Najnovšie - Kresťanstvo strana 26 z 42

Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“ Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti. Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo. Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy). Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu – tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu. Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“ Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje – vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom – nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi. Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv. apoštola Pavla: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“ Podobne aj otcovia púšte, ktorí útekom do divočiny odmietli dekadentnú spoločnosť a slobodne si zvolili vlastnú cestu k Bohu, nás privádzajú k myšlienke, že odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jes

Publikace Nosím v sobě život nabízí nastávajícím maminkám podněty k harmoničtějšímu prožívání jejich těhotenství. Autorka řeší praktické aspekty jiného stavu a vztahy: vztahy k druhým lidem, k Bohu i sobě samé. Vychází z přesvědčení, že pokud láskyplný, mateřsky něžný Bůh provází každého z nás po celý život, tím spíš i maminky v požehnaném stavu. Duchovní impulsy se skládají z krátkých zamyšlení, otázek, inspirativních citátů z Písma a modliteb. Čtenářky si můžou jednotlivé podněty přizpůsobit podle sebe a místo doporučených formulací užívat vlastních slov. Knížka se stane vítaným průvodcem všedních i nevšedních dní při čekání na narození dítěte. Je možné si do ní psát vlastní postřehy, komentáře a zvýrazňovat si, co vás zaujme. Zkrátka: tak trochu jiná knížka o těhotenství a počínající mateřské lásce.

„Křesťanská víra je vírou velkých paradoxů! Chceme-li postupovat duchovně vzhůru, musíme sestupovat dolů, ke kořenům zdravé, tradiční a čisté spirituality. Chceme-li Božím slovem ovlivnit okolí, musíme jím ovlivnit nejprve sami sebe. Chceme-li jít ve vztahu k Bohu dopředu, musíme se vrátit zpět k jeho evangeliu. Chceme-li budovat nadpřirozené, musíme začít u přirozeného.“ Za úspěchem knížek Maxe Kašparů stojí hluboká lidskost autora i jeho znalost lidských srdcí. Provaz či lano je obrazem a symbolem křehkosti, provizoria i umění cesty k Bohu. Jako lidé vycházíme z „kopečku naší obyčejné všednodennosti, situovaného na okraji srázu naší konečnosti“ a přicházíme k „vysoké hoře, jejíž vrchol je vždy nad oblaky a na jejímž temeni stojí živý Ježíš“. Inspirativní dílko je adresováno všem, kteří hledají v životě novou, trochu akrobatickou, ale přesto bezpečnou cestu ke smyslu života – k Bohu.

Knížka je praktickou příručkou pro křesťany i další zájemce, kteří se chtějí vyznat v učení, praktikách a pojmech, jako je okultismus, magie, ezoterika, alternativní medicína nebo New Age. Ve vnímání a hodnocení těchto věcí dnes vládne zmatek. Obchod se „zbožím“, jako je komunikace s duchy, práce s pozitivní energií a různé rituály, doslova kvete. Nejeden křesťan si plete ezoteriku s věcmi víry a snaží se je propojovat. Vojtěch Kodet odpovídá na otázky, jež mu kladli konkrétní lidé. Dané jevy hodnotí střízlivě: nepodceňuje je ani jimi není fascinován. Uplatňuje zde svou bohatou zkušenost duchovního pastýře. Odlišuje to, co člověku prospívá, od toho, co mu škodí. Jasný a přitom vnímavý výklad se opírá o biblické prameny, tradici a učení církve.

