Hľadanie: Renesanční poesie
zobraziť:
Čítanka pre pracujúce triedy
Zbierka poézie, ktorá predstavuje prierez tvorby poľského básnika a hudobníka Szczepana Kopyta, jedného z najdiskutovanejších a najzaujímavejších básnikov poľskej mladšej generácie. Kopyt je otvorene politický, na paškál si berie spoločenský poriadok, ktorým sa mala skončiť história. Poetika nikdy nemala tak blízko k politike a politika k poetike.
Dizajn: Elena Čániová
The Bloody Sonnets
Najvýznamnejšie básnické dielo slovenskej literatúry s protivojnovou tematikou je stále aktuálne ostrým odsúdením morálneho a spoločenského úpadku a ponížením ľudskosti, ktoré vojnový konflikt prináša. Básnik v 32 sonetoch okrem protestu proti krviprelievaniu kladie otázky, kto je za hrôzy a utrpenie zodpovedný, a vyjadruje aj nádej, že ľudstvo sa poučí a bude žiť v mieri. Hviezdoslavovu básnickú skladbu preložil do angličtiny írsky básnik a prozaik John Minahane (1950), ktorý od roku 1996 žije a pracuje na Slovensku. Zo slovenčiny preložil aj výber poézie Ladislava Novomeského, Milana Rúfusa a ďalších autorov. Hviezdoslavove Krvavé sonety doplnil obsiahlym úvodom a kalendáriom básnikovho života. V knižnom vydaní anglického prekladu sú ilustrácie Dušana Kállaya.
Neprchnúce sakury
Výber básní jedinečnej japonskej poézie z 10. storočia v prebásnení Ľubomíra Feldeka a s ilustráciami Namiko Uchnár.
Japonsko je krajinou, ktorej dávna história a citlivé umelecké vnímanie sveta fascinuje aj súčasného slovenského človeka, ktorému výber japonskej poézie sprístupní filozofiu bytia i pominuteľnosť tohto sveta; forma tanka – päťveršie japonskej poézie ponúka zážitok dodržiavania slabičnej schémy 5-7-5-7-7, umocnená majstrovstvom básnika Ľubomíra Feldeka; vnímanie minuciózností prírody ako uvedomovanie si jej hlasu prostredníctvom zvukov živočíchov, šelestu rastlinstva, štruktúr lupeňov kvetov, listov i kôry
Ztracený ráj
Ztracený ráj (v originále Paradise Lost) je rozsáhlá (čítající dvanáct knih) epická báseň Johna Miltona, psaná v blankversu (nerýmovaný verš o pěti jambických stopách).
Báseň byla poprvé publikována roku 1667, byla ale dále upravována. Mělo jít o anglický národní epos, srovnatelný s latinskou Aeneidou či řeckou Odysseou. Jedná se o duchovní epos, vyprávějící o biblických tématech, uvažuje o teologických problémech.
Kým zaspím...
Miroslav Kapusta je slovenský spisovateľ a básnik, člen Spolku slovenských spisovateľov a vedúci pobočky PARS ARTEM pre banskobystrický región. Doteraz vydal 16 kníh (poézia, próza, knihy pre deti). Básnická zbierka – KÝM ZASPÍM..., je jeho v poradí už 8. zbierka poézie, v ktorej autor odráža všetko čomu verí, čím žije, čo za svojich 70 rokov stihol nažiť, ale ešte nestihol vložiť do svojich predchádzajúcich diel. Ako básnik, kým je teda ešte tu, dovoľuje si metaforicky vo svojich básňach zľahka podotknúť, že: Človek by sa mal vždy snažiť o dobro, pomôcť slabšiemu ak je treba a v rámci vzťahov dbať aspoň o dodržanie svojho slova v danom sľube, lebo to pokladá za základ pri budovaní vzájomnej dôvery a zároveň to považuje aj za prejav úcty nielen k osobe, ktorej ho človek dá, ale i k sebe samému. Je tiež zmierený so všetkými hlúposťami, ktoré kedy vykonal, dokonca aj s tými, ktoré si nikdy neodpustil a ktoré sa mu nepodarilo napraviť, lebo bez nich by to už nebol on, ale niekto úplne iný! A verí v "motýlí efekt", pretože v tomto svete a teda aj v živote každého, všetko so všetkým súvisí a keď príde ten čas a aj on pocíti znásobený dotyk vánku jeho krídel, je pripravený niesť aj zodpovednosť za všetky svoje chyby, dokonca i za tie, ktoré mu snáď ešte len bude dopriate vykonať, lebo taký život si vybral, taký žije a iba ten ho pripravil na všetko, čo so s ním súvisí. Aj to, nespoliehať sa veľmi na druhého, pretože aj tí druhí majú čo