Najnovšie - Kresťanstvo strana 19 z 40

Učiteľ, „povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“ (Mt 24, 3; Mk 13, 4; Lk 21, 7). Človek odnepamäti hľadá odpovede na tieto otázky. Zaují-malo to aj Ježišových učeníkov. Ježišova odpoveď je ale jedno-značná: „O tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec“ (Mt 24, 36). Ježiš teda neoznámil dá-tum, kedy má prísť toto zavŕšenie vekov, tento koniec sveta; to je tajomstvo, ktoré pozná iba Otec (Mk 13, 32), a nie je vecou ľudí poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil vlastnou mocou (Sk 1, 7). Pri Ježišovom nanebovstúpení zhromaždení počuli: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ (Sk 1, 11) Zdá sa, že v začiatkoch Cirkvi si veriaci, naskrze preniknutí svetlom Paschy a Turíc mysleli, že Kristus sa vráti hneď. Svätý Pavol však koriguje tieto ilúzie a nastojí na povinnosti bedliť, lebo „Pánov deň príde ako zlo-dej v noci“ (1 Sol 5, 2). To, kedy a ako to bude, prevyšuje našu predstavu a naše chápanie. Je prístupné iba vo viere. Definitívne to bude „v po-sledný deň“ (Jn 6, 39). Je teda spojené s  druhým Kristovým príchodom na svet, keď „na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba“ (1 Sol 4, 16). Vtedy „tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 29). Fatima je jednou z najväčších odpovedí svetu, ktorý zabú-dal a dnes ešte viac zabúda na pravý význam pozemského ži-vota a jeho pokračovanie vo večnosti. Jej hlavným poslaním bolo ukázať vážnosť pozemského života, ktorý nie je ničím iným než krátkou prípravou na večnosť, ktorá môže byť ra-dostná, ale aj tragická. Je poukazovaním na milosrdenstvo, ale zároveň na Božiu spravodlivosť.

"Poznáme pekný príklad a svedectvo svätej Bernadety (1844 – 1879), ktorú po  zjavení Panny Márie v  Lurdoch vyšetrovali a skúmali pravosť toho, čo hovorí. Presviedčali ju, že si to vymys-lela a nik z tých, ktorí ju vyšetrovali, jej nechcel veriť. Svätá Ber-nadeta má k týmto ľuďom krásny Boží postoj, keď hovorí najviac protestujúcemu vyšetrovateľovi: „Ja tu nie som na to, aby som vás presvedčila, mám vám to len oznámiť.“ Aj my sme tu nie preto, aby sme niekoho nasilu presvedčili, nech je veriaci, ale sme tu preto, aby sme vierou, ktorú sme pri-jali, mohli ľuďom oznámiť, kde je naše bohatstvo, kde je náš po-klad, a nehanbili sa vydávať svedectvo o tom, komu sme uverili (pozri 2 Tim 1, 12). Život kresťana je na očiach tohto sveta, preto je potrebné v  tomto zdravom zmysle a  smere provokovať. Nie negatívne, násilne, nechutne, dotieravo, ale s nákazlivou ponu-kou krásnych a pozitívnych ľudských hodnôt. Možnosti k tomu máme každý deň, ako sa to spieva v  jednej kresťanskej piesni: „...nečakaj na svoj deň, na svoj čin, každá chvíľa sa ti ponúka“. „Kristov učeník si nemá vieru len zachovať a z nej žiť, ale ju má aj vyznávať, s istotou o nej svedčiť a šíriť ju...“ (KKC, 1816), „až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). Tak povzbudzoval už Pán svä-tého Pavla: „Neboj sa, len hovor a nemlč, veď som s tebou...“ (Sk 18, 9). „Budúcnosť kresťanstva je v  jeho pravdivosti. Bez obalov, bez fráz budeme rozprávať, čo cítime a čo myslíme, musia to byť doslova svedectvá nášho života, a len táto pravda, žitá a úprim-ná, nás zachráni a vyslobodí“ (A. Srholec: Ako čerstvý chlieb, 7). Lebo „dnešný svet počúva radšej svedkov než učiteľov a učiteľov len vtedy, keď sú aj svedkami“ (pápež Pavol VI., 1974). Nech k tomu poslúži aj táto zbierka myšlienok."

