Hľadanie: Palác modrých delfínů
zobraziť:
To vymyslí len Emil z Lönnebergy
Emila z Lönnebergy už všetci dobre poznajú. Je to veľký šibal a neraz ani sám nevie ako – do niečoho sa celkom nevinne namočí. Otecko má však na to iný názor. Za každé šibalstvo zatvorí Emila do stolárskej dielne a on si tam zakaždým vystrúha dreveného panáčika. Panáčikovia rýchle pribúdajú a rovnako aj zápisy v mamičkiných modrých písankách o Emilových lapajstvách, ale aj o dobrých skutkoch.
dostupné aj ako:
Lacná kniha Tři případy a Matthew Scudder (-90%)
Knihu Tři případy a Matthew Scudder napísal autor Lawrence Block vydalo vydavateľstvo Nakladatelství Oddych.
Na sklade 1Ks
1,08 €
10,76 €
dostupné aj ako:
V severnom vetre čítaš správy ďaleké
Kniha V severnom vetre čítaš správy ďaleké je prvým priamym prekladom staroegyptského literárneho diela do slovenčiny v knižnej podobe. Po prvý raz si v slovenčine môžeme prečítať o radostiach a strastiach ľudí, ktorí žili a milovali na oboch brehoch nílskeho údolia zhruba pred tritisíc dvesto rokmi. Kniha obsahuje štyri najväčšie zachované cykly staroegyptských ľúbostných básní, ktoré sa recitovali a spievali v ramessovskom období Novej ríše, v 19. a 20. dynastii, keď vládli slávni panovníci Ramesse II. Veľký a Ramesse III. Doslovný preklad básní pripravila egyptologička Silvia Štubňová Nigrelli z Brownovej univerzity v Providence, prebásnila ich poetka a lingvistka Katarína Džunková z Karlovej univerzity v Prahe, sprievodné texty napísal egyptológ Martin Odler z Univerzity v Newcastli. Staroegyptská ľúbostná poézia patrí medzi skryté inšpiračné zdroje známej biblickej Piesne piesní. V celej starovekej lyrike však vyniká predovšetkým ako najrozsiahlejší súbor ženskej ľúbostnej poézie. Knihu bohato ilustruje umenie Novej ríše z otvorených zdrojov, predovšetkým z Metropolitného múzea umenia v New Yorku a Egyptského múzea v Turíne.
Sestra
V tvorbe svetoznámeho nórskeho dramatika a spisovateľa Jona Fosseho (nar. 1959) sa diela zaraďované do úseku literatúry pre deti zakaždým, aj za hranicami Škandinávie, hodnotia ako mimoriadne presahové, ako majúce schopnosť prehovárať na viacerých úrovniach bez obmedzení v podobe veku čitateľa či prílišnej ohraničenosti témy. Jedným z najvýraznejších príkladov tejto presahovosti vo Fosseho tvorbe je kniha pre deti „Sestra“ (Det Norske Samlaget, Oslo 2000). Fosse v nej uvoľnene tematizuje detské prežívanie každodennosti v doslova spontánnom dotyku s transcendentnom, čo prispieva k tomu, že toto dielo nepriamo nadväzuje na Fosseho knihu pre deti „Kant“ (Det Norske Samlaget, Oslo 1990), ktoré jubilujúce vydavateľstvo Modrý Peter v slovenskom preklade vydalo v roku 2015. Fosseho Sestra bola preložená do viacerých jazykov a v roku 2007 jej autorovi v Nemecku udelili ocenenie Deutscher Jugendliteraturpreis.
Kto povedal, že to, čo konajú dospelí je dôležitejšie ako to, čo konajú deti? Kto určil, že prežívanie dospelého človeka je relevantnejšie ako prežívanie dieťaťa? Úsilie o odpoveď na tieto otázky mohlo byť na počiatku genézy Fosseho textu „Sestra“. Fosse ako človek a ako autor je totiž schopný dať detskému konaniu a vnímaniu sveta plnú vážnosť. Keď autor píše o štvorročnom chlapcovi a jeho trojročnej sestre, píše o nich ako o deťoch a zároveň ako o plnohodnotných bytostiach, pre ktoré je stvorený celý tento svet. Aj preto môže byť ich súrodenecká láska vo svojej sile láskou, ktorá zastupuje všetky nasledujúce. Vďaka Fosseho autorskej metóde sa v zdanlivo bezvýznamných, bežných a každodenných veciach, udalostiach a vzťahoch odkrývajú tie najväčšie témy: precitnutie a prvé uvedomenie, že sme tu sami na tento svet, túžba po harmónii, zodpovednosť za iných, zanikanie.