robiť, aby sa popri inom stíhali venovať náprave vlastných chýb a hriechov, kým aj k ním raz dôjde – zosilnený závan v mávnutí krídel motýlích! Ilustrácie: Miroslav Pazdera Už v roku 2017, po autorovej prvej zbierke krátkych próz – ŠTEPENÝ ČERTOM, súbore jednoduchých príbehov zo života, bolo zjavné, aj vzhľadom na jej ohlas u čitateľa, že sa autor časom pokúsi o ďalšie, nezávislé pokračovanie. Aj sa tak stalo. Jeho druhá zbierka krátkych próz dostala názov TRAFENÝ ANJELOM. Keďže sa týmto čerti a anjeli v názvoch jeho kníh vyčerpali, jeho tretia kniha sa volá LEN TAKÉ KECY. Tak ako v predchádzajúcich dvoch, autor sa i v nej zameriava predovšetkým na láskavý a oslobodzujúci situačný humor, vyplývajúci najmä z dlhoročných manželských vzťahov. Jeho osobná skúsenosť v jednotlivých príbehoch si nekladie žiadne literárne ciele, až na jeden – pobaviť svojho čitateľa. Päťdesiat päť príbehov, ktoré sú v knihe obsiahnuté, mapuje dianie v rodinách i spoločnosti počas nedávnych rokov pandemických opatrení, až po súčasnosť. Autor si je vedomý, že čitateľ sa s mnohými príbehmi stotožní, prídu mu osobne i ľudsky blízke a v čitateľovi budú emočne ešte dlho doznievať – minimálne vo forme úsmevu.
Michal Habaj
Od druhej polovice 90-tych rokov 20. storocia autorova tvorba vyrazne ovplyvnila podobu slovenskej poezie a urcovala jej dalsie smerovanie. Básnická kniha s eponymickým názvom Michal Habaj otvorila v roku 2012 nove tvorive obdobie autora a znamenala obrat v sposobe a charaktere jeho basnickeho vyjadrenia. V knihe najdeme spiritualnu poeziu, prirodnu lyriku, experimentalne basnicke formy, basne s tradicnou poetikou, spolocensky angazovanu poeziu, narativne pasma, kratke vychodne formy, velku biblicku poemu, basnicky serial i oddiel dennikovych zaznamov. Heterogenny charakter knihy sa utvara v interakcii mnozstva kodov a stylizacii autorskeho/lyrickeho subjektu, ktore sa navzajom doplnaju a podporuju, aby vytvorili jeden kompaktny a organicky celok, syntezu. Z tohto hladiska je zbierka polyfonna a nachadza sa v nej netradicne pestra kombinacia basnickych stylov a zanrov, na co odkazuju uz klucove slova v uvode knihy (mystika beat koncept experiment gyc pop teoria). Pritomne su tiez biograficky kodovane texty, ktore v sulade s eponymickym nazvom navadzaju citatela k tomu, aby knihu cital (potencialne) v auto/biografickom kluci. Autor sa tymto gestom hlasi k tradicii umeleckych koncepcii, ktore programovo pracovali s ideou sebatvorby cloveka, pricom tento spiritualne motivovany prieskum ma svoju vopred danu metodologiu. Kazdodennost a profannost je tu konfrontovana s cnenim po presahu do nadprirodzenej sfery. Knihu mozeme chapat ako basnicky dokument ludskej pute za poznanim. Umelecky prinos takehoto pristupu mozeme vidiet v snahe opatovne zdovodnit a dokladovat legitimnost a hodnovernost basnickeho textu vlastnym zivotom autora. Prepojenie zivota a poezie sa tu vnima ako prirodzeny vztah, ktory sa posobenim literarnej postmoderny oslabil, az miestami celkom zanikol, a ktory je nutne revitalizovat. Zaroven sa tu pripominaju take otazky ako su vztah diela k svojmu autorovi alebo tvorcu k svetu, ktory ho obklopuje. Autor sa pusta do skumania zmyslu krasy, oblasti v sucasnej poezii obozretne obchadzanej. Praca s imaginaciou v zmysle slobodneho pohybu reci dokladuje navrat k prirodzenosti a pravdivosti basnickeho obrazu. Cielom takto stavanej lyrickej situacie je, aby po knihe siahali rozni citatelia, ktori dokazu nachadzat zmysel a krasu v mnohosti a diferencovanosti obsahov i foriem sveta a poezie, v permanentnej vyzve mysliet inak, avsak autenticky, a nechavat sa vzdy nanovo prekvapovat vlastnou zvedavostou, sebou samym ako i moznostami basnickeho vyjadrenia. Prvé vydanie knihy v roku 2012 zvíťazilo v ankete denníka Pravda Kniha roka.