Mnohí z nás sme už iste stáli pri posteli zomierajúceho, najmä otca alebo matky. Každé slovo, ktoré sme vtedy počuli, sa hlboko vrylo nielen do nášho srdca, ale aj do našej pamäti, často na celý život. Preto neraz opakujeme: Taký bol náš otec, matka... Takto to povedal otec, matka... V evanjeliu máme zapísané slová, ktoré povedal Ježiš, keď zomieral na kríži za naše hriechy. Vtedy z kríža povedal sedem slov –sedem viet – ktoré sa nám veriacim hlboko vryli do srdca. Len málokto si dokáže predstaviť ťažkosť situácie, v ktorej sa vtedy Ježiš nachádzal. Skutočnosť, že v tej chvíli prechádzal náročnou skúškou, môžeme vidieť už pri jeho zápase v Getsemanskej záhrade, keď mu pri modlitbe tiekla z čela krv. Snáď iba tí, ktorí si za čias totality v prenasledovaní prežili svoje, by mohli povedať, že aspoň sčasti rozumejú situácii, v ktorej sa Pán Ježiš nachádzal. Čo všetko musel vytrpieť „muž bolestí“ (Iz 53, 3). Výpovedné svedectvo podáva aj Turínske plátno. My, vďaka Božiemu slovu, môžeme sledovať, ako sám Ježiš Kristus znášal tiaž blížiacej sa smrti. Aké boli jeho posledné slová, znejúce z kríža v tejto ťažkej chvíli. Pán Ježiš vo svojej Reči na vrchu o svojich slovách povedal: „Každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale“ (Mt 7, 24). O jeho posledných slovách z kríža to platí zvlášť. Rozmýšľajme o nich. Dobrotivý Ježišu, chceme rozjímať o tvojich posledných slovách na kríži. Vyslovil si ich vyschnutými perami z boľavého srdca ku všetkým ľuďom sveta. Daj, nech hlboko vniknú do našej duše, uchvátia ju a posilnia. Po našej smrti budeš k nám hovoriť slovami, ktoré rozhodnú o našom večnom živote, síce o konci, ale bez konca. Daj nám silu žiť tak, aby sme si zaslúžili tvoje milosrdenstvo!

Na internetu hledáme čerstvé zprávy. Nakupujeme, platíme a připojujeme se k různým institucím. Posloucháme internetové rádio, podcasty a hrajeme hry. Je to pro nás dnes nepostradatelný pracovní nástroj, který pomáhá našemu vzájemnému propojení i ke vzdělávání. Mobil nás provází doslova na každém kroku. Vytváří zcela nový životní prostor, jenž má vliv na naši koncentraci, vztahy a naše tělesné, duševní a duchovní zdraví. Bereme ho do ruky v průměru každých deset minut. Co nám to přináší a co bere? 25 konkrétně zaměřených kapitol zaměřuje naši pozornost na to, jak mobil a internet využít co nejlépe a jak se přitom vyhnout různým úskalím. Autor je optimista i realista. Mobilní telefon a internet se mohou stát nástrojem růstu Božího království v našem životě i v životě těch, s nimiž se skrze ně setkáváme.

Hlava, ústa, oči, uši, ruce, nohy a srdce. Na zdraví těchto sedmi částí našeho těla závisí kvalita našeho života i život sám. Každá z nich přitom nese svůj přesný význam v anatomickém slovníku i jasný smysl v biblickém textu. O sedmi částech lidského těla vzniklo nejvíce přísloví, poučení i aforismů… Max Kašparů dokládá, že tělo a duše, tělesný a duchovní život, tvoří jeden neoddělitelný a vzájemně provázaný celek. Úvahy zakončené biblickým citátem dokazují, že máme věřit opravdu celým tělem. Hlavou, protože víra má být rozumná. Ústy, protože jimi hovoříme s Kristem a o Kristu. Očima a ušima, protože jen skrze ně vidíme znamení doby a slyšíme hlas potřebných. Skrze naše ruce je naše víra činorodá. Pohyb našich nohou zajišťuje, že neustrneme na místě. Díky srdci je pak naše víra laskavá, a ne studená. Vychutnejte si úvahy o víře, do níž je zapojen celý člověk!