Subjekt a paradigma básnického textu
Milčák vo svojej poslednej monografii načrtáva možnú typológiu hypostazovaného subjektu. Nejde mu však len o terminologické spresnenie pri narábaní s kategóriou subjektu, ale aj o hľadanie istého hierarchizujúceho systému. Autorova perspektíva vychádza z paradigmatickej opozície súčasnej lyriky, teda z istej tenzie medzi tým, čo sa v lyrike vníma ako tradičné a normatívne, a tým, čo vzniká v súčasnej básnickej produkcii zásluhou ozvláštňujúcich postupov a inovácií. Ůvahy vychádzajú z lektúry básnických textov Rudolfa Juroleka, Evy Luky, Teda Hughesa, Zbigniewa Herberta, Arpáda Tözséra, Ivana Štrpku, Valerija Kupku a iných autorov.
Cukornička
Imaginatívno-hravé verše s prebleskujúcim zmyslom pre nonsens vedú malého čitateľa či poslucháča k objavovaniu nesamozrejmostí sveta a zreteľne smerujú k jeho harmonizácii. Ilustrovala Renáta Milčáková, ktorej kniha Sedem rokov nemá. Talianske rozprávky získala ocenenie Najkrajšia kniha Slovenska. Pre čitateľov predškolského a mladšieho školského veku.
Havránok
Básnické dielo Ivana Laučíka predstavuje nespornú a trvalú, už aj literárnovedne vykázanú hodnotu a patrí k tomu najlepšiemu, čo vzniklo v slovenskej poézii poslednej tretiny 20. storočia. V rámci Laučíkovej tvorby zaujíma osobitné postavenie práve zbierka Havránok, ktorá vyšla v prvom, neveľkom náklade vo vydavateľstve Modrý Peter v roku 1998. Táto Laučíkova posledná zbierka je pozoruhodnou z hľadiska významových, obrazných, výrazovo-tematických či formálnych osobitostí.
Zbierku ilustroval Svätopluk Mikyta.
Deti píšu Bohu
Listy v tejto knihe predstavujú tú časť detského sveta, ktorú si deti vyhradzujú na mimoriadne úvahy a želania. Ich obsah je vyjadrený v presvedčeniach, túžbach, otázkach a pochybnostiach, takých naliehavých a prirodzených pre každé dieťa...
Na sklade 2Ks
6,65 €
7,00 €
Zamatový králik
Rozprávková kniha Zamatový králik sa radí ku klasickým a kanonickým dielam v rámci literatúry pre deti a mládež, pričom do zlatého fondu patria aj pôvodné ilustrácie Williama Nicholsona. Vo Veľkej Británii vyšla po prvý raz v roku 1921 a druhé americké vydanie o rok neskôr vo vydavateľstve George H. Doran Company s ilustráciami spomínaného W. Nicholsona prinieslo knihe zaslúžené široké uznanie. Zamatový králik je príbehom hračky, vypchaného králika, ktorý sa túži stať ozajstným, čo sa mu vďaka láske jeho majiteľa, malého chlapca, aj vyplní. Keď chlapec ochorie na šarlach, všetky jeho hračky musia byť spálené. Vďaka ozajstnej slze králika vyrastie kvet, z ktorého vystúpi víla, aby ho zachránila a navyždy premenila na ozajstného - teraz už pre všetkých. Rozprávka zdôrazňuje a potvrdzuje hodnoty dobra, dôležitosť empatie a lásky k okolitému svetu.
Cesty k „novej“ ruskej literatúre v slovenských prekladoch po roku 1989
Autorka v monografii chápe ruskú „novú“ literatúru širšie, a to preto, lebo sa ňou zaoberá vo vzťahu k slovenskému kultúrnemu kontextu. Pôjde teda o novú literatúru, novú obsahom i formou, práve v tomto kontexte, a to v troch podobách: 1. preklady nových diel autorov, ktorí sa už v slovenčine objavili – vo všetkých prípadoch to budú diela modernistov experimentátorov, priamych predchodcov alebo inšpirátorov postmodernej literatúry; 2. preklady prevažne postmoderných diel, ktoré sa buď dovtedy prekladať nesmeli (paralelná, postmoderná literatúra), alebo vznikli koncom 90. rokov a neskôr; 3. preklady, v ktorých prekladatelia použili nové, dovtedy nie bežné postupy a prístupy, a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Neskúma ich však zo sociologického hľadiska, nevenuje sa teda otázkam motivácie výberu textov na preklad či ich interpretácie, ale najmä práci prekladateľov s textom, ich prekladateľským metódam a postupom. Pri analýze prekladov uplatňuje dve základné kritériá: funkčnú ekvivalenciu originálu a prekladu v tom najširšom možnom zmysle a koncepčnosť prekladu.