Vergilius: Aeneis
Básnik pochádzajúci z Brundisia sa po dôkladných štúdiách rímskej literatúry, rečníctva a filozofie dostal do Maecenatovho krúžku, v ktorom pôsobil okrem iných básnikov i Horatius. Za podpory Maecenata Vergilius vytvoril epické zbierky básní o pastierstve a roľníctve Georgica a Bucolica. Neskôr sa pustil do svojho najväčšieho a najvýznamnejšieho diela, Aeneidy. Na tomto epose pracoval až do konca života, a aby dokázal čo najhodnovernejšie vykresliť jednotlivé príbehy, cestoval po krajinách, v ktorých sa odohrávali. Sám básnik bol so svojím dielom nespokojný a neustále ho dopracovával, i keď vydanie eposu bolo v Ríme netrpezlivo očakávané. Choroba a následne smrť však Vergilia dostihla počas týchto ciest ešte predtým, než Aeneidu k svojej spokojnosti dokončil. Očakávajúc svoj koniec, spísal poslednú vôľu, v ktorej uložil, aby rukopis Aeneidy bol zničený. No Vergiliovi priatelia ju neuposlúchli a epos vydali, vďaka čomu sa zachoval až do dnešných čias.Básnik nám v Aeneide podáva v ucelenej podobe počiatky a vývoj rímskeho národa, ktorý sa začína Aeneovým útekom z Tróje a jeho putovaním po Stredozemí až do krajov Itálie obývaných Latinmi, kde musí zvádzať ďalšie boje o existenciu a novú budúcnosť svoju a svojho národa. Aeneis patrila od svojho vzniku k vrcholom rímskeho epického básnictva.Súčasné vydanie Aeneidy je doplnené štúdiami Viery Bunčákovej Vrcholné javy rímskej poézie a Vergilius a jeho Aeneis, ktoré rozoberajú tvorbu najvýznačnejších rímskych básnikov a najdôležitejšie črty najvýznamnejšieho Vergiliovho diela.
Mlčanie do vetra
Básnická zbierka talentovaného Vladimíra Ďurku využíva metaforický potenciál jazyka a schopnosť človeka pomenovať a odkrývať skryté javy a súvislosti. Autorov básnický jazyk v sebe spája hravosť s vážnosťou a uvoľnenosť s nevyhnutnosťou. Vďaka tomu Ďurkova poézia plynie hladko. Na tomto esteticky výraznom podklade rozvíja svoje ľudské a osobné pozorovania a skúsenosti, ktoré podáva s väčšou či menšou noblesou. I keď je Ďurkova kniha debutom, prevyšuje iné debutové zbierky nielen životnou skúsenosťou dospelého muža či viacnásobného otca, ale tiež cnosťou trpezlivosti počkať si na chvíľu, keď treba hovoriť, a na čas, keď treba mlčať. Aj keby to malo byť, ako tvrdí básnik, práve mlčanie do vetra.