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Na ničom nezáleží viac ako na tom, aby sme sa naučili rozoznávať autentický Boží hlas, ale len málo vecí v živote je náchylnejších na klam, klam a priame zneužívanie. Keď sa život rozpadá a my potrebujeme Božiu útechu; vo chvíľach spoločenského nepokoja, keď potrebujeme jeho jasnosť; čeliť impozantným rozhodnutiam, keď potrebujeme jeho vedenie; túžiac po hlbšej viere, keď potrebujeme, aby Boh niečo povedal, čokoľvek, aby sa monológ, ktorý nazývame modlitba, zmenil na skutočný rozhovor. Pete Greig, ktorý sa vo svojich predchádzajúcich bestselleroch zaoberal témou Keď Boh mlčí a Ako sa modliť, je späť, aby priniesol múdrosť a vedenie k jednému z najpálčivejších a najzamotanejších aspektov univerzálnej kresťanskej skúsenosti – Ako počuť Boha.

Homílie na nedele a sviatky.

Homílie na nedele a sviatky.

Homílie na nedele a sviatky.

   Svojím zjavením Boh oslovuje človeka, aby ho pozval a prijal do svojho spoločenstva. Odpoveďou človeka na toto pozvanie je viera.     Nie je možné veriť bez milosti a vnútornej pomoci Svätého Ducha. Ľudská vôľa a rozum spolupracujú s Božou milosťou pri prijímaní Božej pravdy.    Je dobré a správne zveriť sa Bohu a bezvýhradne veriť tomu, čo hovorí. Takáto viera človeka nikdy nesklame.    Viera v Boha je neoddeliteľne spojená s vierou v jeho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. On sám je Boh, Slovo, ktoré sa stalo telom. Prišiel k nám a zjavil nám Otca. Nemožno však veriť v Ježiša Krista, ak človek nemá podiel na jeho Duchu. Veď len vplyvom Svätého Ducha môže niekto povedať: „Ježiš je Pán.“    Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú Boh nám vlieva. Určuje kvalitu nášho života, udáva správny smer, vzbudzuje nádej, lásku. Viera, skutočná viera, dáva zmysel našej práci, životu i utrpeniu. Vo viere všetko, radosť i zármutok, vedie k oslave Boha, lebo človek za všetkým vidí jeho láskyplné vedenie.    Viera je Boží dar, preto každý deň pokorne prosme: „Pane, daj nám dar silnej viery!“

   Svojím zjavením Boh oslovuje človeka, aby ho pozval a prijal do svojho spoločenstva. Odpoveďou človeka na toto pozvanie je viera.    Nie je možné veriť bez milosti a vnútornej pomoci Svätého Ducha. Ľudská vôľa a rozum spolupracujú s Božou milosťou pri prijímaní Božej pravdy.    Je dobré a správne zveriť sa Bohu a bezvýhradne veriť tomu, čo hovorí. Takáto viera človeka nikdy nesklame.    Viera v Boha je neoddeliteľne spojená s vierou v jeho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. On sám je Boh, Slovo, ktoré sa stalo telom. Prišiel k nám a zjavil nám Otca. Nemožno však veriť v Ježiša Krista, ak človek nemá podiel na jeho Duchu. Veď len vplyvom Svätého Ducha môže niekto povedať: „Ježiš je Pán.“    Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú Boh nám vlieva. Určuje kvalitu nášho života, udáva správny smer, vzbudzuje nádej, lásku. Viera, skutočná viera, dáva zmysel našej práci, životu i utrpeniu. Vo viere všetko, radosť i zármutok, vedie k oslave Boha, lebo človek za všetkým vidí jeho láskyplné vedenie.    Viera je Boží dar, preto každý deň pokorne prosme: „Pane, daj nám dar silnej viery!“

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Ebben a könyvben csokorba szedve találhatók meg Assisi Szent Klára életéről feljegyzett különleges és csodálatos történetek. Ez a méltán híressé vált gyűjtemény kiegészíti az Assisi Szent Ferenc életéről készült virágcsokrocskákat (az úgynevezett Fiorettiket). A Fiorettit 16 ritka és különleges kép is kiegészíti, amely a népszerű szentet ábrázolja, valamint a IV. Orbán pápa által elfogadott úgynevezett „ Második Regula” is, amely egységesítette a Szent Klára szerzetesrendjéhez tartozó kolostorok és nővérek életformáját és lelkiségének alapelveit.

