E-knihy - Skutočné príbehy strana 3 z 4

Laskavý příběh z nelaskavé doby, vycházející ze skutečných událostí.Pařížská knihovna, druhý oceňovaný román autorky Janet Skeslien Charles, vychází ze skutečných událostí v Americké knihovně v Paříži, která se stala svědkem nejen lásek a snění, ale i hrdinství jejích zaměstnanců po nacistickém vpádu do Paříže. Příběh vás zavede skrze životní osudy Odile Souchetové do Paříže konce 30. let a nelehké doby nacistické okupace a následně do Montany na sklonku studené války, kde se prolíná s životem Lily, dívky z amerického maloměsta. Obě ženy spojí láska ke knihám, čtení a francouzštině, které jsou nejen klíčem k jejich podivuhodnému přátelství, ale i k celému románu. Ani jedna z nich z počátku netuší, že mají společného mnohem víc, než se na první pohled zdá. Pařížská knihovna je laskavě vyprávěný příběh z nelaskavých dob, jenž barvitě líčí kouzlo knih, oněch náhledů do životů druhých, které čtenářům poskytují inspiraci, dodávají odvahu a umožňují snít. Je o tichém světě literatury, jeho síle hojit zraněnou duši a sbližovat lidi.

Osobná spoveď mladej židovky o jej úniku z náboženskej sekty Satmárska sekta, spoločenstvo odštiepené od chasidského judaizmu, ľudí zvonka láka svojím tajomnom. Deborah Feldmanová vo svojich memoároch odhaľuje, ako sa žije v osídlach náboženských tradícií, vo svete, ktorý si mlčanie a utrpenie cení viac než slobodu jednotlivca. Deborah vyrastala vo svete, kde sa všetko riadi podľa neúprosných pravidiel a zvykov, ktoré rozhodujú o všetkom, počnúc tým, čo si smie obliecť, s kým sa smie rozprávať, až po to, čo smie a nesmie čítať. Aj napriek týmto obmedzeniam z nej vyrástla nezávislá mladá žena, potajomky hltajúca príbehy silných literárnych hrdiniek Jane Austenovej a Louisy May Alcottovej, ktoré jej pomohli vytvárať si predstavu iného spôsobu života. Už ako tínedžerka sa ocitla v sexuálne i emocionálne nefunkčnom manželstve s mužom, ktorého takmer nepoznala. Jej vnútorné napätie medzi nenaplnenými túžbami a povinnosťou žiť tak, ako sa na vzornú židovku patrí, vyvrcholilo v momente, keď sa ako devätnásťročná stala matkou. Vtedy si naplno uvedomila, že – bez ohľadu na prekážky – kvôli sebe a svojmu synovi musí uniknúť.

Skutočný príbeh, z ktorého sa krátko po vydaní stal bestseller New York Times. Dojímavé zápisky o chorobe a zotavení sledujú cestu mladej ženy od ochorenia na rakovinu cez remisiu až po cestu naprieč Amerikou, na ktorú sa vydá s cieľom nájsť samu seba... Keď Suleika Jaouad v lete 2010 dokončila štúdium na vysokej škole, pripravovala sa na vstup do reálneho života. Zaľúbila sa a odsťahovala sa do Paríža, aby si splnila sen a jedného dňa sa stala vojnovou korešpondentkou. Reálny život ju však zaviedol o úplne inej vojnovej oblasti, než si predstavovala: ako dvadsaťdvaročnej jej diagnostikovali akútnu leukémiu s tridsaťpäťpercentnou šancou na prežitie. Život sa jej v okamihu zrútil ako domček z karát. Prišla o prácu, o bývanie, o nezávislosť. Musela sa vrátiť k rodičom a nasledujúce štyri roky strávila pripútaná na lôžko, kde bojovala o život a písala o svojom utrpení v stĺpčeku pre New York Times. Keď sa napokon vystrábila z choroby, uvedomila si, že vyliečením sa cesta k zdraviu ani zďaleka nekončí. Tisícpäťsto dní sa zúfalo usilovala dosiahnuť jediný cieľ – prežiť, lenže keď sa jej to podarilo, zistila, že vlastne netuší, ako má žiť. Čo jej pomôže vrátiť sa do sveta zdravých? Ako znovu získa to, čo stratila? V snahe nájsť odpovede sa vydá na stodňovú cestu autom naprieč Amerikou, aby sa stretla s ľuďmi, ktorí jej v čase choroby poslali e-mail či list, neúnavne ju odporovali a zdôverovali sa jej so svojimi životnými ťažkosťami.