Skôr, než boli stvorení ľudia, Boh stvoril krásny a rozmanitý svet, ktorý ich mal prijať. Preto pokiaľ ide o stvorenie anjelov, všetky dôvody, ktoré uvádza Sväté písmo, nasvedčujú, že ešte pred stvorením hmotného sveta tu bol rozsiahly svet duchovných bytostí. Nevieme však, kedy boli stvorené. Veríme, že existovali skôr, než bolo stvorené všetko, čo vidíme, a že existujú aj dnes. Vidieť to zo slov, ktoré Boh povedal Jóbovi: „Keď som zem zakladal, kde si vtedy bol, nože mi to povedz, akže pravdu máš! Vieš ty, kto jej vtedy určil rozmery, kto to obvinul ju sťaby povrázkom? Do čoho jej stĺpy zapustené sú a kto položil jej kameň uholný, keď si ranné hviezdy zborom spievali a Boží synovia všetci plesali?“ (Jób 38, 4 – 7). Ak vychádzame z biblickej správy o pokušení prvých ľudí, možno usudzova ť, že už predtým existoval duchovný svet, svet neviditeľný, v ktorom ešte pred pádom ľudí muselo dôjsť k mravnému prevratu, ktorý skončil odpadnutím niektorých anjelov od Boha. Zo začiatku boli všetci anjeli dobrí a blažení. Milovali Boha a verne mu slúžili. Neskoršie mnohí z anjelov zhrešili. Stali sa pyšní a nechceli slúžiť Pánu Bohu. Vodcom zlých anjelov bol Lucifer. Radosť anjelov narušilo jeho volanie. „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón“ (Iz 14, 13). V nebi nastal boj medzi dobrými a zlými anjelmi (porov. Zjv 12, 7). Vodcom dobrých anjelov bol archanjel Michal. Dobrí anjeli zvíťazili nad zlými. Zlých anjelov zvrhol Boh do pekla. Zlí, hriešni anjeli sa volajú diabli, zlí duchovia. Príbeh o páde anjelov sa v Biblii priamo nerozpráva, ale časom sa vyvinul z rozličných iných textov. Dobrí anjeli, ktorí v skúške obstáli, za odmenu vstúpili do nebeskej blaženosti. Dostali tzv. „svetlo slávy,“ ktorým „ustavične hľadia na tvár“ Boha Otca (Mt 18, 10). Sú účastní na večnej blaženosti (porov. Tob 12, 15; Hebr 5, 11; 7, 11).

