Hľadanie: Oneskorene reportaze
zobraziť:
Myšlenky zločince v české kotlině
Absolvovala studijní pobyty u FBI a Kanadské královské jízdní policie. Podílela se na vyšetřování nechvalně proslulých Orlických vražd. Za více než třicet let své kariéry pomáhala objasnit stovky vražd, loupeží i znásilnění. Jiřina Hofmanová je legendou české kriminalistiky. Ve vzpomínkách na své nejslavnější případy vám dá nahlédnout do pokřivené mysli lidí, kteří si vědomě vybrali cestu zločinu. Poznejte skutečnou práci vyšetřovatelů, která často stojí na dechberoucí analýze chování a emocí pachatelů!
Dôverné rozhovory s Mirom Jarošom - Sny sa plnia
Jedinečná kniha motivačných rozhovorov s Mirom Jarošom. Ten hovorí: "Nikdy som nikomu nepovedal svoj príbeh tak otvorene, ako ho poviem vám. Pri autorizácii knihy som mal niekoľkokrát chuť zavolať do vydavateľstva a knihu zastaviť. Musel som sa postaviť pred kľúčovú otázku: Naozaj je potrebné aby toto všetci vedeli? Neskôr som si uvedomil, že aj zdanlivo nedôležité fakty (často spojené s pocitom hanby) sa museli stať".
Autorka o knihe napísala, že je pravdepodobne jedinečná už len tým, ako vznikala. Nápad urobiť ju sa zrodil niekedy v lete 2019. Pár mesiacov sa kreovala jej filozofia a starostlivo sa vyberal adept na dôverné rozhovory. Mal to byť niekto, kto dokáže zaujať, má za sebou cestu, na ktorej už niečo zažil. A mal to byť človek, ktorý bude mať k autorke dôveru. Pre koho sme sa rozhodli, už viete, keď že knihu držíte v rukách.
dostupné aj ako:
Svätý Ján Pavol Veľký
Priateľské rozhovory pápeža Františka s talianskym kňazom Luigim Mariom Epicocom, spisovateľom a docentom filozofie na Lateránskej univerzite v Ríme, sa uskutočnili v mesiacoch jún 2019 až január 2020 v rámci prípravy na 100. výročie narodenia svätého Jána Pavla II. Hlavnou témou ich rozhovorov bola postava tohto veľkého pápeža, ktorému ľud zhromaždený na Námestí svätého Petra už v deň jeho pohrebu privolával: Santo subito! Nech je ihneď svätý! Spomienky Svätého Otca Františka na svojho predchodcu sú mimoriadne živé, intenzívne a hlboké. Siahajú od správy o jeho voľbe v rozhlase, ktorú si vtedajší provinciál jezuitov vypočul počas šoférovania z teologickej fakulty do noviciátu v San Migueli, až po správu o jeho smrti cestou autobusom, keď už ako buenosaireský arcibiskup išiel navštíviť ľudí v slumoch na periférii Buenos Aires.
Aj keď majú otázky talianskeho kňaza širší horizont, odpovede Svätého Otca sú k veci, úprimné a pôsobivé. Svedčia o jeho prekvapujúcej vnútornej slobode, spojenej s odzbrojujúcou odvahou a autentickou františkánskou jednoduchosťou. Zo štylistického hľadiska si jeho odpovede zachovávajú sviežosť dialógu a príchuť hovoreného jazyka. Ako autor hovorí, aby nič nevyšlo nazmar, pozbieral zvyšné odrobiny (Jn 6, 12) z veľkého pecňa chleba, ktorý pre všetkých rozmnožilo magistérium pápeža Františka, ktoré umožnilo preniknúť do srdca i mysle oboch veľkých pápežov a zozbierať vzácne autobiografické útržky spomienok pápeža Františka.
