Hľadanie: Emancipácia židov – antisemitizmus – prenasledovanie v Nemecku, Rakúsku, v Čechách a na Slovensku
zobraziť:
Všetko plynie
KGB pri domovej prehliadke nezatklo Grossmana, ale zatklo jeho román. Grossman požiadal listom priamo Chruščova, aby jeho knihe, v ktorej napísal len to, čo pokladá za pravdu, vrátil slobodu.
Cenzúra však Život a osud zakázala ako dielo, ktoré by slúžilo nepriateľom sovietskeho štátu a komunizmu. Zakázala ho predovšetkým pre analógie medzi dvoma totalitnými režimami, komunizmom a nacizmom, pre narážky na paralelu medzi stalinskými masovými zločinmi (napr. hladomor na Ukrajine roku 1933, ktorý si vyžiadal 7 miliónov obetí) a vyvražďovaním Židov nacistami, pre paralely medzi sovietskymi pracovnými tábormi a nacistickými koncentračnými lágrami. Tieto analógie medzi hitlerovským a stalinským terorom, vyskytujúce sa v románe Život a osud, sú ešte vo výraznejšej podobe prítomné v poslednom Grossmanovom diele Všetko plynie. Vasilij Grossman sa nedožil vydania ani jedného z týchto dvoch diel. Rukopis románu Život a osud, schovaný u priateľov, sa v 70-tych rokoch podarilo na mikrofilmoch vyniesť na Západ. Román prvýkrát vyšiel po rusky roku 1980 vo Švajčiarsku. V Rusku potom až roku 1989. Na Slovensku vyšiel Život a osud v preklade Igora Otčenáša roku 1990. Dielo: Ľud je nesmrteľný (1942, slovenský preklad 1946), Stalingrad (1943, český preklad 1947), Stepan Koľčugin (19371947, slovenský preklad 1952), Obrana Stalingradu (1944, slovenský preklad 1946), Posledná hranica (1952, slovenský preklad 1958), Život a osud (1980, slovenský preklad 1990, reedícia 2008). Fragmenty Čiernej knihy vyšli roku 1946 v USA a v Rumunsku. Úplná, necenzurovaná verzia Čiernej knihy vyšla v ruštine po otvorení archívov sovietskej štátnej bezpečnosti (1989) roku 1993 v litovskom Vilniuse. Pod názvom Cesty a osudy vyšiel roku 1970 v českom preklade výber z Grossmanových poviedok a textov: V meste Berdyčive (1934), Treblinské peklo (1945), Tiergarten (19531955), Cesta (19601961) a ďalšie. V tom istom zväzku vyšla aj Grossmanova cestopisná črta o Arménsku Pokoj vám! (1962, po česky Kámen Arménie). Súbor Grossmanových reportáží z východného frontu A Writter at War: Vasily Grossman with the Red Army 19411945, 2005, editori A. Beevor a L. Vinogradová, vyšiel roku 2007 v českom preklade Spisovatel ve válce: Vasilij Grossman s Rudou armádou 19411945.
Lacná kniha Písane pamäťou (-50%)
Pútavé spomienky bývalej šéfredaktorky časopisu Slovenka, ktoré sprístupňujú dobu, v ktorej žila, mladšej generácii žien a ostatným záujemcom. Kniha približuje emancipačné úsilie slovenských žien o spravodlivejšie postavenie v našej spoločnosti v polovici 20. storočia. Téma, ktorá si zasluhuje pozornosť širokej čitateľskej verejnosti.
Na sklade 3Ks
1,95 €
3,90 €
dostupné aj ako:
Sestrin sľub
Silný memoár dvoch odvážnych sestier o odhodlaní prežiť hrôzy holokaustu.Rena ušla z Poľska pred nacistickým terorom k strýkovej rodine na Slovensko, do Humenného. Aj tu však židov začali zhromažďovať. Tentoraz sa jej uniknúť nepodarilo. S takmer tisíckou mladých židovských dievčat a žien ju napchali do dobytčích vagónov a odviezli do Osvienčimu.Sestrin sľub je výnimočným a skutočným príbehom poľskej židovky Reny, ktorá sa ocitla v prvom transporte zo Slovenska, o krutostiach, ktoré nacisti páchali na nevinných ženách z okupovanej Európy, no najmä o každodennom boji o prežitie. Prekonávať útrapy Rene pomáhal aj sľub sestre Danke, že budú bojovať o každý deň života, alebo spolu zomrú.