Lama Ješe Losal Rinpočhe a jeho opravdový příběh. Lama Ješe Losal vyrůstal v male vesničce předindustriálního Tibetu a až do svých patnácti let nevěděl, co je to auto nebo silnice. Spolu s ostatními dětmi se proháněl po polích a horách mezi jaky a tibetskými mastify. Lidé tehdy nepotřebovali hodiny a rytmus jejich života určovaly pastevecké cykly. Toto všechno náhle změnil příjezd čínských armádních vozidel v roce 1959. Na počátku tragického tibetského povstání uprchnul mladý Lama Ješe ze svého domovského kláštera a s hrstkou mnichů zamířil přes Himálaj do Indie. Při cestě po náhorní plošině se k nim přidali další uprchlíci, které čínská armada vyhnala z domovů. Skupinu asi tří set lidí však ještě před přechodem hranice napadly čínské oddíly a do bezpečí se tak dostala pouze třináctičlenná skupinka Lamy Ješeho. Po anabázi mezi indickými uprchlickými tábory, kde přežil silný tyfus i tuberkulózu, strávil několik dalších let v USA. Zde zažil divoká šedesátá léta a nevázaný život woodstocké generace. Dnes, po sedmdesátce a z pozice opata ve skotském klášteře Samjä-ling, rekapituluje Lama Ješe Losal s optimismem a humorem svou neuvěřitelně pestrou životní pouť, plnou nečekaných rozhodnutí a osudových zvratů. Kniha Z rebela mnichem, napsaná s erudicí i humorem, osvětluje, jak nám mohou i ty nejbezvýchodnější situace pomoci zprostředkovat životně důležité lekce a dojít trvalého míru a spokojenosti. „Každá křižovatka, bez ohledu na to jak nečekaná, mě dovedla na toto místo, kde jsem schopen poskytnout útěchu a podporu každému, kdo hledá klid a mír."

Pozoruhodný príbeh rómskeho dievčaťa o hľadaní lepšej budúcnostiEliška sa narodila trinásťročnej Rómke a o desať rokov staršiemu nemeckému neonacistovi. Jej mama pochádzala z rodiny prostitútok z východoslovenského rómskeho geta a otec si zarábal ako boxer na ilegálnych zápasoch. Eliška síce vyrastala v gete s matkou, starou a prastarou mamou, početnými tetami a sesternicami, ale otec sa o dcéru aj napriek svojej rasistickej výchove príležitostne zaujímal. Brával ju do Nemecka za svojimi ďalšími nemanželskými deťmi a starými rodičmi. Eliška tak mala šancu spoznať dva úplne rozdielne svety – kruté podmienky rómskeho geta i bežný život východonemeckej rodiny. Ako trinásťročnú ju mama poslala do Anglicka za vzdelaním a lepšou budúcnosťou. Prepašovali ju v krabici od práčky, ale namiesto vysnívaného života a vzdelania ju čakala tvrdá práca. Upratovačka, cigánska tanečnica a neskôr šička. Svojho sna sa však nevzdala a popritom zasadla do školských lavíc a dokončila si aspoň základné vzdelanie. Hlad po vedomostiach hnal Elišku ďalej a nakoniec ju prijali na univerzitu. Ale práve v tomto veku zistila, že aj v liberálnej západnej Európe sa jej pôvod a farba pleti môžu stať príčinou ponižovania a veľkého násilia. Eliška sa nepredstaviteľným hrôzam nevyhla ani v Anglicku, ale túžba po lepšom živote ju hnala v ústrety vysokoškolskému diplomu a vyrovnávaniu sa s minulosťou. Cesta k úplnému vyliečeniu je ešte dlhá.