O predchádzajúcom storočí sa hovorí, že prinieslo priam skokové zmeny v spôsobe života v takmer každej generácií. Zapríčinili to nielen viaceré vojenské konflikty, ale predovšetkým obrovský technologický a hospodárky pokrok, ktorý si priam vynucoval rýchle zmeny v štýle života. Tento trend pokračuje aj v súčasnosti. Napriek mnohým pozitívam môžeme nájsť aj oblasti v živote spoločnosti, ktoré tým veľmi utrpeli. Bolo by zaujímavé priblížiť si každú jednu z týchto oblastí, ale vybral som si len jednu, ktorej ovocie sa stalo podnetom pre túto brožúrku. Ide o stratu odovzdávania múdrosti života z generácie na generáciu. Mladšia generácia stratila záujem načúvať skúsenostiam tej staršej, pretože rýchly pokrok dáva ich dobe pečať čohosi prekonaného a tým aj neužitočného.             Táto zmena sa silno dotkla aj spôsobu prežívania viery. Odovzdávanie múdrosti umenia duchovného života z generácie na generáciu sa prerušilo alebo pretrvalo len v určitej minimálnej miere. Smäd po duchovne však hnal každú novú generáciu hľadať spôsoby, ako uspokojiť tento smäd po Bohu v rýchlo sa meniacej spoločnosti. Aj keď toto hľadanie prinieslo svoje dobré plody, predsa vo všeobecnosti sa môže skonštatovať, že zanechanie tradície duchovného života, ktorú nám zanechali svätí, spôsobilo pokles úrovne náboženského života, ba dokonca odumretie viery u mnohých.             Túto skutočnosť sme si intenzívne uvedomovali počas formačných stretnutí v našej farnosti /1/. Uvažovanie nad inštrukciami svätých učiteľov duchovného života, rýchlo odhalilo medzery, nedostatky, ale často aj nesprávne chápanie života viery. Neraz sme museli skonštatovať, že slová svätých otcov nás nútia znovu začať budovať duchovný život od samotných základov.             Spoznávanie duchovných zákonitostí, ktoré boli objavené praktickou skúsenosťou mnohých svätých, takmer vždy vyvolali reakcie, v ktorých bolo cítiť veľký kus oprávnenej kritiky, ale aj smútku. Napríklad jeden pán povedal: „Teraz som konečne pochopil, prečo je dôležitý pôst. Prečo mi to nikto doteraz takto nevysvetlil?“ Iní zas zdieľal túto myšlienku: „Často rozmýšľam, aký by bol môj život a kde by som bol už teraz, keby som toto všetko vedel pred štyridsiatimi rokmi.“ U jedného sedemdesiatnika spoznávanie zásad pre duchovný život vyvolalo spomienku na spôsob života starých rodičov. Zreteľne v ňom spoznával praktické uskutočňovanie rád svätých, nad ktorými sme počas stretnutia uvažovali. Neostalo však iba pri týchto konštatovaniach. Praktické uskutočňovanie odporúčaní svätých začalo pomaly transformovať spôsob duchovného života mnohých a viditeľne to ovplyvnilo život celej farnosti.             Z týchto formačných stretnutí vzišla aj iniciatíva pre celú farnosť. Program sme nazvali Pravidlo pre život. Pozostával z heslovitého pripomenutia základných duchovných prostriedkov pre rast v duchovnom živote. V katechézach počas pôstu pred sviatkom Narodenia Pána zaznelo vysvetlenie jednotlivých častí pravidla, ako aj pozvanie k jeho praktickému osvojeniu. Mnohí toto pozvanie prijali a pripustili, že tieto jednoduché pravidlá pre duchovný život predstavujú pre nich veľkú výzvu.             Svätí otcovia uskutočňovanie týchto základných pravidiel pre život nazývajú tiež Kráľovskou cestou – ani príliš ľa hkou ani heroickou. Je to stredná cesta, ktorá sa varuje extrémov, ale predsa s istotou vedie človeka pomaly k dosiahnutiu duchovných výšin.             Keď som v podcast /2/ spomenul túto farskú iniciatívu, viacerí ma požiadali o zaslanie podrobnejšieho popisu tohto programu. Podobné žiadosti prišli aj od návštevníkov našej farnosti. To bolo podnetom na vytvorenie tejto brožúrky so stručným predstavením týchto základných kameňov, na ktorých je možné budovať duchovný život.  Budem rád, ak sa aj pre vás stane rovnakou výzvou, ako pre mnohých z našej farnosti a povzbudí vás ku kráčaniu po tejto kráľovskej ceste.

„Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je «Stvoriteľ neba i zeme», a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: «... sveta viditeľného i neviditeľného» (KKC 325). Pod neviditeľným svetom sa myslia duchovné bytosti, ktoré obklopujú Boha (porov.: KKC 326).

Sv. Rita z Cascie patrí medzi najdôležitejšie svätice augustiniánskej rehole. 15 rokov svojho života bola stigmatizovaná – na čele nosila tŕň utrpenia z Pánovej koruny. Preto sa podľa tradície ľudia schádzajú počas 15 štvrtkov, aby si uctili túto sväticu a vyprosovali od nej milosti pre svoje rodiny, chorých, trpiacich, pre všetkých, ktorí sú v akejkoľvek núdzi. Štvrtky sv. Rity predchádzajú jej sviatku a sú časovo rozsiahlou prípravou na slávnosť sv. Rity, ktorú oslavujeme 22. mája a v nedeľu, ktorá po nej nasleduje. Vtedy kostol zaplavia ruže, symbol svätice z Umbrie. Svätá Rita nám nezanechala knihy, listy ani svoj denník. Jej posolstvom je jednoduchý a zároveň hrdinský život. Pohnutý život mladej dievčiny, matky, vdovy a zasvätenej osoby ohlasuje nesmiernu silu veľkonočného tajomstva Kristovho kríža a zmŕtvychvstania. Rita je mocným prejavom Ducha Svätého, ktorý hovorí a koná v Cirkvi a v dnešnom svete. Úvahy zachytené v 15 štvrtkoch sv. Rity môžu poslúžiť každému, kto sa chce pripraviť na sviatok sv. Rity a získať milosti pre seba a svojich blízkych.