Na sklade 1Ks
6,65 €
7,00 €
Mačací hosť
Kniha Takašiho Hiraideho Mačací hosť je na prvý pohľad jednoduchým príbehom o nečakanom vzťahu manželského páru spisovateľov k mačke, ktorá si k nim našla cestu zo susedného domu v tieni obrovskej zelkovy. Zároveň je hlbokým vhľadom do mysle človeka, ktorý nám podáva citlivú správu o dôležitom období svojho života; o vzácnej mačacej bytosti, ktorá zmenila život jemu, jeho žene, a ak chceme, môže ho v istom zmysle zmeniť aj nám. Minimálne v tom, že nám ukazuje, ako sa pristaviť, rozhliadnuť, pozorovať, prijať a nechať ísť. Táto kniha je o prilipnutí k čomusi, čo nám nepatrí a patriť nikdy nebude: či už je to mačací hosť, záhrada, dom alebo kúsok života, ktorý ide popri nás a my sa ho márne snažíme uchopiť. Je to hold pominuteľnosti a smrteľnosti: kvalitám, ktoré treba znova a znova prehodnocovať. Je o japonskej filozofii "mono no aware" (uvedomovanie si smútku a krásy vecí) a "wabi-sabi" (prijatie pominuteľnosti a nedokonalosti). Ale predovšetkým je pôvabným príbehom o neokázalej, zastretej láske.
Bratislavské rarity, 3. vydanie
Kniha Bratislavské rarity prekvapí aj dobrého znalca. Koľko unikátov skrýva naše mesto a jeho najbližšie okolie. O to vzácnejšia bude pre tých, ktorí mesto len spoznávajú. Čitateľ sa dozvie množstvo zaujímavostí o korune na veži Dómu, o vzácnych gobelínoch v Primaciálnom paláci, o stáročnej tradícii vežových koncertov. Spolu s autorom nazrieme do prešporských dvorov, ktoré ukrývajú pozoruhodné tajomstvá, navštívime slávne prešporské hostince a hotely. Dozvieme sa, ako sa riadila doprava na Dunaji, ako bolo ešte donedávna osvetlené mesto, že v Bratislave máme dodnes najužší dom aj najmenší šľachtický palác v Európe. V knihe sa hovorí aj o prešporských a bratislavských mostoch, o veľkých prírodných katastrofách, ktoré postihli mesto, o vodných mlynoch a železnici, o katoch a bosorkách, o balónoch a vzducholodiach nad mestom, o tom, čo skrývajú priečelia domov a palácov, kam sa chodili Bratislavčania kúpať, ako sa cestovalo električkou do Viedne, prečo má Bratislava prívlastok mesto mieru a ako vôbec dostala Bratislava svoje meno.
Nežnosť rozkladu
Nežnosť rozkladu je štvrtou zbierkou Dereka Rebra a tvorí jedno rozsiahlejšie ucelené pásmo. Rebrova poézia využíva drzosť spájať nespojiteľné (ako svojho času P. Macsovszky), odstraňovaním textu a kontextu posúva aj „deletačné“ postupy (podobne ako N. Ružičková) a skôr prirodzene a nevedome než vedome a cielene sa v jeho tvorbe ustálila dichotómia slov vo verši (ako sme zvyknutí z poézie nadrealizmu). Dôležitú otázku, či básne máme čítať ako podnet pre intelekt („ako situáciu textu“) alebo ako osobnú správu čitateľovi o „situácii subjektu“ a autora ponecháva Rebro iritujúco otvorenú.
Až delfín promluví
Robert Merle, jeden z nejvýraznějších francouzských spisovatelů druhé poloviny 20. století, tentokrát opouští rodnou Francii a vypráví příběh vědce Sevilly, jenž provádí výzkum v delfináriu na Floridě. Hlavními hrdiny románu jsou však dva delfíni, které Sevilla naučí mluvit. Zajímavý vědecký experiment se ale nečekaně zkomplikuje ve chvíli, kdy se do projektu vloží armáda, která by ráda zneužila inteligenci delfínů k rozpoutání třetí světové války. Díky autorovu nezaměnitelnému stylu patří román Až delfín promluví k těm příběhům, na které budete vzpomínat i po dlouhých letech.