Na stiahnutie
9,90 €
dostupné aj ako:
Vlastním hlasem
V roce 2019 si připomínáme 100 let od chvíle, kdy ženy v českých zemích mohly poprvé volit a být voleny na základě všeobecného a rovného volebního práva. Bylo to v obecních volbách 15. června 1919. Definitivně pak volební právo žen v Československu stvrdila ústava z roku 1920. Česko-anglická publikace s bohatým obrazovým doprovodem, vydaná ke stejnojmenné výstavě, zachycuje mnohovrstevnatý a dosud neukončený proces ženské emancipace v prostoru českých zemí, jeho různé cesty i obsahy. Ženskou emancipaci v jejích mnoha podobách vnímá jako úsilí o možnost definovat sebe sama, své životní role a cesty. Chápe ji jako právo "hovořit vlastním hlasem". Dobové obsahy a limity ženské emancipace ukazuje na 26 příbězích konkrétních známých, ale i méně známých žen - různé národnosti, pocházejících z různého sociálního prostředí a žijících v různé době. Tyto ženy ve výstavě společně "vyprávějí" příběh ženské emancipace. Příběh o překonávání společenských bariér, které omezují lidský potenciál žen.
Počúvaj vietor
Autorka rozvíja tému osudu súčasnej ženskej hrdinky, ktorá sa borí s typickými úskaliami dneška. Ženská emancipácia, osobitý silný charakter, energický, preplnený životný štýl, ktoré sa prejavujú navonok, ukrývajú v zákutí duše dychtivú túžbu po plnohodnotnom vzťahu, po láske a po domove. Táto skrytá túžba však v prípade Hany dlho nenachádza naplnenie. Počúvaj vietor – je cesta k tomuto bezpečnému zázemiu rodiny, prístavu pre ženské srdce, k manželstvu s priateľom z mladosti, Danielom, k spoločnému dieťaťu. Dej novely je spätý s predstavením pospletaných životných ciest hlavných hrdinov vedúcich k ich naplneniu. Cenná je verná sonda do ženskej duše, zachytenie bytostnej spätosti s domovom na dedine, rodinných pút, ako trvalých hodnôt, ktoré sa pomaly zo života vytrácajú. Autorka otvára popri hlavnom deji množstvo otázok doby a osudov ďalších postáv, a tým čitateľovi svojsky odpovedá na jeho vlastné problémy.
Jozef Tiso
James Mace Ward vo svojom diele podáva komplexný obraz Jozefa Tisa, jednej z narozporuplnejších postáv európskych dejín 20. storočia. Zaoberá sa jeho rokmi štúdia za kňaza rímskokatolíckej cirkvi, vstupom na politickú dráhu, angažovanosťou na úrovni československej politiky až po funkciu hlavy Slovenského štátu.
Ward sa nevyhýba ani najkontroverznejším kapitolám Tisovho života – predovšetkým jeho vojnovému spojenectvu s nacistickým Nemeckom a zodpovednosti za vyvlastnenie, deportácie a napokon aj vraždenie slovenských židov. Zachytáva Tisa ako človeka presvedčeného o poslaní katolicizmu, vášnivého nacionalistu a chladne uvažujúceho politika, odhodlaného chrániť svoju reputáciu aj manévrovací priestor.
Publikácia je prvým hĺbkovým rozborom života tejto rozporuplnej osobnosti z inej ako slovenskej perspektívy. Na rozdiel od predchádzajúcich životopiscov J. M. Ward uprednostnil chronologický prístup, ktorý priniesol mnohé prekvapenia.
Na stiahnutie
13,99 €
dostupné aj ako:
Děvky, šlapky, hampejznice
Výpravná kniha Kate Listerové zachycuje historii odvěkého řemesla očima sexuálních pracovnic: od středověkých ulic po salony Divokého západu, od nevěstinců po zámecké komnaty. Autorčin široký záběr poskytuje kontext pro současné debaty o sexuální emancipaci a o postavení žen ve společnosti.
Pestrá plejáda historických postav „děvek“, „kurev“ a společnic dokládá, že sama historie bádání o sexu je historií předsudků a že dějiny prostituce jsou především dějinami restrikcí, zákazů, které nikdy nefungovaly, a proměnlivých přístupů. Elizabeth Moryngová, jež uspokojovala ve středověkém Londýně duchovní, skončila jako prostopášnice ve vězení. Gejši a herečky divadla kabuki, které za japonského období Edo poskytovaly sexuální služby svým mecenášům, jsou kladnými postavami, na rozdíl od mužů prodávajících sex v Anglii za regentského období. Jejich příběhy ožívají díky vtipnému podání autorky i peprnému obrazovému materiálu, který čítá na 500 fotografií či ilustrací.