Peter Kreeft je autorom mnohých kresťanských kníh z oblasti filozofie, teológie a apologetiky. Titul 40 dôvodov, prečo som katolík zastupuje apologetickú časť jeho tvorby. Katolícka viera nie je už nikde vo svete bežnou a obvyklou vecou, akou bola počas kresťanského stredoveku. A možno takou ani nikdy nemala byť. Prečo si katolík? je dobrá otázka. Dobrá otázka si však zasluhuje dobrú odpoveď. V knihe je uvedených štyridsať odpovedí na túto otázku. Autor hovorí: Názov tejto knihy nepotrebuje ďalšie vysvetlenie. No je trochu zavádzajúci: dôvodov, prečo som katolíkom, je totiž viac než štyridsať. Vlastne je ich minimálne 1082, pretože toľko atómov (vraj) obsahuje vesmír. Aj to nie celý, ale iba normálna hmota, ktorá tvorí len 4,9 % vesmíru; zvyšok tvorí temná hmota (26,8 %) a temná energia (68,3 %). Každý môj dôvod predstavuje nezávislý bod, preto kapitoly v knihe na seba nenadväzujú. V 40 dôvodov, prečo som katolík nájdete briskné argumenty v prospech katolíckej viery formulované nevšedne, vtipne a s istou dávkou typickej kreeftovskej príťažlivosti. Peter Kreeft je katolícky filozof a spisovateľ. Kreeft, pôvodne kalvín, konvertoval na katolícku vieru, pričom ústredným a rozhodujúcim faktorom jeho obrátenia bol oprávnený nárok Katolíckej cirkvi ako jedinej Cirkvi, ktorá bola historicky založená Ježišom Kristom. On sám v ranej Cirkvi objavil všetky podstatné prvky katolicizmu, ako sú: Eucharistia, modlitby k svätým, oddanosť Márii, apoštolská postupnosť či jednota veriacich, ktorou majú pred svetom vydávať svedectvo.

Videnia Anny Kataríny Emmerichovej (1774 1824), ktoré sa zachovali vďaka Clemensovi Brentanovi, nesú pečať jej rýdzej prostorekosti. Sama si túžobne priala, aby boli zapísané, zozbierané a sprostredkované ostatným ľuďom. Uvedomovala si, že obrazy a výjavy z dejín spásy, ktoré videla, vedú ku Kristovi, ktorý podľa slov apoštola Pavla je odrazom neviditeľného Boha. Tajomstvá Starého zákona patria vôbec k prvým videniam, ktoré mladá Anna Katarína dostala. Hovorí: Keď som mala asi päť alebo šesť rokov a premýšľala som nad prvým článkom katolíckeho vyznania viery: ,Verím v Boha Otca, Stvoriteľa neba i zeme‘, dostalo sa mi rôznych videní o tom, ako boli stvorené nebo i zem. Uzrela som pád anjelov, stvorenie zeme i raja, stvorenie Adama a Evy i hriech prvých ľudí. Z evanjelia a zo Starého zákona som si nikdy nepotrebovala zapamätať konkrétne state, lebo po celý život som ich videla na vlastné oči. Práve videnia Anny Kataríny Emmerichovej nám dokážu priblížiť niektoré, často až nezrozumiteľne a cudzo znejúce posolstvá zo Svätého písma. Vizionárka nechce nikoho presvedčiť, chce len svedčiť. Sprostredkúva a ukazuje nám živé obrazy, neustále zdôrazňuje slová: A uvidela som...