Ja a My
Jeden je sociológ, druhý je psychoanalytický psychoterapeut. Fedor Gál aj Peter Pöthe sa zaujímajú o oblasti poznania toho druhého a kladú si veľa zásadných otázok týkajúcich sa ľudského života a života spoločnosti. Kniha rozhovorov prináša až odzbrojujúce otvorenie sa nielen v témach všeobecných, ale aj tých osobných. Rodičia, sexualita, vzťahy, dospievanie, práca, zlomové momenty. JA sa tak plynulo preplieta s TY, aby sa spolu vliali do MY.
Prečo a ako potrebuje JA k svojmu vývinu TY? Ako je to s mojou identitou? Ako život rodičov ovplyvňuje náš vzťah k sebe samým aj k iným? Ako môže spoločnosť vygenerovať zlovoľného vládcu, ktorý terorizuje spoločnosť? Ako čeliť nenávisti voči inakosti, voči imigrantom? Čo môžem urobiť ja ako jedinec? Ako prepájať dobroprajných ľudí, aby sa cítili súčasťou MY?
“Mám malých klientov, ktorí majú vybrané miesto, odkiaľ skočia, aby to bolo naozaj rýchle. Žijem s tým a niekedy mi vlasy dupkom vstávajú. V takýchto prípadoch sa smrti bojím, cítim, že za ňu nesiem akúsi zodpovednosť, jednoducho to tvorí veľkú časť emočnej záťaže, ktorú prežívam v práci.” — PP —
“Dôležité je, tak ako sa hovorí v jednom zen-budhistickom poučnom príbehu, že hľadanie vlastného ja ani nemusí byť priveľmi sofistikované. Môže byť aj jednoduché. Môžeme sa ho pokúšať nájsť v pravidelne sa opakujúcich úkonoch každodenného života. V tom, že ich vykonávame NAOZAJ. Keď jem, tak jem naozaj. Keď pijem, tak pijem naozaj. Keď upratujem, tak upratujem naozaj.” — FG —
“V pätnástich-šestnástich rokoch som si povedal, že kašlem na to, či sa dostanem alebo nedostanem do pekla. To bolo vyslobodenie.” — PP —
“Prvé bitky. Tvrdé bitky. Dostal som na hubu. Začal som boxovať, aby som už druhýkrát na hubu nedostal. Baby. Zlín bol ženské mesto. Boli tam ženské fabriky, tam bolo šesť žien na jedného chlapa. Nebolo možné sa tejto téme nijako vyhnúť.” — FG —
dostupné aj ako:
Donbas
Strhující a mrazivá reportáž je očitým svědectvím slovenského novináře přímo z místa konfliktu a živým kaleidoskopem mnoha životních příběhů, jež autor na východě Ukrajiny posbíral na obou stranách fronty. osudu Gruzínce Mamuky, bojujícího s ruskou agresí s kalašnikovem v ruce už od čtrnácti let, Jirky, českého dobrovolníka v řadách doněckých separatistů, Lízy z Luhanska, smiřující se s údělem uprchlice a zneužívané ženy, a řady dalších. Forró nevytvořil jen plastický obraz válečné každodennosti, ale také brilantní analýzu příčin zamrzlých konfliktů v prstenci obklopujícím Ruskou federaci, v gruzínské Abcházii a Jižní Osetii, moldavském Podněstří či naposled na Ukrajinském Donbasu.
Oči zasypané pieskom
V rámci edície Prekliati reportéri prinášame knihu reportáží Pawa Smoleského o jednom konflikte a dvoch krajinách. Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu? Pawe Smoleski
sa opäť vydáva na tie najcitlivejšie miesta, pozerá na neustále sa predlžujúci múr, číta o ďalších samovražedných útokoch, počúva o nenávisti. Snaží sa pochopiť, i keď si je vedomý, že čokoľvek pochopiť bude nekonečne zložité. Ja som to nerozmotal.