Mocné ženy alebo ženy moci?
Publikácia Jany Oravcovej Mocné ženy alebo ženy moci? Vizuálna kultúra, reprezentácia, ideológia je pohľadom na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych reprezentáciách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálne praktiky sú úzko prepojené a ovládané mocenskými systémami, na vizuálne obrazy je v publikácii nahliadané ako na inštrumenty, ktoré sú produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií. Nejedná sa tak o nostalgické spomínanie, ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti, či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity. Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa vice versa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia? Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve tejto publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na strane druhej zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.
Proces s mŕtvym
Cyrilu Gregus opustila matka hneď po narodení a hoci si to po roku rozmyslela a vzala dcéru k sebe, nikdy ju neľúbila. Cyrila vyrástla medzi husami a mačkami na dedinskom dvore, fascinovaná starožitnou posteľou, ktorú prastará matka Emília kúpila počas druhej svetovej vojny v dražbe majetku Židov deportovaných do táborov smrti. Cyrila nemilosrdne odhaľuje tajomstvá svojej rodiny spätne cez štyri generácie a rozpletá vrkoč osudov spletený z tragédie holokaustu, predkov aj zo vzťahu Tomáša Debrentheya, biskupa z 15. storočia, k rybárke Anne. Kniha je mozaikou postáv, ktoré sa stretávajú v priestore, ale nie v čase. Spája ich morálne zlyhanie a vyrezávaná starožitná posteľ.
Cyrila, archeologička, ktorej prácou je otvárať hroby a hľadať mŕtvych, si kladie otázky o kolektívnej vine a pasivite jednotlivca voči zločinu a predvoláva popraveného prezidenta slovenského štátu, katolíckeho kňaza Jozefa Tisa, aby sa predtým, než jeho kosti zamurujú do krypty pod biskupským palácom, opäť postavil pred súd.
Na stiahnutie
9,70 €
dostupné aj ako:
Svetlo v úkryte
Každé zaklopanie na dvere môže znamenať koniecPíše sa rok 1943 a šestnásťročná Stefania pracuje v obchode u Diamantovcov v poľskom mestečku Przemyśl. Je zaľúbená do Izia, jedného zo synov. Mladý pár svoj vzťah tají, pretože ona je katolíčka a Diamantovci sú Židia, ale nevzdávajú sa nádeje, že raz im osud dožičí byť spolu. S vpádom nemeckej armády do krajiny sa všetko zmení. Rodinu vysťahujú do geta a Stefania ostáva sama v okupovanom meste, kde sa stará o šesťročnú sestru Helenu. A potom ktosi zaklope na dvere. Je to Max Diamant. Počas transportu do vyhladzovacieho tábora vyskočil z vlaku a žiada o pomoc. Stefania v tej chvíli urobí jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote a Maxa ukryje. Po ňom ešte ďalších dvanásť Židov. Každý deň pritom tŕpnu, či sa neozve búchanie na dvere, ktoré by znamenalo koniec pre všetkých.Svetlo v úkryte je knižným spracovaním skutočného príbehu dvoch sestier, ktoré zachránili trinásť ľudských životov a riskovali pritom vlastnú smrť.
Na stiahnutie
11,80 €
dostupné aj ako:
Budúci rok v Bratislave
Našli nové domovy v rôznych štátoch a svetadieloch. Postavili tam domy, zasadili stromy, vychovali deti. Napriek všetkému časť ich osobnosti sa spája s krajinou mladosti.Prakticky každý z nich (väčšinou opakovane) už navštívil "svoje mesto". Stretli sa s príbuznými a priateľmi, obnovili spomienky spojené s minulosťou, ochutnali pochúťky, ktoré možno (hoci nie vždy) jesť aj inde, ale najlepšie chutia tu…
Napriek všetkým pozitívam však nenašli atmosféru svojej mladosti. Chýbali k nej ľudia: vrstovníci so spoločnými skúsenosťami a zážitkami. V Bratislave totiž ostala len hŕstka Židov povojnovej generácie. Väčšina židovských rovesníkov tiež emigrovala.
Práve preto viacerí začali rozmýšľať o Stretnutí tých, ktorí pred rokom 1968 tvorili mladú generáciu židovskej komunity.
