnika (nar. 1948 v Podgorici), prekladateľa, absolventa Filologickej fakulty v Belehrade, redaktora rubrík poézie vo viacerých časopisoch a nositeľa najvýznamnejších juhoslovanských, resp. srbských literárnych cien (Miljkovićova, Rakićova, Zmajova, Vaska Popu, laureát Disovej ceny). Od debutu Znalec zrkadla (1976) sa v Novakovićových veršoch križuje jazyk skutočnosti s jazykom literatúry, ba v poslednom období možno hovoriť o skĺbení mýtických figúr s deštruktívnymi postavami zo sivej každodennosti. Tento typ literarizácie reality je formálne bravúrny a natoľko presvedčivý, že tohto autora kritika zhodne považuje za najdôležitejšieho básnika existenciálnej skepsy v dnešnej srbskej poézii. Verše venované malým aj veľkým veciam tohto sveta, obrátené čelom k ľudskému osudu, ktorý zostáva nejasný, ak sa vyčlení z rámca, v ktorom sa realizuje, sú presvedčivým príkladom veristického skúmania súčasnosti. Verizmus je básnikova voľba v ňom vidí tvorivú možnosť pochopenia konkrétnych individuálnych drám i situácií prevratného významu pre etnikum či ľudstvo.
Text a dielo
Sám názov signalizuje, že predmetom knihy sa cez text, ktorý patrí do autorskej produkčnej línie, a cez dielo, na ktorom sa zúčastňuje aj čitateľská dotvárajúca iniciatíva, stáva v najširšom zmysle komunikačná estetika. Táto rozsiahla oblasť potom umožňuje v jednotlivých kapitolách sledovať text z pozície jeho rozličných štruktúrnych zložiek a elementov (jazyk, čas, videnie, druhový synkretizmus, vierohodnosť, účinnosť, funkčnosť, mnohoznačnosť, presnosť a pod.). Zároveň umožňuje interpretovať úlohu, akú pri konkretizácii textu a jeho premene na dielo zohráva svojím prežívaním a múzickými dispozíciami čitateľ. Autor sleduje prostredníctvom domácej i inonárodnej literatúry, literatúry pre deti i dospelých aj inštituciálnu bázu literatúry (univerzitné prostredie, kritika, individuálne a kolektívne, dobové a spoločenské súvislosti, kultúrna situácia).
Subjekt a paradigma básnického textu
Milčák vo svojej poslednej monografii načrtáva možnú typológiu hypostazovaného subjektu. Nejde mu však len o terminologické spresnenie pri narábaní s kategóriou subjektu, ale aj o hľadanie istého hierarchizujúceho systému. Autorova perspektíva vychádza z paradigmatickej opozície súčasnej lyriky, teda z istej tenzie medzi tým, čo sa v lyrike vníma ako tradičné a normatívne, a tým, čo vzniká v súčasnej básnickej produkcii zásluhou ozvláštňujúcich postupov a inovácií. Ůvahy vychádzajú z lektúry básnických textov Rudolfa Juroleka, Evy Luky, Teda Hughesa, Zbigniewa Herberta, Arpáda Tözséra, Ivana Štrpku, Valerija Kupku a iných autorov.
Krátka správa o dlhej trase osamelého bežca (Poézia Ivana Štrpku)
V prípade osamelého bežca i rytiera stredovekej dvornej epiky je rozhodujúca cesta - vytrvalostný beh "po dlhej trati" i putovanie - v prenesenom význame. Obaja zdoloávajú trasu svojej prmeny a bytostného napĺňania a zdokonaľovania. Rytierstvo v tomto zmysle - ako individuálnym hrdinom vykonávaná "služba štátu" a dobrodružné putovanie - hľadanie (princím "quest") - nemá svoje "naplnenie", je to a priori nezavŕšiteľný, nikdy sa nekončiaci proces napĺňania, nekonečného realizovania sa, "stávania sa". Rytier má pred sebou stále "otvorenú cestu" - akékoľvek ušľachtilé činy a hrdinstvá práve vykonal, resp. má už za sebou, nemôže považovať svoje pôsobenie či službu za zavŕšenie a uzatvorenie, zakaždým ide ďalej (ísť stále ďalej - má u Štrpku (a Osamelých bežcov vôbec) od začiatku, t.j. od vzniku a profilovania sa skupiny a prvých skupinových manifestov, zmysel či hodnotu životného "motta", "programového vyhlásenia".
Teserakt
Zbierka básní Mariána Milčáka sa rodí z otázok, ktoré majú svoj pôvod v uvažovaní o zmysle. Premýšľanie o zmysle (nielen ľudskej existencie, ale všetkého, čo jestvuje), má popri filozofickom a umeleckom aspekte aj svoj vedecký a spirituálny rozmer.