Podľa mňa sa to nedá rozmotať z niekoľkých dôvodov. V prvom rade preto, že ako v každom konflikte je situácia šialene dynamická, človek antihrdina sa môže v priebehu dňa, týždňa zmeniť na hrdinu. Mne sa zdá, že trochu už rozumiem, možno aj viac než
len trochu, ale zdá sa mi to každý druhý pondelok, každý tretí štvrtok, ale už v utorok alebo v stredu vôbec ničomu nerozumiem. V nedeľu sa snažím nerozmýšľať. Počas dlhých rozhovorov s Pawom Smoleským som sa musel neustále pasovať s najzaujímav
ejšími otázkami o Blízkom východe, aké som kedykoľvek dostal. Mohlo by sa zdať, že aby niekto tak hlboko pochopil tento divný a paradoxný región, nemôže byť z Poľska, alebo prinajmenšom by mal byť viac opálený než on. Ale nie, jeho otázky, priamočiar
osť a dôvtip sú dôkazom, že reportér, ktorý sa zaoberá politickými otázkami, jednoducho musí byť zvedavý, poctivý a dostatočne tvrdohlavý, aby sa nedal zmiasť frázami, ktoré počuje, keď hľadá zložitejšie a nejednoznačné odpovede.
dostupné aj ako:
Hra sa skončila
Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť.
dostupné aj ako:
Tajomstvo islandských žien
Island je najlepším miestom na svete pre ženy – ale prečo?
Svetové ekonomické fórum zaradilo Island na prvé miesto v zozname krajín, ktoré stierajú rozdiely v rovnosti medzi mužmi a ženami. Čím je Island iný, že toľko žien tam má pozitívne skúsenosti? Prečo práve ich spoločnosť urobila taký významný pokrok? Čo nám môžu Islanďania prezradiť o sile postavenia žien v spoločnosti a čo nás môžu naučiť o tom, ako rovnosť prospieva všetkým, nielen ženám?
Eliza Reidová pôvodne pochádza z malého mesta v Kanade a nikdy sa jej ani len nesnívalo, že sa jedného dňa stane prvou dámou Islandu. Jej vlastná skúsenosť so životom v tejto krajine je popretkávaná rozhovormi s desiatkami výnimočných žien. A práve tie tvoria základ poučnej diskusie o tom, čo znamená pohybovať sa po svete ako žena a akú významnú úlohu zohráva nastavenie spoločnosti v tom, koho považujeme za "rovnocenného".
Tajomstvo islandských žien je silný a atmosférický portrét malej krajiny, ktorá by nás mohla inšpirovať v tom, ako aj zo svojej krajiny vytvoriť lepšie miesto pre život.
Jeden z nás - Príbeh o Nórsku
Oslo, 22. júl 2011, 77 mŕtvych ľudských bytostí zabitých jediným človekom s jasnou víziou a presvedčením. Jediný deň, ktorý navždy zmenil dejiny Nórska, zasial obavy do jeho obyvateľov a zmenil životy desiatkam dotknutých rodín.
eden z nás od nórskej reportérky Asne Seierstad nie je chronologickým súpisom udalostí a vyčíslením strát, ale hlbokým pohľadom na osobu Andersa Behringa Breivika, masového vraha, muža zúfalo túžiaceho po sláve a uznaní. Príbeh o Nórsku zachádza do Breivikovho detstva, opisuje traumy malého chlapca, jeho túžby po fyzickej dokonalosti a bohatstve. Veľmi podrobne zachytáva Breivikove prípravy na zločin, ktorý nemožno ospravedlniť žiadnym vysvetlením, samotný priebeh čierneho dňa i súdneho procesu, ktorého výsledkom je 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia.
Asne Seierstad zachádza ešte ďalej a paralelne s brutálnym činom nám poskytuje sondu do histórie niekoľkých zasiahnutých rodín, ich životov predtým a potom, teda toho čo z nich zostalo.