Lacná kniha Vstup na vlastné bezpečie (-50%)
Zbierka filozoficko-satirickej poézie od obľúbeného autora aforizmov, Ondreja Kalamára, ktorý sa nám v svojom najnovšom diele prihovára ako básnik. V svojich veršoch nezaprie, že je majstrom skratky a pointy. Je to kniha, ktorá nám odrýva inú tvár Kalamárovej tvorby, prekvapujúcej a zároveň kvalitnej. Kráľ slovenských aforistov tu odkrýva svoje najvnútornejšie ja, citlivé na všetky vonkajšie podnety, či už prichádzajú zo sféry milostných vzťahov alebo spoločenských reflexií. Každý, kto miluje brilantnosť Kalamárovej tvorby, by mal mať túto zbierku doma.
Na sklade 1Ks
3,00 €
6,00 €
dostupné aj ako:
Básne 2011
Tretí ročník literárnej súťaže Básne 2011 Asseco Solutions
V súťaži poézie organizovanej občianským združením literarnyklub.sk sa v roku 2011 zúčastnilo 152 autorov. Pri
hodnotení sme medzi súťažnými príspevkami našli veľa začiatočníckych a slabých pokusov o poéziu, ktoré sme
nemohli odmeniť inak, iba známkou 0. Aj preto bola práca porotcov v prvom kole takým ťažkým čítaním, možno až
depresívnym, lebo nízka úroveň prevládala. Ale do druhého kola postúpili najlepší autori, z ktorých sa už vyberalo
ľahšie, lebo poskytovali lepší obraz tejto súťaže. Boli tam už príspevky na úrovni, aká sa vyskytuje bežne v rubrikách
uverejňujúcich poéziu v literárnych časopisoch. Pravda, špička sa aj tu vyberala ťažko. Traja porotcovia nemali vždy
jednotné názory, každý hodnotiteľ je poplatný predovšetkým svojmu umeleckému vkusu, čo v hodnotení poézie je
zvlášť markantné. Pri číselnom hodnotení nám však vyšlo číslo 66, na ktorom sme sa mohli dohodnúť bez väčších
problémov. Znamenalo najlepší príspevok. To bol víťaz. V hodnotení troch porotcov tento príspevok dostal dohromady 9
bodov. Úlohou predsedu poroty zostalo potom iba určiť poradie príspevkov, ktoré dostali po 8 bodov (traja) alebo 7
bodov (štyria) i 6 bodov (dvaja).
Poradie 10 najlepších môže byť publikované v zborníku.Traja porotcovia - Ján Milčák, Marián Andričík a ja - sme boli v
telefonickom spojení, takže výsledok je prejavom ich dohody.
S hodnotením poézie bývajú problémy aj preto, lebo sa ťažko zisťuje a určuje jej hodnota. Ľahšie by to išlo, keby
intenzita literárneho zážitku bola objektívne merateľná. Hodnotitelia sa musia sústrediť na vlastný zážitok, ťažko
merateľný, príde tu na rad kvalifikovaný odhad.
Tri výsledky sa potom porovnajú. Subjektivita je rozhodujúca pri vnímaní poézie, a teda aj pri jej hodnotení. Našťastie,
očareniu sme všetci otvorení.
Poézia si vyžaduje byľku čarovania, takú tú zázračnú zelinku, ktorá otvára tajné priestory. Básne, ktoré súťažili, sú
citlivé, vnímavé, súčasné, aj zodpovedné, ale iba zriedka prekročili zakázané pásmo obyčajného života. Pravda,
musíme byť vďační autorom, že na záznam svojho žitia používajú poéziu, že majú takú potrebu, možno poslanie, aby
vydali svedectvo, aký je súčasný svet vo vnútri človeka. V súťaži sú básne ľúbostné, poznávajúce – chystajúce
definíciu toho, čo tu vidia; je tu aj postava „chlapca v čiernej vetrovke“, ktorý sa chce v živote orientovať. Je tu aj dievča,
ktoré sleduje štádiá svojho otca, ktorými odchádza zo života, a čo po ňom zostáva. Sú citové krízy a zmätky, obraz
prírody (dva roháče, ktoré sa zrejme pária a jeden padne na zem), je tu svetlo, lístie stromov, víno, životná pozícia žien
a mužov, náboženské motívy ako kladná opozícia svetu, je tu aj záznam chladnúceho manželstva. To všetko
vyjadrené zväčša vo voľnom verši, ktorý je často neistý, ale sú tu aj dobre rýmované verše. A sú tu aj pekné obrazy
ozajstnej presnej poézie ako „keď sa prach vyzúval“. Alebo metaforické vyjadrenie psychickej situácie „otváraš oči,
opäť ich obliekaš do ťažkých šiat tváre, ktoré nikdy nezahalia dosť“. Je tam aj pekné dievčenské gesto „Plávala,
jednou rukou odháňala kvapky z tela“. Tieto miesta vo veršoch si veľmi vážim, vidím, že (niektorí) mladí autori vedia
vytvoriť, nájsť v sebe veľký obraz hodný vyjadrení, aké nachádzame u veľkých básnikov.