Tieto na prvý pohľad vzdialené a protirečivé možnosti prístupu k svetu spája subjekt Milčákových básní ako niečo harmonické a prirodzené. Spirituálny výklad sveta nachádza napríklad svoju alternatívu v kvantovej fyzike a naopak. Výsledkom skĺbenia oboch možností nie je paradox, ale objav, odkrytie pravdy, logický posun. Ako isté ozvláštnenie možno vnímať pokus autora vtesnať svoje postoje k svetu tentoraz do tela básní v próze. Niektoré z Milčákových básnických textov však smerujú aj k citlivej reflexii dejinných obratov, ktorým sa jeho generácia nemohla a ani nechcela vyhnúť. Rukopis nadštandardným, nebanálnym spôsobom otvára filozofické, ale aj spirituálne otázky v postmetafyzickom a postregionálnom čase. Zbierka je ilustrovaná vyšívanými obrazmi Vlasty Žákovej.
Medzi realitou a jej znakom
V Rakúsovej druhom výbere z reflexií o dielach našej aj inonárodnej poézie, prózy a teoretickej literatúry ide o typ odborných reflexií, pri ktorých metodologickým východiskom je selekcia takých literárnych diel, ktoré sa dajú prijímať afirmatívne. Orientácia na kvalitné umelecké a literárnovedné publikácie umožňuje autorke používať kritiku sympatie. Texty sa usilujú zmapovať aspoň časť obrazu aktuálneho diania v literatúre. Interpretačné reflexie implikujú analýzu diel z hľadiska ich štruktúry, žánrov, sémantického a ideového posolstva a rovnako sa zaoberajú ich výrazovou úrovňou.
Veľká potreba lampášov
Krátke eseje známeho slovenského spisovateľa Dušana Dušeka hovoria najmä o literatúre a umení. Dušan Dušek je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež.
Nie som svoj typ
Zbierka uzatvára neostentatívnu, no jasne rozpoznateľnú trilógiu, započatú predošlými knihami Okamih pred dopadom (2010) a Ako tieň na pľúcach (2014). Ich typickými a novou zbierkou vo viacerých ohľadoch odlišne rozvíjanými znakmi sú difúznosť identity, inakosť rôzneho druhu, nielen existenciálna úzkosť, zrkadlenie sa v roztrieštených plochách časopriestoru, asociálnosť, vyplývajúca aj z heteronormatívnych a rodovo podmienených spoločenských očakávaní a iné, to všetko podávané v často hrozivom, chvíľami čierno-humornom ANestetickom ráme a dopĺňané o diskurzívne a (seba)ironické, ale aj intuitívne dotované odkazy. Zbierku, ktorá vychádza v edícii Mušľa ilustrovala Ivana Šáteková.
Rezbár
Próza Jána MIlčáka sa už tradične vyznačuje štýlovou inakosťou, strohým výrazom, ktorý vyvažuje miestami až básnická obraznosť. Autor viac smeruje k náčrtu celkového obrazu, na ktorom zreteľne hneď nevidíme všetko, ako k autentizujúcej a účelovej objektivizácii. V modelujúcej hierarchii tu nad vonkajškovým svetom dominuje vnútroný svet postáv, ich zložitá a zvláštna "psychológia" (to, čo si postavy prinášajú do kľúčových situácií z minulosti, čo bytostne musia naplniť). Aj preto autorova próza zostáva v kontexte súčasnej slovenskej prózy poeticky osihotená, je však zároveň jedinečná a nenapodobiteľná. Ľudský osud, aj napriek nepriaznivým peripetiám a skutkom, ktoré zanechávajú v postave morálne traumatizujúci znak, dostáva šancu, ak už pre nič iné, tak pre schopnosť pokory a hĺbkovej katarzie. Úlohou tvorcu je tvoriť, úlohou žobráka prežiť. Obraz človeka vzniká v drmatickom zápase, pri ktorom sa nefavorizuje dobové postavenie. Historická téma v autorovom uchopení svojrázne aktualizuje univerzálny kresťanský étos.
.
Ján Milčák (9. 1. 1935, Levoča) vydal poviedkové knihy Deväť poviedok (1978), Rosa canina (1995) a Pocit úľavy (2013), knihy rozhlasových dramatických textov Pavol rezbár (1979) a Rodinná fotografia (2015) a viacero kníh pre deti, napríklad Rozprávka o Marianke (1990), Chlapec Lampášik (1996), Zuzanka a pán Odilo (2004), Jakub s veľkými ušami (2010), Obrov brat (2011), Rozprávka o oslíkovi (2012), Jonatán malý ako omrvinka (2014), Starec, ktorý lietal (2014). Získal Cenu Mladej tvorby (1967) a za rozhlasové hry Mačka (1973), Celestínka, ryba a pán Baltazár (1988), Rodinná fotografia (1993) a Vrana Florenťanka (1993) získal hlavnú cenu na Festivaloch pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry.
Svätým mečom
Básne Ladislava Lipcseia v zbierke Svätým mečom predstavujú svet ako miesto pre zrod afirmatívneho vzťahu ku skutočnosti, kde sa všetko, čo sa má obvykle vnímať ako profánne, stáva sakrálnym. Lipcseiov lyrický subjekt má rád tento svet, ale jeho podobu napriek tomu dopĺňa svojskými presahmi a duchovnou transcendenciou. Nádych „vysokého“, ktoré sa tu pravidelne opiera o istú teleológiu, však autor zľahčuje, resp. desakralizuje. Nájdeme tu appolinairovskú dynamiku a úsilie o výrazovú šírku, ktoré však nepodceňuje detail, zmysel pre neočakávanú obraznosť, bez ktorej by báseň stratila na presvedčivosti. Nejde tu o nijaký boj, ktorý by autor zvádzal s ambíciou zostať autentickým. Lyrický subjekt neraz berie na seba podobu chlapca, ktorý je predobrazom, toho, čo svetu chýba, teda istej nevinnosti. Muž oproti chlapcovi tu stráca svoju bezúhonnosť a prostotu. S detskou neškodnosťou tu kontrastuje mužská výbojnosť. Vyvažovanie týchto princípov autorovi umožňuje revoltujúca, beatnicka dikcia a poloha.
Mačacia krajina
Klasické dielo slovenskej literatúry pre deti. Detského čitateľa kniha zaujme predovšetkým svojou komickou absurdnosťou, ktorá má blízko k jeho hravosti a spontánnosti a dospelý čitateľ popri tom všetkom odhalí aj hlboký etický plán, ktorý v sebe tento text nesie.
Od poézie vecí k poetike vecnosti
Rédeyova monografia sa zameriava na interpretáciu, resp. výklad lyriky Štefana Strážaya, ktorý svojím básnickým dielom predstavuje ojedinelú a celkom osobitú výrazovú polohu, so zvláštnym zreteľom práve na poetologické špecifiká jeho tvorby. Práca nie je poňatá ako tradičný literárno-historiograficky prehľadový výklad problematiky, ale má vyslovene interpretačný charakter, jej cieľom literárnoteoretická interpretácia resp. analýza konkrétnych textov. Prostredníctvom interpretačných sond sa snaží analyticky postihnúť a charakterizovať proces pozvoľna realizovaných premien a posunov v autorskej poetike od jeho knižného debutu po ostatnú zbierku Interiér (1992), ktoré robia jeho tvorbu v kontexte slovenskej lyriky osobitou, predovšetkým od zmyslovo bezprostredne evidovaných vecí ku konceptualizovanej vecnosti, od fenomenality životného sveta, ktorý sa javí v tematizovaných predmetoch každodennosti, k existenciálnej perspektíve nazerania na život. Zámerom je priblížiť tvorbu jedného z najpozoruhodnejších slovenských básnikov, ktorá zatiaľ nebola literárnovedne systematicky a komplexne reflektovaná, objasniť špecifické i význačné postavenie jeho poézie, v ktorej sa markantným a vyhranenýmspôsobom uplatňuje princíp civilnosti, gnómickosti a prozaizácie výrazu v básnickom texte ako jedna z najpríznačnejších progresívnych vývinových tendencií domácej lyriky poslednej tretiny 20. storočia.
Na sklade 1Ks
7,60 €
8,00 €
Hotel Oáza
Vystúpil som vyššie, aby som vychutnal výhľad na rozparený rybník, kostolné veže a dymiace komíny moravskej elektrárne. Roztvorená náruč rovinatej krajiny odnášala Brčkove urážky do diaľav, už som sa na nikoho nehneval a zľahka som splynul s vyváženým priestorom. Kúsok odo mňa prebehol udychčaný chlapec s pomaľovaným šarkanom, vzduch zavoňal sírou a spálenými orechovými listami. Zostupoval som ľahší, takmer nehmotný a étericky čistý.