Lekári sa celé storočia márne pokúšajú definovať duševnú chorobu. Ak teda nevieme, čo to je, ako ju môžeme diagnostikovať a liečiť? V 70. rokoch 20. storočia sa stanfordský psychológ David Rosenhan a ďalších sedem duševne zdravých, bezproblémovo fungujúcich členov spoločnosti pokúsilo nájsť odpoveď na túto otázku. Anonymne sa dali hospitalizovať do liečební duševne chorých po celej Amerike, aby tak odskúšali, nakoľko sú psychiatrické nálepky oprávnené. Boli nútení zostať tam, kým „nedokážu“, že sú duševne zdraví, a všetci ôsmi odchádzali nielen so znepokojivými diagnózami, ale s ešte hrozivejšími príbehmi zo svojej liečby. Rosenhanov prelomový výskum vniesol do psychiatrie zásadnú zmenu, ktorá viedla k zatváraniu psychiatrických inštitúcií, ale aj navždy zmenila spôsob určovania psychiatrických diagnóz. Susannah Cahalan nám v tomto priam detektívnom príbehu predstaví svoj brilantný výskum a ukáže, že nie všetko sa odohralo tak, ako sa javilo na prvý pohľad. Čo sa za zatvorenými dverami liečební skutočne dialo?

Táto publikácia... je plná zla. Nemá žiadnu literárnu hodnotu a samotné jej čítanie je utrpením, vraví Primo Levi vo svojom úvode. Höss sa snaží obhajovať, javí sa takým, akým naozaj je: nechutný, hlúpy, arogantný, nudne a donekonečna tárajúci podliak. Napriek tomu táto kniha patrí medzi tie najpoučnejšie, aké boli kedy publikované. Rudolf Höss bol počas vojny veliteľom tábora Auschwitz. Briti, ktorí ho zatkli, mu prikázali spísať svoju autobiografi u v čase niekoľkých týždňov, keď čakal po vynesení rozsudku na svoju popravu. Túto autobiografi u máte v rukách. Ide o neuveriteľný a jedinečný dokument; Höss velil obrovskému exterminačnému stredisku na území Poľska, kde nacisti vyvraždili niekoľko miliónov Židov od samotného vzniku (Höss mal na starosti výstavbu tábora) v roku 1940 až do konca roka 1943, keď už bola masová likvidácia spolovice naplnená. Predtým pracoval v iných táboroch a neskôr na inšpektoráte v Berlíne. Vedel tak viac než takmer ktokoľvek iný aj vďaka svojim osobným skúsenostiam či skúsenostiam spoza stola ako úradník o najväčšom zločine nacistického Nemecka. Bol zatknutý Britmi, vydaný Poliakom, trestne stíhaný, odsúdený na smrť, prevezený do Auschwitzu a tu popravený.

Na svoje detstvo mám len šťastné spomienky. Domnievam sa, že ak niekto prežije také radostné detstvo ako ja, neskôr v živote dokáže prežiť takmer čokoľvek. Nič vám už nemôže život úplne pokaziť. Mamička vravievala, že keď sa robí citronáda, najprv musíte do pohára nasypať cukor, až potom pridať citrón. Ak to urobíte naopak, bude vždy chutiť kyslo a už ju nedosladíte. Presne to isté platí aj o živote. Ak okúsite sladkú chuť prv než horkosť, ostane s vami navždy. Svetoznáma klaviristka, čembalistka a hudobná pedagogička Zuzana Růžičková je neobyčajne inšpiratívna a talentovaná žena, pre ktorú bola hudba celým jej vesmírom. Jej idylické detstvo v Plzni zničil nástup fašizmu a nútená deportácia do koncentračných táborov. V nich každý deň hľadela smrti do očí a zakúšala to najhlbšie ľudské utrpenie a zúfalstvo. Hoci sa jej podarilo holokaust prežiť, nikto neveril, že sa bude môcť venovať hudbe profesionálne. Navzdory nepriazni osudu, zdravotným ťažkostiam či komunistickému režimu sa zo Zuzany vďaka jej nezlomnému duchu a húževnatosti stala legenda českej klasickej hudby. A ešte, ako sama vravievala, vďaka tomu, že jej život bol plný stovák zázrakov. Britská autorka Wendy Holden spracovala obrovské množstvo informácií a rozhovorov do podoby biografického románu, ktorý plasticky vykresľuje príbeh tejto výnimočnej ženy.

