Hľadanie: Čo mám vedieť, kým pôjdem do školy
zobraziť:
Omalovánky pro dospělé - Dnes mám šťastný den
Poďte na chvíľu zabudnúť na starosti všedných dní, upokojiť myseľ, načerpať novú silu a možno sa aj troška zasnívať. Neexistujú žiadne pravidlá, stačí len vziať do ruky pastelky a nechať sa inšpirovať vlastnou fantáziou.
Kým zomrie posledný diabol
Štvrtkový klub detektívov zastihne smutná správa. Niekto zabil ich priateľa, starého obchodníka so starožitnosťami. Pri vyšetrovaní sa zistí, že starožitník deň po Vianociach dostal tajomnú truhlicu, no tá sa po jeho smrti stratila. Mŕtvych pribúda, a tak Elizabeth, Joyce, Ron a Ibrahim robia všetko, aby záhadný predmet vypátrali. Majú však do činenia s falšovateľmi umenia, internetovými podvodníkmi, dokonca aj s drogovými dílermi. Čas sa kráti a do Coopers Chase mieria nebezpeční muži.
Na stiahnutie
10,49 €
dostupné aj ako:
Čo sa deje: Nákladiaky
Rozpohybuj krátke veršované príbehy a zoznám sa s veľkými autami v tomto leporele s pohyblivými prvkami.
Vieš, na čo slúžia rôzne druhy veľkých áut, ako je odťahovka, smetiarske auto, kamión alebo vyklápač? Pozorne si pozri obrázok a zisti, čo sa na ňom odohráva. Smetiari vysypávajú obsah smetiakov do auta, odťahovka pomáha s pokazeným autom a kamión si veselo jazdí po svete. Krátke veršovane príbehy rozvíjajú u detí predstavivosť a rozširujú ich slovnú zásobu. Vďaka pohyblivým prvkom na každej stránke si dieťa precvičí aj jemnú motoriku.
Čo sa deje: Džungľa
Toto veršované leporelo je určené deťom od jedného roka. Zisti, čo sa deje v džungli. Precvičuj si jemnú motoriku s posuvnými a otočnými prvkami.
Čo sa deje: Safari
Toto veršované leporelo je určené deťom od jedného roka. Zisti, čo sa deje na safari. Precvičuj si jemnú motoriku s posuvnými a otočnými prvkami.
Nie je čo závidieť
Severná Kórea je dokonalým zhmotnením orwellovskej antiutópie z románu 1984. Milióny Kórejčanov a Kórejčaniek však žije túto surreálnu realitu ako svoju každodennosť a navyše – mnohí z nich sú presvedčení o tom, že zvyšku sveta naozaj nemajú čo závidieť. Pretože sami žijú v raji. A presne o tom je táto kniha.
Režim Kórejskej ľudovodemokratickej republiky nastolený v roku 1945 je nepochybne najtvrdším a najtotalitnejším systémom v súčasnom svete. Americká reportérka Barbara Demick nás vo svojej knihe Nie je čo závidieť pozýva na exkurziu do životov obyčajných Kórejčanov a Kórejčaniek, do ich obyčajnej každodennosti, o ktorej väčšina z nás nemá ani poňatia. A práve cez príbehy tých najobyčajnejších preniká Barbara Demick severokórejskému režimu hlboko pod kožu.
Kniha zachytáva chaotické obdobie po smrti Kim Ir-sena, keď sa k moci dostal jeho syn Kim Čong-Il a v krajine nastal nepredstaviteľný hladomor, ktorý zabil pätinu obyvateľstva a zásadne zvýšil počet ilegálnych utečencov z tohto komunistického raja.
Barbara Demick skladá portrét Severnej Kórey z príbehov šiestich hrdinov a hrdiniek z mesta Čongdžin, ktorým sa napokon podarilo z krajiny utiecť. Rozpráva o vplyve propagandy, o falšovaní reality, o sile zvyku, ktorá je často mocnejšia ako zdravý rozum. Barbara Demick, prvá šéfka redakcie Los Angeles Times v Pekingu, strávila pri práci na tejto knihe šesť rokov. Na základe rozhovorov s utečencami, prepašovaných fotografií či videozáznamov zrekonštruovala život v krajine, ktoré nie je dostupné pre nikoho, okrem jeho obyvateľov. A ponúka nám zároveň aj pozoruhodný portrét Čongdžinu, tretieho najväčšieho severokórejského mesta.