Kniha Jeden z nás je zúfalý aj mrazivý príbeh jedného muža, ktorého nijako nehodnotí, predloží fakty, myšlienky vraha, postrehy okolia a pocity nedobrovoľne zúčastnených na brutálnom zločine, vyvolá zlosť, (ne)pochopenie, prinúti nás pýtať sa, možno i plakať či kričať.
Súmrak právneho štátu
Do histórie slovenskej spravodlivosti po roku 1989 sa vládnutie matovičovskej partokracie zapíše ako obdobie temna. Toľko sektárskeho fanatizmu, nenávisti, krivenia práva. Politickej vendety a toľko štatistických obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckých skupín by sme nenašli ani v histórii mafiánskej enklávy na Sicílii. Akurát na Slovensku na rozdiel od Sicílie sú nositeľmi usvedčujúcich dôkazov falošní svedkovia.
Kniha Súmrak právneho štátu je pokračovaním publikácie Byť kajúcnikom sa oplatí, v ktorej autor nekompromisne komentuje prax využívania nezákonných, priam obludných nátlakových prostriedkov orgánov činných v trestnom konaní voči obvineným verejným činiteľom, opozičným politikom, podnikateľom, advokátom i sudcom. To všetko sa deje v súčinnosti ministra vnútra, špeciálnej prokuratúry, skupiny vyšetrovateľov NAKA a médií hlavného prúdu v štýle Josepha Goebbelsa, ríšskeho ministra pre ľudovú osvetu a propagandu: ,, Dajte mi do rúk médiá a ja z národa urobím stádo svíň.“
Královec. Město pohádka
Make Královec Czech Again! Co ale doopravdy víme o dějinách Kaliningradu? Donedávna to byl jen kus Ruska mezi Polskem a Litvou, dnes možná základna pro útok na Západ. Píše se nová kapitola kaliningradských dějin – stejně jako pruské kořeny překryla sovětizace.
O Přemyslu Otakarovi II. mluví především Češi, nejslavnějším rodákem z Königsbergu je samozřejmě Immanuel Kant. I jeho pomník se ale setkal – jako připomínka německé minulosti – s vandalismem. Na druhou stranu kaliningradští Rusové neradi vidí, když se do enklávy stěhují lidé z Petrohradu nebo Moskvy. Ještě nedávná prostupnost hranic jim dávala pocit větší sounáležitosti s Evropou a určité výjimečnosti. Dnes však vidíme především taktické rakety Iskander rozmístěné na hranicích NATO. To všechno je Kaliningrad, jeden z klíčů k tomu, jak porozumět další části mozaiky zvané Ruska federace. Reportáž polské rusistky Pauliny Siegień vychází z jejích častých novinářských cest do Kaliningradu v době před covidem a ruskou invazí na Ukrajinu a fascinací komplikovanou historií města.
Kniha vychází v edici Prokletí reportéři v překladu Michaly Benešové.
dostupné aj ako:
Novinářem v Číně, 2. vydání
Když Tomáš Etzler přistál v říjnu 2006 v Pekingu, Čínu téměř neznal. V následujících letech zde však připravil stovky reportáží a zažil řadu silných příběhů. Jak v nejlidnatější zemi světa žijí běžní lidé? Čemu v totalitní Číně čelí novináři, kteří zpracovávají události, jež se komunistická vláda snaží skrýt? Pronikavý vhled do čínské reality ji ukazuje v syrových barvách osobních zážitků jako ambiciózní mocnost, jež si nárokuje životy svých občanů.
Amerikánka
V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto?
Chimamanda Ngozi Adichie je skutočnou hviezdou nielen súčasnej svetovej literatúry, ale prerazila aj do popkultúry. Jej myšlienky sa dostali do textov piesní Beyoncé i na tričká módnej značky Dior. Mimoriadnu pozornosť si získali jej prednášky v rámci platformy TED, ako aj svetoznáma esej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami. Chimamanda Ngozi Adichie rozpráva priamo a bez prikrášlenia. Diskriminácia je u nej diskrimináciou a rasizmus rasizmom. Neexistuje žiadne ALE. Taký je aj jej román Amerikánka, v ktorom sa príbeh nevšednej lásky preplieta s tými najbolestivejšími miestami ľudského spolužitia.