19 príbehov z karantény je zbierka jedinečných výpovedí o tom, ako sa známe osobnosti i obyčajní ľudia vyrovnávali s jarným lockdownom. Všetky naše plány na ten rok sa razom ocitli v domácej izolácii spolu s nami. Hoci politici vypli krajiny, naše životy sa nezastavili. Matka sa naďalej pripravovala na príchod druhého dieťaťa. Vedec neváhal a pustil sa do práce na vývoji vlastných testov. Maliarka bojovala so zákernou chorobou. Lekárka ošetrovala pacientov s dovtedy neznámou chorobou. Horolezcov sen o prvovýstupe sa rozplynul v návale nových obmedzení. Oni a mnohí ďalší hľadali možnosti, ako sa vyrovnať s novou realitou. Strachy, nádeje, optimizmus i praktické riešenia. Všetci prežívame radosti i trápenia unikátnym spôsobom. V tejto knižke ponúkame čitateľom pohľady do mnohých sfér spoločnosti, od vedy cez sociálnu prácu, politiku, kultúru, šport až po biznis a jedinečné osobné príbehy. To všetko optikou devätnástich zaujímavých ľudí. Z každého predaného výtlačku venuje vydavateľstvo 1 € na činnosť neziskovej organizácie Post Bellum SK. Autori knihy: Mirka Ábelová, Pavol Čekan, Mário Gešvantner, Dominik Graňák, Peter Hámor, Jana Kirschner, Ľudmila Kolesárová, Monika Kompaníková, Alena Koščálová, Dávid Králik, Alžbeta Mižigárová, Eva Mosnáková, Katarína Olíková, Sylvia Ondrisová, Lucia Plaváková, Alexandra Pónyová, Paula Poštolková, Lucia Rabatinová, Marián Szücs, Šimon Šicko.

Príbeh neobyčajnej rodiny z horiaceho domu, plný lásky, odvahy a odhodlania, otvorený pre všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty a neboja sa začať od seba. Keď mala klimatická aktivistka Greta Thunberg jedenásť rokov, spolu so svojimi rodičmi a mladšou sestrou prežívali obrovskú krízu. Greta prestala jesť, prestala rozprávať a žiadne volanie o pomoc nepomáhalo. Pri zúfalom hľadaní riešenia si uvedomili, že hlavným dôvodom jej nepokoja môže byť práve rastúce riziko klimatickej katastrofy. Scény zo srdca, ktoré zaznamenala Gretina matka, slávna švédska operná speváčka Malena Ernman, sú inšpiratívnym svedectvom o tom, ako jej rodina začala zápasiť nielen s osobnými, ale aj globálnymi problémami. Prevádzajú nás celou kľukatou cestou od prijatia diagnóz svojich dvoch dcér až po Gretino rozhodnutie začať svoj školský štrajk za klímu, ktorý vyvolal obrovský ohlas po celom svete.

Neuvěřitelný, ale skutečný příběh muže, který vystavěl online drogové impérium v hodnotě miliardy dolarů z ložnice a málem mu to prošlo. V roce 2011 spustil šestadvacetiletý libertarián, vystudovaný fyzik a amatérský programátor Ross Ulbricht dokonale svobodné tržiště Silk Road, kde mohli lidé obchodovat s čímkoliv s drogami, hackerským softwarem, falešnými pasy, padělanými penězi, jedy a být přitom skrytí před zraky vlády. Netrvalo dlouho a zvěsti o webu, kde mohl kdokoliv beztrestně nakupovat a prodávat pokoutné zboží, se rychle rozšířily. Federální vláda odstartovala impozantní dvouletý hon na nepolapitelného majitele stránky, aniž by měla stopu, svědky nebo vyjasněné pravomoci. Vyšetřovatelé věděli jediné: že člověk, který stránku provozuje, si říká Dread Pirate Roberts. Ze Silk Road se brzy stává podnik v hodnotě 1,2 miliardy dolarů a Ross přijímá svou novou roli drogového magnáta. Získává si loajální partu spojenců na vysokých i nízkých pozicích, kteří jsou závislí na nebezpečí a vzrušení z provozování nelegálního tržiště stejně, jako jsou jejich zákazníci závislí na heroinu, který je jim prodáván. Díky své síti se Ross dozvídá, že je hledanou osobou, a podniká drastické kroky, aby se ochránil, včetně objednání vraždy bývalého zaměstnance. Zatímco Ross spřádá plány, jak navždy zmizet, federální agenti svádějí boj s časem ve snaze chytit muže, o němž si ani nejsou jistí, zda existuje, a hledají jehlu v kupce sena globálního internetu.