Každodennou severokórejskou realitou je bezhraničné uctievanie vodcu a strany, práca za mizernú alebo žiadnu mzdu a všadeprítomný strach. Kto neudáva, bude udaný. Kto neutečie, zomrie vo falošnej viere, že svoj život prežil v raji.
Výnimočná reportážna kniha Barbary Demick Nie je čo závidieť vychádza v preklade Samuela Marca
dostupné aj ako:
Čo sú to pocity? - Kuk pod okienko
Čo nám robí radosť? Prečo sme smutní? Čo nás rozhnevá? Ako zvládať rôzne pocity? Pod okienkami tejto knižky nájdeš odpovede na otázky o pocitoch.
Pocity sú to, čo cítime vnútri tela a v mozgu, keď sa nám dejú dobré alebo zlé veci. Deti sa odjakživa pýtajú, či sú pocity "naše", alebo či nám tak úplne nepatria, keď ako vo vlnách prichádzajú a zase odchádzajú. Inak povedané: čo to pocity sú a kde sa berú? Na tieto otázky nemajú dospelí vždy rýchlu a jasnú odpoveď. V tejto milo ilustrovanej knižke nájdu deti aj ich rodičia odpovede na najčastejšie otázky o pocitoch. Prečo sme šťastní? Prečo sa hneváme? Z čoho máme strach? Je v poriadku chcieť byť chvíľu sám? Ako sa vyrovnať s nežiaducimi pocitmi? Odpovede pod odklápacími okienkami a sympatické zvieratá v ilustráciách deťom pomôžu lepšie pochopiť komplikovaný svet emócií.
Čo má vedieť štvrták z matematiky, 2. vydanie
Zbierka obsahuje štandardné úlohy rôznej náročnosti aj tvorivé, neštandardné úlohy, rozvíjajúce špecifické matematické myslenie. Na konci každej kapitoly je pod názvom Vyskúšajte sa zaradených desať úloh, ktoré žiakovi ukážu, do akej miery zvládol daný tematický celok. Pri pravidelnej práci so zbierkou zvládnu žiaci na konci školského roka úspešne celé učivo.
Hnevám sa! A mám na to právo!
Ako porozumieť sebe a svojmu dieťaťu
Lidija Parchiťko je známa psychoterapeutka, ktorá sa špecializuje na vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Jej kniha Hnevám sa! A mám na to právo! je zameraná na vnútorný svet matiek, ktoré po narodení prvého dieťaťa zisťujú, že aj napriek očakávanému materstvu na všeličo nie sú pripravené. Žiaľ, v tejto nepripravenosti plnej obáv, vyčerpanosti i bezradnosti sa málokedy stretávajú s pochopením okolia.
Kniha predstavuje vzácnu pomocnú ruku, podávanú v pravý čas, keď neviete ako ďalej a zmáhajú vás pochybnosti. Bohaté príklady z psychologickej poradne, ako aj mnohonásobne v rodinách vyskúšané a overené odporúčania vám poslúžia ako praktický ukazovateľ cesty k šťastnému rodičovstvu a k šťastnému potomkovi. Na tejto ceste potrebujete len jediné: dôverovať svojmu vlastnému vnútornému dieťaťu – tomu, ktoré je hlboko ukryté v každom z nás.
Z ruského originálu Ja zlyus'! I imeyu pravo, vydaného vo vydavateľstve Eksmo
v roku 2021, preložila Silvia Semaková.
dostupné aj ako:
555 samolepiek: Všetko, čo jazdí
Objavuj rôzne vozidlá a stroje na ceste, vo vode alebo vo vzduchu. S vozidlami sa stretneš skrátka všade, od rušnej stanice a ulíc miest cez preteky a stavby až po prístavy a letiská. Tak neváhaj a podľa vlastnej fantázie doplňuj nepreberné množstvo samolepiek do nápaditých a smiešnych scenérií a spoznaj rozmanitý svet vozidiel a strojov.
Čo robia zvieratá v zime?
Čo robia zvieratá v zime? Čo jedia? Ako sa udržujú v teple a môžu im ľudia nejako pomôcť? To všetko deti zistia v tejto krásne ilustrovanej knižke s okienkami.
Čo sú oblaky? Kuk pod okienko
Čo sú oblaky? Ako vyzerajú? Z ktorého oblaku bude pršať? Môžem sa dostať do oblakov? A môžem si sadnúť na oblak? Ako vzniká dúha a prečo búrky sprevádzajú hromy a blesky? Na tieto a ďalšie všetečné otázky malých zvedavcov nájdete odpovede v tejto roztomilo ilustrovanej knižke s odklápacími okienkami. Stačí nahliadnuť pod okienko a zistiť, ako to vlastne s tými oblakmi je. Vaše dieťa tak získa povedomie o svete okolo seba. Tak hlavu hore a poďme pozorovať oblaky!