Bukolika
Jurolek je mysliteľský typ básnika, ale ani filozofia jeho textu nie je výkladová, nevystavuje sa na obdiv. Prekvapuje a udivuje jednoduchosťou vyjadrenia niekedy zložitých obsahov, čím sa približuje kóanu, stavom osvietenia, keď čitateľ pocíti najskôr radosť z objavu a vzápätí aj akési očisťujúce až katarzné povznesenie. Jurolekova Bukolika nehľadá hodnotu v idyle, ona hodnotu vytvára a vidí ju v sústredení sa na existenčne podstatné, aj keby ním mala byť len zdanlivá drobnosť. Mimocivilizačné, prírodné scenérie Jurolekových básní nie sú prázdnou kulisou, sú naplnením, zmyslom, rozuzlením, v zápase o vnútorne čistého človeka.
Básne 1986-2013
Jon Fosse (1959) sa v súčasnej svetovej literatúre presadil najmä ako dramatik a prozaik, v Nórsku však neodmysliteľne patrí medzi najuznávanejších autorov aj v oblasti poézie. K básnickej forme má blízko v celej svojej tvorbe; citeľná afinita k lyrickému žánru výrazne dotvára svojráz jeho drám i próz. Z hľadiska tém Fosseho lyriku kľúčovo definuje uvažovanie o kategóriách osobnej metafyziky a možno povedať, že v tých najlepších básňach sa nám pripomínajú slová jednej z autorových esejí, v ktorej spisovateľ a tým aj básnik vystupuje ako mystik sekularizovaného sveta. Knihu s ilustráciami Jakuba Milčáka preložila Anna Fosse.
Nanebovzývanie. ConiunctioAnimarumInCaelis
Markovičov básnický traktát, je z hľadiska ozvláštnenia a inakosti v kontexte súčasnej slovenskej poézie výnimočný. Ide o poéziu, ktorá nemá ambíciu odrážať tzv. skutočnosť, ale ducha bytia. Z jagavej a rýdzej spirituality, s ktorou tu má čitateľ do činenia, vzniká neuchopiteľný sediment. Autorov text tak ponúka možnosť zúčastniť sa na umelecky originálnom prežití plnosti ľudského bytia, v ktorom je najdôležitejší návrat k (svojej) božskej podstate alebo presnejšie návrat k pravému ja. Očistná a nadosobná duchovná perspektíva tu presahuje akúkoľvek osobnú traumu. Fotografie Viki Kollerová.
Pirátske rozprávky
Pirátske rozprávky sú prvou rozprávkovou knihou poetky Veroniky Dianiškovej a to takou, z ktorej môžu mať pri čítaní spoločný zážitok deti aj ich rodičia. Dianišková pri tvorbe textu s ľahkosťou a prirodzenosťou využila detský zmysel pre neskutočné podoby sveta, pre fantazijnosť, odchýlku, zveličenie a nonsens. V jej texte sa obyčajný dom mení na pirátsku loď a jeho obyvatelia na jej posádku. Prelínanie medzi oboma rovinami je plynulé a autorka ho produktívne využíva. V jednotlivých príbehoch sa každodenný jednotvárny život mení na dobrodružstvá plné nečakaných situácií, napätia i humoru. Zvyčajné rodinné vzťahy medzi sestrami a deduškom striedajú vzťahy medzi pirátkami, ale aj pirátmi z iných lodí či podivuhodnými morskými bytosťami. Text citlivo a umelecky presvedčivo aktualizuje hodnoty lásky, priateľstva a vzájomnej dôvery. Knihu ilustrovala Jaroslava Džuppová.
Príbeh (ja) na mladom snehu
Stíšená a intímna poézia A. Ondrejkovej pozostáva z neopakovateľných (imaginatívnych) záznamov s ambíciou na malom priestore, minimalisticky sprostredkovať dramatickú vnútornú situáciu ženského lyrického subjektu. Jej obraznosť v sebe nesie surrealistickú auru, postupy však smerujú k introspektívnej, hĺbavej reflexii. Táto kognitívna básnická mapa má svoje vyostrené existenciálne kontúry zvýraznené autorkiným zmyslom pre efektívnu a presnú integráciu zón ticha a mlčania.