Poézia je bezbranný zápas so svetom, má slabé zbrane, holé ruky, ale veľkú, hlbokú dušu.
Ján Buzássy, predseda poroty 3. ročníka
Na sklade 1Ks
5,23 €
5,50 €
Královna všech příště
Druhá kniha poesie, poesie ženské a civilní autorky, která se donedávna výhradně věnovala zvlaáštní literární kategorii "šuplíková poesie".
Studňa
Verše Milana Rúfusa čerpajú z existenciálnej nevyhnutnosti svedčiť o dobe, v ktorej básnik žil, o svete, čo bol v detstve a mladosti jeho, o svete, ktorému neskôr už nepatril. Rúfus – básnik ľudskej tragiky, ale aj Geigerov počítač, čo vedel zmerať nebezpečné žiarenie cudzieho sveta. Sveta ničenia, nenávisti, mravného úpadku.
Toto je druhá z troch kníh
(Prameň, Studňa, Studnička), v ktorých vydavateľstvo IKAR ponúka to najpodstatnejšie
z Rúfusovej básnickej tvorby. Verše o cudzom utrpení, ktoré autor prežíva ako svoje vlastné, epištoly k ľuďom, obrazy a potrtéty priateľov tvorcov, varovné volanie „zo studne čoraz cudzejšieho sveta“. A rozlúčky.
Caput Mortuum 2.vydanie
Aká je úloha básnika dnes? Kam siahajú možnosti básnického slova pri pokuse prihovoriť sa dnešku a nestratiť zo zreteľa včerajšok a zajtrajšok? Môžeme obnoviť mýtus básnika, a, ak áno, potom za akú cenu? Habajova najnovšia zbierka sa nám prihovára zo sveta, ktorý by sme nechceli zažiť, ale nemáme inú možnosť. Je to náš svet. Naša súčasnosť, minulosť a budúcnosť sa tu ocitli v jedinom hľadáčiku snajpera, ktorý mieri priamo do srdca ľudskosti. Je dnes človek viac živý alebo mŕtvy? Koľko ľudí treba na záchranu sveta, koľko na jeho zničenie a koľko na to, aby aspoň jeden človek prežil? Môžeme utiecť pred dejinami? Básne špekulatívneho posthumanizmu sú správou o rozvrate, deštrukcii a konci ľudskej kultúry a civilizácie, o troskách, ktoré ešte nevidíme, pretože nám ešte vždy splývajú s obrazmi neba a nádeje. Z týchto trosiek sveta a ľudskosti básnik loví naše osudy, náš lós a náš údel. Nezostáva nám nič iné, iba spolu s ním pomenovávať všetko nanovo a odznova: láska, strach, hnev, bezmocnosť, túžba, vášeň, krása, poznanie, moc, zlo, človek, ty. Ale kto to tu vlastne rozpráva? Môže byť básnická imaginácia vykúpením? A, je poézia súčasťou globálneho sprisahania?
Srdcu všetko prenechaj
Niečo sa začína a niečo končí. Srdcu všetko prenechaj je kniha o láske, životných momentoch a úskaliach vzťahov, ktoré cez bolesť učia rásť a nájsť to podstatné, čo sa skrýva v našom vnútri.
Kniha okrem zamilovanosti opisuje aj skúšky, ktoré láska so sebou prináša, dotýkajúc sa duše na tom najhlbšom mieste. Je to miesto, z ktorého vyviera úprimná, čistá láska k druhým, k sebe a k životu.