Čo sa deje na hasičskej stanici
Vitajte na hasičskej stanici! Hasičská siréna húka a modré svetlá blikajú. Posádka hasičského vozidla sa pripravuje na zásah... Toto leporelo je určené pre deti od jedného roka. Má pevné stránky s posuvnými a otočnými prvkami, a tak si malí hasiči pri prezeraní knižky súčasne precvičia jemnú motoriku - môžu na jednotlivých stránkach posúvať, ťahať, otáčať. Objavia nové veci a môžu sa o nich porozprávať. Tak hor sa na hasičskú stanicu - je tam naozaj rušno!
Marie Rottrová: To mám tak ráda
„Muzikantský život mi dal spoustu emocí, protože hudba jsou především emoce, a takových emocí, jaké bych nikdy v životě nezažila. V podstatě je to můj život, moje hudba a moje rodina.“
Jeden novinář ji kdysi nazval Lady Soul. Ale Marie Rottrová se jednak necítí být takto zaškatulkována, a jednak se skutečně vymyká všem definicím, pojmenováním, přízviskům a přezdívkám. Ona je Marie Rottrová, naprosto svébytná bytost v našem kulturním světě s obrovským hudebním a pěveckým nadáním, která vyrostla v ostravském regionu mimo hlavní hudební průmysl, mimo mainstream, mimo pražský šoubyznys. A právě to z ní dělá unikátní umělkyni, která si zachovala svoji originalitu a neopakovatelnost. Není sama, stejně tak se dá hovořit i o Věře Špinarové, rovněž zcela originální a svébytné ostravské zpěvačce. Ani jedna z nich nevystudovala hudbu, a přesto se z nich staly československé a české hvězdy s mezinárodním přesahem.
Na rozdíl od Věry šla Marie trochu jiným směrem, nebyla a není rockovou zpěvačkou, i když tímto obdobím si také prošla, někdo by možná řekl, že je spíše zpěvačkou popovou. Ale to také není úplná pravda, protože Marie začínala jako zpěvačka soulová. Byla v tomto žánru u nás průkopnicí, a to až do té míry, že si „vysloužila“ onu přezdívku. Sama své soulové začátky nepopírá, ale dostala se od nich dál, k baladám a původním, autorským písním, které nebyly a nejsou jen líbivým a povrchním odrazem našeho bytí, ale vypovídají o citech, emocích, trápení a radování se ze skutečného, prožitého života se všemi jeho podobami. Díky chytrým a obsažným textům od těch nejlepších českých textařů či spíše básníků, jakými byli Jiřina Fikejzová, Zdeněk Borovec, Václav Fišer nebo Jaromír Nohavica, a díky původnímu autorskému repertoáru od neméně erudovaných domácích skladatelů (Richard Kovalčík, Jiří Urbánek, Vlastimil Kučaj, Vladimír Čort, Pavel Vrba, Jaroslav Wykrent, Bohuslav Ondráček a další) jsou to především písně o lásce ve všech jejích podobách, o vztazích mezi mužem a ženou, mnohdy složitých a nejednoznačných, ale nejen o nich...
Stačí slyšet jen předehru, pár prvních tónů, a člověk ví: tohle je Kůň bílý, tohle Řeka lásky, Markétka, Lásko, voníš deštěm, Ten vůz už jel, Měli jsme se potkat dřív, Klíč pro štěstí i úžasná píseň To mám tak ráda…
Marie nikdy nepodléhala módním trendům, vždy si držela svůj nezaměnitelný styl, který vycházel z její vysoké náročnosti na melodie i texty. Nikdy nepřijala písničku nebo text, který ji neoslovil, nesouzněl s její duší a srdcem. Těch, které vrátila, bylo víc než těch, které přijala... Leckteří skladatelé i textaři si na ni, řečeno s nadsázkou, „stěžovali“, ale ona se nikdy nenechala zviklat, vždy si stála za svým. A to se, jak vidno z celé její neuvěřitelně dlouhé, šedesátileté kariéry, na sto procent vyplatilo. Je u nás jen málo zpěvaček, které oslovily tolik generací fanoušků a které si navíc drží i i v pozdějším věku tak neuvěřitelnou svěžest, elán, energii a mladický vzhled. A neslábnoucí nádherný hlas.
Marie Rottrová je zkrátka jako přírodní úkaz, převtělený do stále přitažlivé ženy, dámy a umělkyně s vytříbeným vkusem a krásným srdcem i nádhernou duší.