„Fiat. Staň sa.“ Aké jednoduché je to napísať. Mať vôľu ho aj uskutočniť chce už väčšiu dávku odvahy. No naplniť „fiat“ si vyžaduje absolútnu dôveru v nebeského Otca. Ježiš podstúpil najvyššiu obetu, ktorá sa začala smrteľnou úzkosťou v Getsemanskej záhrade. V hlbokom zármutku hľadal niekoho, kto by ho potešil. „Priateľ môjho Srdca,“ takýmto dôverným oslovením ťa Ježiš pozýva stráviť hodinu v jeho prítomnosti a rozjímať nad bojom medzi láskou a spravodlivosťou v pobožnosti, ktorú vykonávala sv. Gemma Galgani. Vo veku 21 rokov dostala stigmy na rukách, nohách a srdci, ktoré jej spôsobovali veľkú bolesť. Okrem nich znášala všetku Ježišovu agóniu – každý štvrtok odpoludnia do piatku tretej hodiny popoludní. Celý týždeň sa tešila na čas, keď bude môcť trpieť s Ježišom. Jej „fiat“ bolo radostné. • A čo ty? Si ochotný obetovať sa pre Ježiša? Brožúra je cirkevne schválená.

Po Rodokmeni milosti prichádza autorka Francine Riversová s piatimi príbehmi verných mužov. Za mužmi, ktorí formovali dejiny, treba hľadať hrdinov, čo pri nich stáli. Áron. Kňaz, ktorý žil v Mojžišovom tieni a statočne vyvažoval bratov strach. Kaleb. Bojovník, ktorý svojimi slovami burcoval srdcia mužov a priviedol Boží ľud do zasľúbenej zeme. Jonatán. Princ, čo sa v pokore spriatelil s mužom, ktorý sa namiesto neho stal kráľom. Amos. Prorok, ktorý počul Božie volanie a prihováral sa svojmu tvrdošijnému národu. Sílas. Pisár, ktorý sa vzdal svojho bohatstva, aby zaznamenával Božie slovo aj vtedy, keď ľudí v jeho okolí umlčovali.

Či sme si toho vedomí, alebo nie, každý kresťan sa ocitá v boji s duchovnými silami temného sveta. Ak sú naše obranné schopnosti proti zlu slabé alebo sa nevieme brániť vôbec, nepriateľ nenápadne nad nami víťazí, postupne a trpezlivo nás odvádza od života v nábožnosti a vzďaľuje nás z bezpečia Otcovej náruče. Lawrence O. Richards v tejto knihe s nami podrobne preštuduje návod, ako oslobodiť svoj život zo satanových schém. Návod, ktorý predstavil sv. Pavol v Liste Efezanom, je dnes rovnako aktuálny ako kedykoľvek predtým. Sv. Pavol nás uisťuje o Božej pomoci a ochrane pred útokmi nepriateľa. Našou výhodou je, že už teraz poznáme konečný výsledok boja dobra s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Boh nekonečné dobro zvíťazí. Postavme sa na správnu stranu bojového poľa, oblečme si plnú Božiu výzbroj, ktorú nám ponúka List Efezanom, a odvážne sa vzoprime nepriateľovi, aby sme z rozhodujúcej bitky vyšli víťazne. Lawrence O. Richards (1931 2016) bol vysokoškolský profesor a najvýznamnejší a najplodnejší spisovateľ v oblasti kresťanského vzdelávania v evanjelických kruhoch v druhej polovici dvadsiateho storočia. Bol držiteľom viacerých titulov z oblasti filozovie, teológie a sociálnej psychológie. Napísal viac ako 200 kníh vrátane teologických prác a špeciálnych študijných materiálov k Biblii. Napísal komentáre ku každej knihe v Biblii, biblický slovník, biblickú príručku a výkladový slovník, kde podrobne rozoberá väčšinu kľúčových slov z gréčtiny a hebrejčiny v Starom aj Novom zákone. Jeho knihy sú publikované vo viac ako 30 jazykoch. V posledných rokoch žil so svojou ženou Sue, tiež spisovateľkou a prednášateľkou, v Severnej Karolíne. Okrem písania viedol aj semináre o oslobodení s názvom Freedom Workshop, ktoré sa zakladali na učení uvedenom v tejto knihe.