Maximilian Kolbe – Auschwitz keresztény áldozata „A szeplőtelen lovagja” egy különleges válogatás Maximilian Kolbe  írásaiból és gondolataiból. „Kolbe atya áldásra tárta karjait, s az egész világért imádkozva szeretettel bemutatta Istennek saját életáldozatát….Imádkozik, zsoltárokat énekel, szentéllyé nemesíti a koncentrációs tábort! Önként vállalt szenvedésével megszenteli nemcsak azt a sötét pincét ahol utolsó óráit töltötte, hanem mindannyiunkat, az egész világot!…Kolbe atya egy igaz ember, egyik fogolytársa a következőket mondta róla: A páter haláláról az egész táborban beszéltek. Ő nem csak egy embert mentett meg az életnek: tettével sokakban fölébresztette a bátorságot ahhoz, hogy túléljék a tábort. Fel tudta ébreszteni bennünk az emberi jóságba vetett hitet….” (Böjte Csaba) „Az a szent, akinek a környezetében az emberek szentté válnak!”Szent Maximilian Kolbe

Miért döntött Isten egyszer csak úgy, hogy teremteni fog? Volt-e valami a "kezdet" előtt? Honnan vannak angyalok? Mit is jelent a "bűnbeesés"? A kígyó valóban csak egy az állatok közül, vagy valami gonosz erő hat rajta keresztül? De hogyan jöhetett létre egy ilyen gonosz lény? Milyen volt az ember a bukás előtt és milyen lett utána? Hogyan rendezkedtek be Ádámék itt, ebben a földi létben? Hogyan hozza helyre Krisztus mindazt, amit Ádám elrontott, és hogyan jut el a történelem, illetve az üdvtörténet Ádámtól Krisztusig? És milyen szerep jut ebben Melkicedeknek, a rejtélyes papkirálynak? Ezekre, és sok más hasonló kérdésre keresték a választ a zsidó és keresztény gondolkodók már nagyon korai időktől kezdve, létrehozva ezáltal a Biblia körül kialakuló sokrétű, tarka irodalmat. Ennek két különleges, viszonylag kevéssé ismert gyöngyszemét tesszük most közzé, Pszeudo-Epiphaniosz Hexaémeronját és az Ádám és Éva harca a Sátánnal című apokrifet, mindkettőt ge'ezből, klasszikus etióp nyelvből fordítva. A két egymásra épülő írás a világ teremtésétől Krisztusig beszéli el az eseményeket, felhasználva ősi hagyományokat is, miközben színes leírásaival és népmesei elemeivel remek szórakozást kínál az olvasónak. 

A ma embere az élet minden területén legfőbb értékként hirdeti a személyes szabadságot, és a hagyományt egyfajta béklyónak tekinti. Holott, ha hátat fordítunk a tradíciónak, a létezés legbiztosabb alapjától szakadunk el. Könnyebbé, szabadabbá, korlátoktól mentessé akarjuk tenni az életünket, végül azonban olyan rögökhöz – például az anyagi jóléthez – kötjük magunkat, amelyek valóban megkövetelik, hogy feláldozzuk érte a szabadságunkat.Az iráni származású Sohrab Ahmari felnőttként vált kereszténnyé. A zsidó-keresztény alapokon nyugvó nyugati kultúra nem ivódott a sejtjeibe hosszú évszázadokon át, talán ezért is képes úgy tekinteni a hagyományunkra, ahogyan a hozzá hasonlóan kacskaringós utat bejárt nagy elődök Szent Ágostontól John Henry Newmanig. Értékként. Iránytűként. Segítségként.Miért rendelte el Isten a pihenőnapot? Lehet-e spirituális a nem vallásos ember? Szüksége van-e Istennek a politikára? Mire jó a szabadság? Magánügy-e a szex? Mi jó van a halálban? A szerző a kérdések megválaszolásához nem kisebb mestereket hív segítségül, mint Aquinói Szent Tamás, Seneca, Konfuciusz vagy éppen Alekszandr Szolzsenyicin, C. S. Lewis és Abraham Joshua Heschel rabbi.Válaszai hatására átértékelődik bennünk mindaz, amit a tradícióról gondoltunk, és ráébredünk, hogy a hagyomány nem más, mint az egyes ember és az egész emberiség javát szolgáló, generációról generációra átörökített bölcsesség, hit és tudás. Szakadatlan szál, amelyre gyöngyszemekként felfűzhetők az egymást követő nemzedékek.