Tí, čo odchádzajú – tí, čo zostávajú, 2. vydanie
V tretej časti Neapolskej ságy sa z dievčat Eleny a Lily stávajú ženy. Lila, ktorá sa v šestnástich vydala, má malého syna, opustila manžela a výhody, ktoré jej prinášalo manželstvo, a pracuje ako robotníčka vo fabrike. Elena odišla zo štvrte, skončila vysokú školu a vydala úspešný román. Otvorili sa jej dvere do sveta vzdelaných ľudí. Obe ženy sa snažia prebúrať múry väzenia, ktorým je život v biede, nevedomosti a podriadení sa. Plávajú v mori príležitostí, ktoré priniesli sedemdesiate roky. A predsa ich stále spája silné puto, ktoré nemôžu preťať žiadne vonkajšie okolnosti.
„Vzťahy medzi ženami sa neriadia takými pevnými pravidlami ako priateľstvá mužov. Chcela som prerozprávať, ako celoživotné priateľstvo dvoch žien dokáže uniesť a prežiť dobré a zlé pocity, závislosť a emancipáciu, vzájomnú podporu a zradu.“ – Elena Ferrante
dostupné aj ako:
Mám radšej Beatles
Prvá kniha s četerským slovníkom, v ktorej je aj gitarová škola. Berco je obyčajný chlapec. Chodí do siedmej triedy na ZŠ Satinského a zo všetkého má dvojky. Matematiku ho učí Yeti a tak trošku sa mu páči jedna spolužiačka s ryšavými vlasmi. Veľa četuje a hrá počítačové hry. Má rád Beatles a s kamarátmi založil kapelu, v ktorej hrá na elektrickej gitare. Doma má aj zázračné husle, ktoré vedia plniť želania. A rozpráva sa s vrabcami. Skrátka, je to úplne obyčajný chlapec.
Na sklade 1Ks
5,23 €
5,50 €
dostupné aj ako:
Mám sa...
Zbierka Mám sa... je súborom krátkych humoristických čŕt i dlhších poviedok. Laco Kerata dokáže na obmedzenej ploche rozohrať sériu absurdných, humorne smutných a smutno humorných príbehov, vo väčšine prípadov len náčrtov príbehov, ktorých spoločným menovateľom je infantilný pohľad na svet rôznych bláznov a rojkov zaskočených realitou, pričom argumentom na obhajobu ich bláznivého konania je rovnaká bláznivosť, ako konanie samé.
O AUTOROVI
Laco Kerata (1961) je autorom viac ako dvadsiatich realizovaných divadelných a rozhlasových hier. Knižne vydal dve zbierky poézie (Hriešny spánok; Prišiel som, videl som), dve zbierky dramatických textov (Rádiové hry; Večera nad mestom), tri romány (Zlý herec; Ešte som tu a zostanem; Suché roky) a tri zbierky poviedok (Mám sa...; Malé domov; Na okraji mojej hory). Do finále prestížnej literárnej Ceny Anasoft litera sa dostal so svojimi knihami dvakrát.
Prostredníctvom svojich poviedok sa snažím vyjadriť ľudské vzťahy, ktoré majú nekonečne mnoho podôb. Zároveň je v nich čosi stereotypné, pretože, keď človek nemá lásku, jednoducho ochabuje. Nemyslím tým iba romantickú lásku. Človek potrebuje niekoho, kto je naňho dobrý, kto ho pochopí, počúva, má o neho záujem, to je tá najzákladnejšia potreba v našich životoch. Z nej vychádzam. Vzťahy sú pre mňa hlavnou nosnou témou a inšpiráciou.
Laco Kerata
Mami, mám hlad
Docházejí vám nápady, co připravit svému děťátku k jídlu, a hledáte inspiraci pro každodenní vaření?
Tato kniha vás provede pestrým světem příkrmů pro děti do jednoho roku. Najdete zde rady, jak na rychlé a zdravé vaření z běžně dostupných surovin, i autorčiny zkušenosti s přípravou jídel pro malé dítě. Recepty jsou přehledně uspořádány podle věku dítěte a většina z nich je navíc doplněna o tipy na dochucení jídla, aby si pochutnala rovnou celá rodina. Ušetříte díky tomu cenný čas, který můžete místo v kuchyni strávit se svým děťátkem!
Na čo je nočník?
Kakáme všetci. Ale čo sa potom s vykakaným hovienkom stane? Odpovede nájdete pod okienkami v tejto knižke pre najmenších.