Rodina, ktorá sa spoločne modlí, zostáva jednotná. Pravdivosť tejto vety preveril čas a skúsenosť mnohých rodín, ktoré svedčia o tom, že čas spoločnej modlitby v rodine, kde vyrástli, im dal absolútne pevný základ do života.Prijmite nevšedné pozvanie na rodinnú liturgiu po boku jedného z najväčších svätcov Charbela Machlúfa (1828 1898). Počas siedmich dní máte možnosť meditovať nad siedmimi črtami, ktoré charakterizovali jeho život, a nechať nimi pretvoriť aj život vašej rodiny.Týždenná pobožnosť Svätý Charbel, ochraňuj naše rodiny! prepája svätcov život so životom dnešných rodín. Je zostavená tak, aby do nej bol zapojený každý člen rodiny. Nájdete tu:zamyslenie,dennú výzvu,spoločné prosby rodičov za deti, ale aj detí za rodičov,príbeh na každý deňa záverečnú modlitbu.Napriek svojej obsažnosti vám táto pobožnosť nezaberie viac ako 15 minút denne. Nájdite si ako rodina čas na to najdôležitejšie: na vašu spoločnú modlitbu!Brožúra je cirkevne schválená.

Najdôležitejšou úlohou nášho života je, aby naše slová neostali prázdne, ale dali život skutkom. Len tak dosiahneme blaženosť a naplnenie počas našej pozemskej existencie. Katolícka Tradícia ustálila zoznam skutkov telesného milosrdenstva, ktoré sa zhodujú so skutkami v scéne posledného súdu v Matúšovom evanjeliu. Z nich sa odvodzujú skutky duchovného milosrdenstva: napomínať hriešnikov, poúčať nevedomých, dobre radiť pochybujúcim, tešiť zarmútených, trpezlivo znášať krivdu, odpúšťať ubližujúcim, modliť sa za živých a mŕtvych. Skutky telesného i duchovného milosrdenstva rovnako vystihujú podstatu ľudskej chudoby. V zložitej situácii našej spoločnosti sa často stáva, že nadmernému materiálnemu bohatstvu a chváleniu sa majetkom paradoxne zodpovedá absencia zmyslu života, vnútorné prázdno, nedostatok nádeje, potreba útechy, hrozivá morálna a duchovná dezorientácia a nakoniec nervové zrútenie a depresia. Jubileum milosrdenstva, pri príležitosti ktorého vyšla táto knižka, malo za cieľ objaviť silných a odvážnych sprostredkovateľov milosrdenstva. Dnešný svet potrebuje ich pomoc všade tam, kde sa struny ľudstva už viac nedokážu naladiť na melódiu radosti evanjelia. Knižka Ruky milosrdenstva predstavuje jednotlivé skutky duchovného milosrdenstva videné z hľadiska rôznych povolaní v Cirkvi, a nielen duchovných. Ukazuje hĺbku, účinnosť a potrebu skutkov milosrdenstva. Slovo v nej hraničí so skutkom, lebo v jej textoch zažijeme milosrdnú ruku Boha, ktorý sa o nás mnohorako stará.