Posledný Žid
Príbeh Jonáša Toledana, syna židovského zlatníka, sa začína na sklonku 15. storočia, tesne pred vyhostením Židov zo Španielska. V krajine kráľovnej Izabely vládne krutá inkvizícia a strach. Mnohí Židia sa pod tlakom okolností rozhodnú stať katolíkmi, no sú aj takí, ktorí si chcú zachovať pôvodnú vieru a húfne odchádzajú za hranice. Kým sa k nim rodina Toledanovcov stihne pripojiť, rozvášnený dav podpáli ich dom a nešťastného zlatníka zabije. Pätnásťročný Jonáš otcovi pred smrťou sľúbi, že zostane verný svojim koreňom. Podarí sa mu ujsť, no všade ho prenasleduje tieň inkvizície. Jonáš putuje po Španielsku a hľadá nielen bezpečné útočisko, ale aj odpovede na dôležité otázky srdca. Podarí sa mu vytrvať a pretaviť náboženskú tradíciu do živej a osobnej viery? Nájde zaslúžený pokoj a lásku?
Historický román Noaha Gordona je krásnym svedectvom o tom, že viera v Boha má zmysel iba vtedy, ak ju sprevádza aj láska a úcta k človeku.
Na stiahnutie
10,50 €
dostupné aj ako:
Moc a ľudská povaha
Predkladaná publikácia je prvým knižným prekladom Helmutha Plessnera do slovenčiny. V prvej eseji Moc a ľudská povaha sú prítomné základné východiská Plessnerovej antropologickej filozofie ako pozicionalita, teda spôsob umiestnenia človeka v prostredí, rozdiel medzi centrickou a excentrickou pozíciou človeka a spôsoby, akými človek dokáže prekročiť svoj vlastný stred. Po vzore filozofov existencie Jaspersa a Heideggera nie je Plessnerov človek nikdy hotovým výtvorom, ale neustálym procesom sebautvárania jednak počas vlastného života a potom aj na poli dejín, kde sa človek po vzore Diltheyovho historizmu stretáva so sebou samým. V druhej eseji Emancipácia moci sa jasne zrkadlí autorovo presvedčenie, že ak má mať filozofia či antropológia zmysel, musí byť politická. Podľa Plessnera sa človek vyznačuje biologicky danou potrebou moci, pričom predstava absolútnej moci zostáva pre jedincov rovnako neodolateľná tak v minulosti ako aj v súčasnosti. Moc sa podľa Plessnera v dejinách ľudstva nemení, menia sa len spôsoby jej uplatňovania.
Od slov k činom
Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľtsva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornohuhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. „židovskej otázky“.Monografia skúma, do akej miery prispel politický antisemitizmus odmietajúci židovskú emancipáciu k radikalizácii starších protižidovských postojov slovenských nacionalistov. Hľadá pritom najmä odpovede na otázku, akým spôsobom chceli predstavitelia slovenského národného hnutia prekonať rozpory vyplývajúce z principiálnej nezlúčiteľnosti svojho vlastného emancipačného nacionalizmu s protiemancipačným diskurzom a praktikami politického antisemitizmu.
Vypredané
8,55 €
9,00 €
Lacná kniha Od slov k činom (-70%)
Vnímanie židov/Židov zo strany predstaviteľov slovenského národného hnutia pred a bezprostredne po vzniku Československej republiky v roku 1918 stále nie je dostatočne historicky spracované. Počas približne päťdesiatich rokov od uzákonenia emancipácie židovského obyvateľtsva v roku 1868, ktoré predchádzalo vyostreniu národnostnej politiky v dualistickom Uhorsku, prešli obe komunity rozličným vývojom: zatiaľ čo veľká časť hornohuhorských židov/Židov zaznamenala socioekonomický vzostup, ktorý sa následne odrazil v ich príklone k maďarčine a maďarskej kultúre, zažívali predstavitelia slovenského národného hnutia obdobie marginalizácie, ba až otvoreného útlaku. Táto situácia sa takpovediac zo dňa na deň zmenila po zániku Uhorska, keď nový československý establishment spochybnil postavenie židovskej menšiny a pristúpil prvýkrát v slovenských dejinách k riešeniu tzv. „židovskej otázky“.Monografia skúma, do akej miery prispel politický antisemitizmus odmietajúci židovskú emancipáciu k radikalizácii starších protižidovských postojov slovenských nacionalistov. Hľadá pritom najmä odpovede na otázku, akým spôsobom chceli predstavitelia slovenského národného hnutia prekonať rozpory vyplývajúce z principiálnej nezlúčiteľnosti svojho vlastného emancipačného nacionalizmu s protiemancipačným diskurzom a praktikami politického antisemitizmu.