Během silvestrovské noci se před rozjetý vlak vrhne mladý muž. Na podlaze leží chlapec a silně krvácí z bodné rány. Matka paralyzovaná šokem zase přihlíží silnému astmatickému záchvatu své dcery… Autorka během své praxe na záchranné službě už zažila opravdu leccos. Všechno jsou to příběhy, které píše sám život.

„Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že sa to nikdy nestalo!“ Od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Krausová, rodená Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život. Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so slovami: Si Židovka. „Čo je to Žid?“ spýtala sa rodičov. Zakrátko to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení protektorátu Čechy a Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Po čase ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia. Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948 zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela. Je to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu, choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších.

Viete, prečo Boh vstupuje do našich životov? Pretože Boh je láska a láska presne toto robí!“ – BOB GOFF Niektoré veci v našom živote sa nedajú vysvetliť bežným spôsobom. Zázraky sa nedejú len postavám zo Svätého písma. Stávajú sa aj celkom obyčajným ľuďom. Don Jacobson a rádio K-LOVE sa opäť spojili a vytvorili pozoruhodnú zbierku súčasných zázrakov. Kniha Je za tým Boh 2 prináša tie najúžasnejšie príbehy o tom, ako Boh koná v našom živote: od príbehu muža, ktorý bol záhadne vytiahnutý z nákladného auta tesne pred tým, než sa jeho vozidlo zrútilo zo stometrového zrázu; cez príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa napriek všetkým lekárskym prognózam uzdravilo po nehode, pri ktorej do jej auta narazil vlak; či príbeh o neúspešnom pokuse o samovražedný bombový útok, pri ktorom sa zachránil celý oddiel vojakov slúžiacich v Afganistane; až po príbeh šesťročného dieťaťa, ktoré sa úplne uzdravilo po nehode, pri ktorej strávilo pod vodou viac než sedem minút. Nechajte sa povzbudiť k tomu, aby ste si všímali neuveriteľné spôsoby, akými Boh vstupuje do vášho života i do životov ľudí okolo vás, a sami sa staňte svedkami takýchto zázrakov – tak ako nikdy doteraz.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpil z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak dobrovoľne učinil len jeden Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom čase už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, v čase, keď väčšina ľudí zatvárala oči pred pravdou. Je to vzácna výpoveď muža, ktorý celých osem mesiacov pracoval po boku obávaného Josefa Mengeleho, známeho pod prezývkou anjel smrti.

Ako nájsť samú seba. Každá z nás nosí v sebe túžbu. Veľmi sa snažíme, aby sme boli dobré: dobré partnerky, dcéry, matky, zamestnankyne a kamarátky. Dúfame, že vďaka tomu budeme plné života. Namiesto toho sme unavené, zaseknuté, preťažené alebo nám je všetko jedno. Pri pohľade na svoj život nám napadne: Nečakali sme niečo krajšie? Otázku rýchlo umlčíme, vravíme si, že máme byť vďačné, a nespokojnosť tajíme samy pred sebou. Glennon Doyleová bola nespokojná celé roky. Potom sa však počas prednášky na konferencii zahľadela na ženu v miestnosti a zamilovala sa. Jej myseľ zaplavili tri slová: To je ona! Glennon si myslela, že tie slová jej čosi vnuklo. Potom si uvedomila, že sa vynorili z jej vnútra. Bol to jej vlastný hlas – ten, ktorý pochovala pod rokmi otupujúcich závislostí. Bol to hlas dievčaťa, ktorým bola pred tým, než jej svet povedal, kým má byť. Glennon sa rozhodla, že už samu seba nezradí a nebude sa snažiť vyhovieť celému svetu. Prestala byť dobrá a získala slobodu. Prestala sa snažiť všetkým vyhovieť a začala žiť. Kniha Nespútaná je plná citu aj nespútane veselá, nežná aj pôsobivá. Je intímnou spoveďou a zároveň aktivizujúcim budíčkom. Prináša príbeh ženy, ktorá pochopila, že zodpovedná matka nie je tá, čo kvôli svojim deťom pomaly umiera, ale tá, ktorá im ukáže, ako plnohodnotne žiť. Príbeh, ako sa vyrovnala s rozvodom, ako si budovala novú, zmiešanú rodinu a ako si uvedomila, že nejednotnosť či celistvosť rodiny nezávisí od jej štruktúry, ale od schopnosti každého jej člena prispieť k nej svojím plnohodnotným ja. A nakoniec je to príbeh o tom, ako každá z nás môže začať sama sebe natoľko dôverovať, aby si stanovila hranice, prijala svoje telo, vzdala hold svojmu hnevu a bôľu, oslobodila svoje najautentickejšie, najnespútanejšie inštinkty a stala sa ženou, ktorá sa konečne môže na seba pozrieť a povedať si: To som ja! Nespútaná nám ukazuje, ako byť odvážnou. Glennon trvá na tom, že čím sme odvážnejšie, tým viac šťastia budeme mať.