Autorka básňami čitateľovi približuje jednu z ciest, ktorá otvára bránu k pokoju, radosti a šťastiu po akokoľvek zložitých skúškach lásky. A tou cestou je nasledovanie svojho srdca.
Žalmy duše
Kniha ŽALMY DUŠE od slovenského básnika Jozefa Jelenáka a českej poetky Evy Kubáňovej je dvojjazyčná zbierka poézie, ktorá zrkadlí záchvevy duše človeka. Autori sú dlhoroční priatelia a kniha vzniká z ich spolupráce. Je ilustrovaná výtvarnými prácami oboch autorov. Čitateľ nazrie do duše oboch umelcov cez ich poéziu i cez ich výtvarné diela.
Lacná kniha Nerozvěšené obrazy (-90%)
Jan Gabriel (1949) ve své nové básnické sbírce Nerozvěšené obrazy rozvíjí originální osobní poetiku, již můžeme ve zkratce charakterizovat jako plynulý přechod z uvolněné výrazné metaforiky ke kontemplaci či jedinečné impresi, ale i - možná především - jako postup opačný: významově neuzavřená, v základě spontánní, mnohdy zdánlivě "neřízená", leč vždy kultivovaná metaforika (Jen déšť a ruce kudy cestují svaly jako jezera nebo prsteny, sestry mrtvých, které zvolna dohořívají) tvoří jakýsi doplněk a vlastně i důsledek primární imprese a kontemplace, vzácněji též určité vnitřně modelované vize. Tento modus svébytného civilismu tu stojí v jisté opozici vůči jiné výrazné tendenci současné české poesie, již bychom mohli cum grano salis vymezit jako linii kolářovsko-wernischovskou, a je orientován spíše jmény takových básníků jako byl Vratislav Effenberger, či dnes jsou Petr Král, Stanislav Dvorský či Roman Erben. Jan Gabriel ovšem zásadně přepodstatňuje vlivy a výrazové postupy jmenovaných autorů, a skládá cosi jako neotřele imaginativní puzzle vlastního vidění a výrazu, jenž je v posledku, ve svém celku - a to není paradox - strukturován a konfigurován osobitě. Lze říci, že je to především výrazná pocitovost, cosi, co bychom označili jako jakýsi imaginativní impresionismus, který tvoří nejviditelnější silokřivky jeho skladebného úsilí. V tomto rámci, když se autor vzdá agresivních či extatických poloh a vychází třeba jen z letmého denního zážitku či z prvotní, nasnadě jsoucí glosy ke dni anebo například z povýtce jen načrtnutého erotického motivu atp., a pokud se tyto okamžiky stávají zdrojem obrazotvorných kreací, je jeho poesie nejsilnější. Cítíme-li takové prosté zkušenostní východisko, anebo jsme-li schopni je jakkoli zaregistrovat, je i celá, někdy i více či méně alogická struktura lyrické básně důvěryhodná. Takto vzniká reprezentativní nezastupitelně gabrielovský básnický tvar. Kniha Jana Gabriela Nerozvěšené obrazy je jeho čtvrtou básnickou sbírkou.
Na sklade 1Ks
1,17 €
11,70 €
dostupné aj ako:
Reč srdca
Cleo Wade je úspešná instagramová poetka a umelkyňa, prezývaná aj Oprah mileniálov.Jej pozitívna, duchovná, otvorená a láskavá poézia však inšpiruje ľudí každého veku. Do Reči srdca vložila svoju múdrosť načerpanú zo životných skúseností. Nájdete v nej povzbudzujúce slová na každý deň, pomôže vám vyliečiť sa zo zlomeného srdca, prekonať ťažké chvíle, dodať odvahu či znovuobjaviť stratené sebavedomie. Zalistujte si v nej zakaždým, keď sa vás zmocní nepokoj či smútok: táto kniha má blahodarné účinky!
Premenená na hudbu
Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.
Na sklade 1Ks
9,50 €
10,00 €
Perlový záves
Poézia starej číny. Slovenský preklad Emanuela Boháča čínskych básní preložených do češtiny Ferdinandom Stočesom. Vyšlo v edícii Klenoty. Viazané v koži.