Vypredané
2,70 €
9,00 €
dostupné aj ako:
Lucia Dovičáková – Cítim sa ako.../I feel like...
Lucia Dovičáková (1981) patrí k neprehliadnuteľným umelkyniam na slovenskej výtvarnej scéne. V centre Dovičákovej záujmu je žena a jej obraz. Výstava Cítim sa ako… predstavuje diela Lucie Dovičákovej zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré odrážajú nosné témy objavujúce v autorkinej tvorbe od jej študentských čias po súčasnosť, rozdelené do tematických okruhov: Rozprávky o kráse, Žena a iné spotrebiče v domácnosti, Zvery v nás, Moja krv a mlieko a Cítim sa ako... Dovičákovej obrazy dokážu preklenúť priepasť medzi teóriou a každodennou realitou, medzi presvedčenými feministami*tkami a tými, ktorí*é pri pohľade na jej diela zažijú aha-moment napr. v podobe smiechu nad situáciou, ktorá je síce zveličením, ale zasahuje podstatu problému s milimetrovou presnosťou. Práve (seba)irónia a zveličenie sú zbraňou, ktorá sa v správnych rukách dokáže premeniť na emancipačný nástroj.
Na sklade 2Ks
15,20 €
16,00 €
Žltá hviezda
Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom.Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich... Ostatných utýrali priamo tam alebo vyviezli do koncentračných táborov na konečné riešenie.Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí prežili holokaust, ani ona nechcela hovoriť o tom, čo sa dialo v gete. Svoju minulosť sa snažila pochovať, aby sa mohla pohnúť vpred. Po viac ako päťdesiatich rokoch však svoje rozhodnutie zmenila a celý príbeh vyrozprávala svojej neteri, ktorá ho dokázala premeniť na emotívne rozprávanie o prežití z pohľadu malého dievčatka.Tak vznikla úžasná kniha, skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.
Na stiahnutie
8,30 €
dostupné aj ako:
Chceli by sme Vám oznámiť, že zajtra nás aj s rodinami pozabíjajú
V apríli 1994 rwandská vláda vyzvala všetkých Hutuov, aby zabili všetkých Tutsiov. V priebehu nasledujúcich troch mesiacov bolo zabitých 800-tisíc Tutsiov v najväčšej genocíde od Hitlerovho vyvražďovania Židov. Kniha Philipa Gourevitcha je anatómiou zabíjania v Rwande, prenikavou históriou pozadia genocídy a nezabudnuteľnou správou o preživších.
Napriek tomu, že zabíjanie bolo technologicky nenáročné – vykonané prevažne mačetami –, uskutočnilo sa rýchlosťou vyrážajúcou dych. Išlo o najefektívnejšie masové vraždenie od čias, keď boli na Hirošimu a Nagasaki zhodené atómové bomby.
Gourevitch zachytáva nielen príčiny a priebeh genocídy, ale aj jej dopady na Rwandu a okolité krajiny. Podstatnou otázkou je, ako dokáže spoločnosť zložená z veľkej časti z vinníkov a ich obetí vôbec fungovať. Vypovedá veľa o šanci na vybudovanie humánneho politického zriadenia a odhodlaní ľudskej duše vo svete extrémov.
Na stiahnutie
8,90 €
dostupné aj ako:
Cesty k emancipaci
Tato kniha rozlišuje tři cesty k emancipaci – existenciální revoltu, politickou revoluci a občanské jednání. V prvních dvou lze najít mnoho podnětného, jakmile se však jedna nebo druhá začne představovat jako jediná a o sobě dostatečná odpověď na otázku lidské emancipace, ústí do opaku toho, co slibuje. První uvrhává člověka do osamělé bezmoci tragického hrdiny, druhá ho podrobuje diktátu domnělé kolektivní vůle či dějinné nutnosti. Obě cesty proto musejí být nově promyšleny z hlediska cesty třetí. V občanském jednání se člověk vysvobozuje ze sebe sama a stává se součástí kolektivního hnutí, které nejenže nepopírá individuální rozhodování a jednání, ale živí se jedině z něj. Pravost této cesty je měřena mimo jiné tím, že samotné vykročení na ni je v jistém smyslu již dosažením cíle. Na tuto cestu nás vysílá také Václav Havel, když si v Moci bezmocných klade otázku, zda „světlejší budoucnost“, evokovaná velkými emancipačními projekty modernity, „je opravdu a vždy záležitostí nějakého ,tam‘. Co když je to naopak něco, co je už dávno zde - a jenom naše slepota a slabost nám brání to kolem sebe a v sobě vidět a rozvíjet?“