Dramatický příběh zcela neznámé zdravotní sestry, která měla v životě vždy touhu rozdat se pro druhé. Žena, která se rozhodla sepsat svůj život na několik listů papíru. Žena, která si mnohokrát prošla doslova peklem. Žena, která se vždy uměla pro druhé rozdat. A ne vždy se jí to vyplatilo. I když se dozvíte vše o trnité životní cestě jedné zdravotní sestry, někdy na vás možná dýchne prázdnější místo se spoustou nezodpovězených dotazů. Nehledejte na ně odpovědi. Autorka je nosí uvnitř sebe. A dokud se ona nerozhodne popsat každičký detail, zůstane nám něco z jejího soukromí utajeno. Možná to tak má být. A knize to rozhodně neupírá na dramatičnosti, v zápletkách se neztratíte, a možná vám občas ukápne i slza. Stejně jako ukápla i mně při přepisování rukopisu. Třebaže budete mít otázky po dočtení, zkuste si na ně odpovědět v sobě. Přece každý lidský příběh se okrajově dotýká osobně i nás samotných. Možná, že zde najdete odpovědi i na vaše otázky, které se ve vašem nitru skrývají. (Monika Poledníková, editorka)

Kniha podľa blogu, ktorý získal cenu Magnesia LiteraPosledný pohárik... dnes už piaty raz. Michaela Duffková je mladá matka, ktorá sa rozhodla otvorene prehovoriť o svojej závislosti od alkoholu aj o zložitej liečbe. Chcete vedieť, prečo je také ťažké priznať si svoj problém s pitím? Prečo nie je prekážkou závislosti ani malé dieťa? Čo bolo pre autorku motiváciou, aby začala s liečbou a ako vyzeral prvý rok po nej? Všetky odpovede prináša otvorená a priama spoveď abstinujúcej alkoholičky. Úprimne zdieľaná skúsenosť o páde doslova na dno, ktorá vzbudila veľký záujem verejnosti.

Skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien, ktoré sa počas 2. svetovej vojny v Holandsku aktívne zapojili do odboja proti nemeckým okupantom a nejeden raz pritom riskovali svoj život. Nebojácne a s veľkým odhodlaním pomáhali svojim židovským spoluobčanom, i keď tým vystavovali nebezpečenstvu aj svojich najbližších – rodičov, brata, svojich manželov a svoje deti. Židia nešli na smrť poslušne – bojovali aj v odboji. A boli medzi nimi aj ženy. Presne to platí o Janny a Lien. A hoci sa im dlho darilo ukrývať aj so svojimi príbuznými pred nacistami, ktorých prvoradým cieľom bolo transportovať všetkých holandských židov do vyhladzovacích táborov, napokon aj ony dve spolu s celou rodinou takmer pred koncom vojny skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau. Bol to posledný transport. V prvé ráno v Osvienčime, keď ženy v prúžkovanom oblečení konečne viedli ku karanténnym barakom, prechádzali okolo jednej z tých nízkych budov s obrovským komínom. „Čo je to za továreň?“ spýtala sa ktorási z ich skupiny. Kapo nezdvihla zrak, nepohla ani svalom. „Továreň?“ zopakovala a bradou mykla ku komínu. „Tam poslali váš transport. Do kozuba, ako tomu hovoríme.“