Ifmelu a Obinze sa do seba zamilovali ešte na strednej škole. V Nigérii v tom čase dožívala vojenská diktatúra a zdalo sa, že jedinou možnosťou ako prežiť normálny život, je odísť za more. Cesty Ifmelu a Obinzeho sa rozišli a zatiaľ čo ona sa uchytila v USA ako blogerka píšuca o problematike rasy, on ledva prežíval vo Veľkej Británii.
Jej Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov. A tak je otázka, či sa Ifmelu a Obinze znova stretnú možno celkom nepodstatná. A možno aj nie je.
Amerikánka je krásny román o tom, kam všade nás môžu zaviesť nevyspytateľné životné chodníčky i o tom, aká nečakaná a silná môže byť túžba po domove.
Kniha vychádza v preklade Kristíny Karabovej.
Jiří Grygar - Takto sa ma nikto nepýtal
Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije.
Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.
Anton Srholec, 3., doplnené, vydanie
„Na našom živote je dôležité nie to, čo sme dosiahli, ale tá cesta, po ktorej sme išli.“
Anton Srholec
Silný životný príbeh Antona Srholca, rímskokatolíckeho kňaza, saleziána, spisovateľa, charitatívneho pracovníka, politického väzňa a buriča, ale predovšetkým láskavého človeka, ktorý nikdy neopustil svoje zásady a vždy bojoval za lepší svet, zachytila v celovečernom dokumentárnom filme režisérka Alena Čermáková. Rozhovory s Antonom Srholcom spočiatku viedla u seba doma pri raňajkách. Neskôr vznikla potreba zaznamenať ich a začal sa rodiť podklad pre knihu, v ktorej sa autorka snažila zachovať autenticitu Srholcových slov, aby priblížila ľuďom jeho zmýšľanie o svete i o Bohu čo najpravdivejšie, najvernejšie.
Rozhovory a úvahy predstavujú čitateľom dni tohto výnimočného muža. Umožňujú im nahliadnuť do spôsobu jeho premýšľania a činov, odhalia jeho húževnatosť, túžbu pomáhať a milovať ľudí až na smrť. Autorka neprináša len Srholcov portrét, ale predovšetkým vyjadruje úctu mužovi, ktorý nám ukazuje smer na ceste životom.
Knihu dopĺňajú fotografie zo súkromného archívu Antona Srholca a jeho najbližších, ale aj odtajnené dokumenty z leopoldovskej väznice a umelecké fotografie Maňa Štraucha.
Tretie vydanie je doplnené o autorkin epilóg, ktorý napísala s odstupom ôsmich rokov.
Rusko, Ukrajina a my
Je Ukrajina umelý štát? Prečo je Rusko také veľké? Je jeho zahraničná politika racionálna a prečo vsadili len na vývoz ropy a plynu? Na tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá Alexander Duleba, ktorý za posledné roky patrí k najcitovanejším slovenským analytikom. V knižnom rozhovore sa venuje dejinám, migračným vlnám, vzniku aj fungovaniu štátov. Sústredí sa najmä na vývoj v Rusku a na Ukrajine, ale neobchádza ani ďalšie postsovietske štáty. Opisuje ich moderné dejiny, dnešné problémy a protirečivý vzťah k Európe, do ktorej napriek všetkým výhradám podľa neho patria.