Na sklade 1Ks
7,60 €
8,00 €
Lacná kniha Z pekelných hlbín do výšin nebeských II (-70%)
Predkladaná publikácia je druhou časťou plánovanej trilógie mapujúcej Veľkú priekopovú prepadlinu, jej najzaujímavejšie národné parky a atraktívne destinácie.
Po cestách cez Rwandu, Ugandu a Etiópiu popísaných v prvej časti trilógie, sú tu atraktívne lokality Kene a Tanzánie s najväčšou hustotou africkej fauny, zahrňujúcou kompletnú "Veľkú päťku" t.j. slony, nosorožce, levy, leopardy a kaferské byvoly. Ďalej je to nekonečné, dvojmiliónové stádo pakoní hrivnatých, ktoré každoročne absolvujú niekoľko tisíc kilometrov pri migrácii medzi Národnými parkmi Masai Mara v Keni a Serengeti v Tanzánii, hľadajúc dostatok čerstvej potravy. Nádherné majestátne žirafy, na prvý pohľad nemotorné hrochy, obrovské stáda najrôznejších antilop, gaziel a zebier a ďalších zvierat, ktoré nikde inde na svete nežijú.
Okrem zvierat pohybujúcich sa vo svojom prirodzenom prostredí sú tu opísané aj prírodné krásy, počnúc najvyššími končiarmi masívu Kilimandžáro a Mt. Kenya a výstupmi na ne, "ôsmy" div sveta, kráter Ngorongoro, Národný park Hell´s Gate (Pekelná brána) a mnoho ďalších pozoruhodností.
Určite si pozornosť zaslúži aj lovecké safari v loveckej rezervácii Rungwa Game Reserve, popisujúce dramatický lov na kaferského byvola. Cestopisnú časť uzatvára krátky pobyt na ostrove Zanzibar s popisom prehliadky historickej časti jeho hlavného mesta a malého ostrovčeka v Zanzibarskom zálive, kde žije populácia ohrozených korytnačiek obrovských.
Popri uvedených cestovateľských zážitkoch sú v publikácii prezentované aj názory hlavných protagonistov, v rámci ktorých formou diskusií prezentujú svoje originálne pohľady na evolúciu, vznik života a vznik samotnej koruny tvorstva, človeka, na našej planéte.
Publikácia je doplnená množstvom fotografického materiálu, ktorý zvýrazňuje atraktívnosť popisovaného prostredia a živočíchov.
Na sklade 1Ks
4,50 €
14,99 €
dostupné aj ako:
Rodinná fotografia
4 divadelné hry: Mačka, Cela, Rodinná fotografia a Pokuše
Na sklade 1Ks
6,65 €
7,00 €
Helios
Súbor filozofických úvah v slovenskom jazyku a básní v angličtine, tematicky rozdelených do 11. kapitol, ktoré sú odrazom 10. rokov duchovného rastu a intelektuálneho rozvoja autora. Kniha sa vyznačuje svojím smerovaním, kedy obidve jej časti „mapujú“ vývoj autorovho myslenia a cítenia od prevažne existenciálne orientovanej, na sebapoznanie zameranej prvej časti k vyzretejšej tvorbe druhej časti, a témam individuálnej a spoločenskej zodpovednosti, či praktického rozmeru sebapoznania s nádychom morálnej filozofie. Helios, ako personifikácia slnka, a jeho cesta stúpania na svoj zenit a následného zostúpenia z neho, je metaforickým vyjadrením úskaliami a protikladmi „vydláždenej“ cesty človeka za sebou samým – vôľou k východu (prebudeniu) a akceptáciou západu (vyhasnutia).
Preklad pod lupou
Na jednej strane sa básnický preklad chápal v duchu prekladateľského pesimizmu ako nemožný. Percy Bysshe Shelley sa vyjadril na margo básnického prekladu slovami: "... je práve také múdre hodiť fialku do krivule, aby sme objavili formálne princípy jej farby a vône, ako usilovať sa presadiť výtvory básnika z jedného jazyka do druhého". Často sa uvádza ajaforistický výrok amerického básnika Roberta Frosta, že "poézia je to, čo sa pri preklade stratí". Na druhej strane - v rámci prekladateľského opitimizmu - sa popri viere v možnosť básnického prekladu zdôrazňovala nevyhnutnosť prenosu všetkých rovín textu. Netreba zdôrazňovať, že vďaka aktívnemu prekladaniu poézie máme bližšie k druhej skupine názorov vychádzajúcej z tézy, že jestvuje - povedané slovami Jana Mukařovského - isté kolektívne vedomie o tomto svete, o objektívnej realite, ktoré je napriek všetkej rozdielnosti jazykov a kultúr prenosné.
Na sklade 2Ks
6,65 €
7,00 €