Nejde o triler. Napriek tomu, že ho stránky tejto knihy miestami pripomínajú. Dokonca nejde ani o vymyslený príbeh, hoci je presýtený neuveriteľnými posolstvami! Na základe biblických proroctiev a mystických zjavení prináša uznávaný katolícky teológ Franz Spirago podrobný pohľad na osobu Antikrista a na udalosti spojené s koncom sveta. Autor v knihe Antikrist poukazuje na základné črty, podľa ktorých ho môžeme rozpoznať, i na spoločenskú situáciu, do ktorej sa má podľa proroctiev najväčší súper Ježiša Krista narodiť. Navzdory hrozným skutočnostiam však autor pripomína, že na konci všetkého zažiari Kristov víťazstvo. Pýcha, ktorá zabezpečí vzostup Antikrista, bude nakoniec aj jeho záhubou, v ktorej sa opäť zjaví Božia sláva. Franz Spirago (1862 – 1942) bol rakúskym katolíckym teológom, pedagógom a spisovateľom, pôsobiacim v Čechách. Na Slovensku je známy vďaka knihám Utrpenie a radosti očistca a Diabol a jeho pôsobenie. Kniha je cirkevne schválená.

Rakúsky teológ a spisovateľ Franz Spirago v knihe Zázrak svätej spovede, ponúka celkový pohľad na sviatosť zmierenia. Reaguje na najčastejšie otázky ohľadom hriechu, jeho dôsledkov a neodmysliteľne súvisiacou ľútosťou. Odpovede sú podložené náukou Katolíckej cirkvi a Svätým písmom. Pomocníkmi sú mu tiež cirkevní otcovia, ktorých múdrosť preveril čas, ale aj svätci, ktorí to najvýrečnejšie svedectvo vydali svojím vlastným životom. Spoveď je dnes vnímaná ako nemoderná, až zbytočná. Autor akoby to vytušil už pred sto rokmi a veľmi pokojne a chápajúco, no súčasne radikálne reaguje práve aj na takéto námietky voči spovedi a pravidelnému spovedaniu sa. Dokonalé sebapoznanie, postoj pokory, úžasný pokoj – to sú len niektoré zo zázrakov, ktoré človek môže zažiť, ak sa odhodlá prijať jednu z ústredných sviatostí, ktoré mu Cirkev ponúka. Zadarmo a každý deň. Kniha je cirkevne schválená.

V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti. Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové. Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej obnovy.

Rozhovor Sylwestra Szefera s otcom Ksawerym Knotzom. Populárny poľský kapucín Ksawery Knotz sa venuje najmä pastorácii manželských párov a patrí k úzkej skupine katolíckych kňazov, ktorí otvorene hovoria o sexualite. Má sa manželské spolužitie časom premeniť na nudnú rutinu? Kde treba hľadať inšpiráciu pre úspešný sexuálny život? Je možné aj po rokoch manželstva navzájom sa prekvapiť? Veľa katolíkov si myslí, že v posteli sa musia správať ako v kostole, čiže vážne. Majú sa zriecť smiechu a frivolnosti. Otec Ksawery Knotz, ktorý už niekoľko rokov šíri učenie o kráse pohlavného styku, hovorí niečo úplne iné: povzbudzuje manželov, aby si rozprávali o svojich túžbach a plnili vzájomné očakávania. Použijúc slová svätého Augustína, môžeme povedať: Miluj a rob, čo chceš! Ksawery Knotz pripomína, že milostné hry, fantázie a zaujímavé polohy nie sú vyhradené len pre tých, čo majú radi náhodný sex bez lásky. Avšak nezabúda na celkový obraz človeka telesnosť nie je cieľom samým osebe, ale je doplnením duchovnej sféry. Oproti súčasnému zveličovaniu, ktoré kvalitu skúseností stotožňuje s počtom sexuálnych partnerov, otec Knotz stavia tvrdenie, že sex len s jedným človekom môžeme prirovnať k vínu čím staršie, tým lepšie! No dozvie sa o tom len ten, kto vytrvá.