Alexander Duleba (1966) vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Tarasa Ševčenka v Kyjeve, v roku 2009 sa habilitoval na Univerzite Komenského. Od roku 1990 pôsobil ako výskumný pracovník na Katedre sociálnych a politických vied Filozofickej fakulty UPJŠ (dnes Prešovská univerzita), kde pôsobí aj v súčasnosti. Od roku 1993 bol pracovníkom Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pri ministerstve zahraničia. V roku 1995 nastúpil do Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorú od roku 2000 vedie. Venuje sa výskumu zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky postsovietskych štátov.
dostupné aj ako:
Barvinek
Zbierka postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Milky Zimkovej je ako uvitý modravý barvinkový veniec na Veľkú noc za čias jej mladosti. Reaguje v nich na aktuálnu situáciu, pričom reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca. V jej tvorbe nie je nič, čo by neprežila, neprecítila a s čím by sa nestotožnila. Píše po svojom, o svojom, len to, čo vie a čo z duše musí, spontánne a úprimne. Rôzne útvary jej literárnej tvorby majú však jedno spoločné: Hovoria o túžbe, aby deti boli zaopatrené, starkí šťastnejší, ženy obdarenejšie, chlapi súcejší, susedia prívetivejší a globalizovaný svet ľudskejší. Preto má jej tvorba originálnu výpovednú hodnotu, vnútorné vzrušenie a osobitné postavenie v našej literatúre.
dostupné aj ako:
Záchranár Viliam Dobiáš (Rozšírené vydanie)
Rozšírené vydanie z roku 2018.
Nová 14. kapitola. Sedem nových modlitieb záchranára.
Záchranár, ktorý slúži viac ako 40 rokov na záchranke.
Knižný rozhovor hovorí o životnej ceste Viliama Dobiáša, prináša tiež rozhovor o prvej pomoci, ľudskom tele i zdravom životnom štýle. Nevyhýba sa téme smrti a zomieraniu a nové vydanie prináša aj pohľad na posledné 4 roky lekára Viliama Dobiáša, ktorého poznáte (aj) z relácie 112.
OBSAH:
1. Dobrý záchranár
2. Fotia si nás a natáčajú
3. Medicína alebo teológia?
4. Najprv svokra, potom manželka
5. 40 rokov na záchranke
6. Kedysi a dnes
7. Úmrtie detí sa dotkne každého záchranára
8. Zdravý životný štýl
9. Žiť mierne a zdravo
10. Smrť a zomieranie
11. Boh a Stvoriteľ
12. Pokorne prijať situácie, ktoré nás presahujú
13. Nechcem rezignovať
14. Štyri roky po
Klub
Poprvé po sedmdesáti pěti letech se v roce 2018 neudělovala Nobelova cena za literaturu. Důvodem bylo sexuální násilí a jeho krytí v kruzích blízkých Švédské akademii. Odhalily ho investigativní reportáže Matildy Voss Gustavsson – právě z nich vychází i kniha Klub, příběh o zneužívání moci, mlčení a strachu.
Skandál #MeToo ve Švédsku? Mladá švédská reportérka tomu nejdřív nechtěla věřit. Poté co si vyslechla několik svědectví, se rozhodla pátrat dál. Jejím cílem nebylo jen usvědčit Jeana-Clauda Arnaulta, francouzského fotografa a významnou osobnost švédské kultury, manžela známé básnířky Katariny Frostenson členky Švédské akademie. Manželé vedli známé kulturní centrum Fórum a také grantová podpora této soukromé instituce odhalila do očí bijící střet zájmů. Matildě Voss Gustavsson se podařilo přesvědčit oběti, aby promluvily. Jako v podobných případech se spisovatelky nebo umělkyně bály, že pokud Arnaulta obviní, nikdo jim neuvěří a budou mít zavřené dveře do kulturního světa. Reportážní kniha Klub představuje necenzurovaný portrét zákulisí švédského kulturního života, a především boje o moc a jejího zneužívání. Jedním z jejich projevů byl i Arnaultův pocit beztrestnosti při sexuálním násilí na ženách. Během čtení nás napadá – pokud se tohle stalo v rovnostářském Švédsku, jací kostlivci ve skříni čekají v jiných zemích?
dostupné aj ako: