Najnovšie - Kresťanstvo strana 25 z 42

Mystické mesto Božie je kniha, ktorú v 17. storočí napísala františkánska mníška, ctihodná Mária od Ježiša z Agredy. Druhý diel rozpráva o udalostiach od vtelenia nášho Pána až po návrat Svätej rodiny z Egypta do Nazareta. Hlavnou témou sú vianočné udalosti, španielska mystička nám ich odovzdáva zrozumiteľnou a úžasnou formou. Vďaka pútavým zápiskom nebeského životopisu našej Kráľovnej sa ocitneme v čase zvestovania Panne Márii, ponoríme sa do novény, ktorú sa svätá Panna modlila pred počatím Spasiteľa, navštívime svätú Alžbetu, vypočujeme si úvahy svätého pestúna Jozefa. Budú nám odhalené skutočnosti zrodenia Ježiša Krista, návštevy troch kráľov, besnenie krutého Herodesa, útek svätej Alžbety aj so synom Jánom Krstiteľom na púšť i samotný odchod Ježiša, Márie a Jozefa do Egypta a ich zázraky, ktoré v tejto krajine vykonali. Mystička nám v tomto zväzku odhaľuje aj nevídaný opis diabolského pokúšania, ktorému bola Panna Mária vystavená a ktorému sme každodenne vystavovaní aj my.

Cirkev má v osobitnej úcte svätého Jozefa, svojho patróna a ochrancu Svätej rodiny. Každý z nás sa môže naňho s dôverou obrátiť vo všetkých svojich starostiach a svätý Jozef mu rád pomôže svojím mocným príhovorom. Táto knižka je zbierkou jednoduchých modlitieb, vzývaní, ružencov, novén, litánií a iných pobožností, v ktorej vždy a všade nájdete útechu a pomoc. Spolu s ňou sa môžete modliť k svätému Jozefovi ako k patrónovi Katolíckej cirkvi, opore rodín, vzoru pracujúcich, pomocníkovi v ťažkostiach a skúškach, duchovnému vodcovi, alebo si ho môžete jednoducho uctiť, chváliť ho či prežiť s ním svätú omšu. Môj milovaný otec, všetku svoju dôveru vkladám do teba. A pretože ty všetko môžeš u Ježiša a Márie, ukáž mi, že tvoja dobrota je taká veľká ako tvoja moc. Amen. (Úryvok z každodennej modlitby pápeža Františka k svätému Jozefovi) Dominique Le Tourneau je kňaz v Opus Dei, profesor kánonického práva, kaplán Jeho Svätosti, spisovateľ a básnik, ktorý napísal už vyše tridsať kníh. Kniha modlitieb k svätému Jozefovi vyšla v rámci mimoriadneho Roku svätého Jozefa, ktorý vyhlásil pápež František.

V ľudskom živote nie je núdza o situácie, v ktorých potrebujeme pomoc, oporu, útechu či radu. Pandémia koronavírusu aj človekovi 21. storočia ukázala, aký je zraniteľný a bezmocný po telesnej i duševnej stránke. Už počas morovej epidémie pre mnohými stáročiami sa veriaci utiekali k Bohu o pomoc, a aby ich modlitba bola účinnejšia, zverili ju do rúk tým, ktorí sú mu zvlášť drahí. Za mimoriadnych pomocníkov a orodovníkov sa vtedy považovali 14 svätci: Juraj, Blažej, Erazmus, Pantaleón, Vít, Krištof, Dionýz, Cyriak, Agátius, Eustach a Egídius, Katarína, Margaréta a Barbora. Títo svätí kresťania a obete krutých prenasledovaní si nahromadili poklady v nebi, a s radosťou z nich nadeľujú všetkým, ktorí o ne prosia. Repertoár potrieb, v ktorých nám môžu pomôcť, je veľmi rozsiahli, o čom nás presvedčí aj knižka 14 svätých pomocníkov. V prvej časti nám priblíži príbeh každého z nich a v druhej časti ponúka modlitby deviatnika, rozjímania, litánie i zvláštne modlitby. Neváhajme sa na nich obrátiť nielen v telesných a materiálnych potrebách, ale čerpajme predovšetkým z duchovného bohatstva ich životov, aby sme sa k nim raz pripojili v spoločenstve svätých.

Aké bolo Ježišovo želanie na sklonku pozemského života? Nechcel nič pre seba. Aj v tejto dramatickej chvíli myslel na nás: daroval nám svoju mamu. Od momentu hľa, tvoja matka; hľa, tvoj syn je Mária našou najmocnejšou obhajkyňou, pomocnicou, sprostredkovateľkou milosti i útočiskom. Fr. Bonaventure Hammer zostavil päť novén k úcte Panny Márie: Novéna ku cti Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Panny Márie Novéna ku cti Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie Novéna k sviatku Zvestovania Pána Novéna ku cti Sedembolestnej Panny Márie Novéna k slávnosti Nanebovzatia Preblahoslavenej Panny Márie Tieto novény nám môžu poslúžiť ako príprava na jednotlivé mariánske sviatky; no nedajme sa obmedzovať či limitovať dátumom. Kedykoľvek môžeme v modlitbe Máriu prosiť o pomoc. Dvetisícročná história potvrdzuje, že nebol odmietnutý nikto, kto sa s dôverou obracal k Panne Márii o pomoc. Mária, Pomocnica kresťanov oroduj za nás! Kniha je cirkevne schválená.

V dnešnej dobe plnej výchovných guru a zaručených rád, ako sa stať ideálnym rodičom, sa katolícka novinárka Marge Fenelon podujala na neľahkú úlohu: predstaviť modernej mame Pannu Máriu ako vzor materstva, ktorý je možné nasledovať. Kniha Byť ako Mária: Desať Máriiných čností v živote modernej mamy je prierezom života Božej Matky cez úplne novú optiku. Na základe desiatich príkladov z Máriinho života vrátane zasnúbenia s Jozefom, zvestovania, narodenia a ukrižovania zistíte, že vzhliadať k Panne Márii je aj v 21. storočí to najlepšie, čo môžete ako katolícka matka urobiť. Marge Fenelon vás v knihe prevedie každodennými materskými ťažkosťami ako netrpezlivosť, frustrácia, strach, bolesť či smútok, ktoré počas svojho života na zemi zakúsila aj Ježišova matka. Na pozadí týchto prekážok objavíte jej čnosti odvahy, trpezlivosti, radosti, dôvery a viery, ktoré si vďaka nej môžete osvojiť aj vy. Jediné, čo pritom budete potrebovať, je vaša ochota nechať sa pretvárať Máriiným neobyčajným príkladom.

Mám rozvíjať vzťah s týmto človekom? Mám prijať novú pracovnú ponuku? Mám si kúpiť dom? Rôzne rozhodnutia robíme asi tisíckrát denne. Niektoré z nich si takmer neuvedomujeme, niektoré sú zložitejšie a vyžadujú si premýšľanie a modlitbu. Otec Michael Scanlan predkladá päť testov, ktoré nám pomôžu urobiť dobré rozhodnutie v zhode s Božou vôľou. Predmetom týchto testov sú: súlad obrátenie konzistentnosť potvrdenie presvedčenie Je nami navrhovaný postup v súlade s Božím zákonom? Privádza nás i druhých bližšie k Pánovi? Je konzistentný s tým, ako Pán pôsobil v našom doterajšom živote? Potvrdzujú ho rady druhých ľudí? Sme vnútorne presvedčení, že naše rozhodnutie je správne? Michael Scanlan formuloval testy na základe viac ako tridsaťročných skúseností s vlastným i cudzím rozhodovaním. Keď budete čítať túto knihu a modliť sa s ňou za dôležité životné kroky, ponúkne aj vám mnoho spoľahlivých rád, ako žiť svoj život podľa Božej vôle, s pokojom v srdci a v slobode.

Zriadenie farskej knižnice je jednoduchým projektom, ktorý si nevyžaduje veľa úsilia, ale v priebehu rokov, prináša veľké požehnanie pre celé farské spoločenstvo. Dokonca aj tí, ktorí nesiahnu po žiadnej knihe, majú z nej úžitok. Sú pozdvihnutí tými, ktorí skrze duchovné čítanie postúpili v duchovnom dozrievaní a tak sa stali požehnaním pre všetkých okolo nich.

Pod lampou najväčšia tma? Svetlo sa stalo tmou? Nie je viera ako viera? Biblická vs. náboženská viera? Ospravodlivenie samotnou vierou? Kto je kresťan? To sú otázky, na ktoré sa podujal odpovedať autor, bývalý rímsko-katolícky kňaz, teraz kresťan, ktorý má základ viery na skale Písma.

Osvojenie si tohto asketického prostriedku skutočne prináša veľké ovocie. Hovorí sa, že ak niekto začne čítať svätých otcov, tak jeho život už nikdy nebude taký, ako predtým. Je to pravdivé tvrdenie. Evanjelium a náuku svätých učiteľov duchovného života sa nedá čítať bez toho, aby sme popritom nepodstúpili drámu rozhodovania pre večný život alebo večnú smrť. Ak by sme sa o to predsa pokúsili, tak tento akt by bol len výsledkom nášho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré sa vyhýba napĺňaniu Božej vôle.

Pramenem každé modlitby je žízeň našeho srdce po živém Bohu. Modlitba neomezuje naši svobodu ani nemůže být něčím nařízeným. Je to naopak mocná vnitřní vzpruha, která dává našemu jednání správný směr. Dárkové provedení modlitební knížky vázané v umělé kůži. Na frontispisu reprodukován obraz El Geca "Modlící se Kristus" z NG. Dvojbarevné provedení usnadňuje čtenářům orientaci.

Existuje dvojí typ duchovní nesvobody, s níž měl i má osobní zkušenost každý obyvatel planety Země. Jedná se o vězení neodpuštění a vězení samospravedlnosti. Jsou to dvě zcela opačné situace. V prvním případě člověku někdo ublížil, a on nedokáže či nechce odpustit; v druhém případě se on sám provinil, a nedokáže poprosit o odpuštění.Kniha objasňuje příčiny takového stavu, těžkosti s tím spojené, ale hlavně ukazuje cestu ven, ke svobodě srdce. Kniha pojednává o důsledcích neodpuštění i neochoty prosit za odpuštění jak v životě jednotlivce, tak i v životě jakéhokoli společenství, církví či národů.Už v prvním vydání před více než dvaceti lety se kniha stala bestsellerem. Třetí vydání bylo autorsky přepracované a doplněné, nyní nabízíme čtvrté vydání.

Někdy máme pocit, že modlit se za druhé a za svět je ta nejméně efektivní služba, jakou člověk může konat. Ale přímluvná modlitba je duchovní zbraň těžkého kalibru, nikoli nouzová vycpávka volného času těch, kdo nic lepšího dělat neumějí nebo nemohou. Jejím prostřednictvím se v neviditelné sféře odehrává duchovní boj, jehož ovoce se svým časem projeví viditelným způsobem.

Z monumentálního kostela zbylo jen torzo a v Neratově žilo pár posledních obyvatel. Dnes na toto místo smíření a naděje přijíždějí tisíce lidí a Sdružení Neratov dává práci stovkám lidí s hendikepem. Neuvěřitelnou proměnu, kterou lze bez nadsázky označit za zázrak, způsobil Josef Suchár. Kněz, který až do roku 1989 nemohl veřejně působit, dokázal pro své smělé plány nadchnout i ostatní. V rozhovoru vypráví o tom, jak se mu Neratov podařilo vzkřísit. Otevřeně a bez frází mluví i o dalších věcech, které se týkají jeho i celé společnosti. 2. opravené a doplněné vydání

Neratov je místem mnoha příběhů, s krásnou přírodou a bohatou historií. Hlavně je to ale místo nesmírně živé a pulzující. Z vyhledávaného poutního místa se v době komunistické totality stal opuštěný prostor s kostelem určeným k demolici. Postupná obnova Neratova začíná v devadesátých letech díky knězi Josefu Suchárovi, jeho spolupracovníkům a přátelům. Dnes v Neratově žijí plnohodnotný život lidé s postižením a z různých důvodů sem přijíždějí houfně lidé ze všech koutů Česka i ze zahraničí. Prožívají tu zklidnění i zhojení starých ran, nacházejí zde novou inspiraci a sílu. Nechte se pozvat i vy. Třeba zde najdete něco, co vám dlouho chybělo.

Jak se "správně" modlit? Je nejlepší růženec? Adorace Nejsvětější svátosti? Nebo snad četba Písma? A co modlitba vlastními slovy? Podle jezuity Jamese Martina je správný způsob ten, který nám vyhovuje nejlépe v daném čase a na daném místě. Bůh nám totiž vychází vstříc právě tam, kde se nacházíme. Držíte-li v ruce tuto knížku, znamená to, že jste setkání s Bohem v modlitbě otevření. Stejně jako Ježíšovi učedníci, i my prosíme Boha, aby nás naučil modlit se. A věříme, že Bůh nám odpoví tak, aby nám pomohl, podnítil nás něco dělat - a třeba nás i překvapil.

Ak chceme niečo vybudovať tam, kde je už veľa stavieb, najprv treba niečo zbúrať. Potom vykopať základy primerané veľkosti zamýšľanej stavby. A dolu v tej jame trpezlivo pracovať, kým nie je všetko pripravené na postavenie kráľovstva. Asi tak nejako Morgan Snyder opisuje cestu muža, ktorý chce byť vládcom svojho kráľovstva. Nie však hocakým kráľom, ale kráľom podriadeným Kráľovi. Autor cestu muža aktívne prežíva. Hovorí o svojich krokoch na ceste stávania sa mužom podľa Božieho zámeru, ktoré robí aj vďaka tomu, že sa pýtal a počúval mnohých mužov, čo išli pred ním. Vzácne na tomto diele je tiež to, že Morgan otvorene hovorí o pádoch a chybách, ale tiež o neustálej odvahe ísť vpred. Je dôležité vedieť sa hrať. Bez potreby byť niekde pripojený na sieť. To je jedna z charakteristík Božieho muža. Podrobnosti o nej aj o iných sú ukryté v tejto knihe.

Norský františkán Ole Martin se rozhodl opustit klášter a strávit padesát dní rozprostřených do tří let jako bezdomovec na ulicích Osla a Kodaně. Jeho zážitky přinášejí pohled na život na okraji společnosti, který si běžný člověk stěží dokáže představit, a podněcují k úvahám nad bezdomovectvím z nezvyklé perspektivy. Ole prochází městskou krajinou a s humorem a soucitem se snaží pozorovat drsný život lidí na samém dně společnosti. Zaměřuje se přitom na detail, epizody se před čtenářem odvíjejí jako film. Přemítá o pokoření, o oživení lásky k samozřejmým věcem, jako je strom, o nečekané lidské dobrotě, ale i o neustálé nutnosti vztahování se ke smrti, o hledání Boha v drogách, o povaze konfliktů s představiteli slušné společnosti, o problematice ztráty identity a závislosti na společnosti.

Otevřít diskusi o roli a místě ženy v katolické církvi, zvlášť vedenou touhou po kněžství, vyžadovalo v 80. letech 20. století velikou osobní odvahu. Budoucí docentka teologie a výrazná postava české církve Mireia Ryšková nalezla partnera k dialogu ve faráři, teologovi a bývalém politickém vězni Josefu Zvěřinovi, který byl pro svého otevřeného ducha již tehdy v neoficiálních církevních strukturách uznávanou autoritou. Korespondenci těchto dvou osobností v knize rámují další texty, včetně dobových dokumentů, které přibližují postavení žen v tehdejším Československu i soudobou církevní praxi a od konfesijních textů velmi osobní povahy vykračují směrem k teologickým, duchovním i společenským aspektům otázky po možném svěcení žen.

Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Spôsob jeho modlitby urobil silný dojem na jeho učeníkov, pretože keď ho videli, ako sa modlí, jeden z jeho učeníkov prosil, aby aj ich naučil modliť sa. Nevieme presne, čo ho na Ježišovej modlitbe zaujalo, ale môžeme predpokladať, že to bolo nadšenie, ktoré tiahlo Syna k Otcovi a ktoré zapojovalo celú jeho dušu do tohto synovského kontaktu. V týchto momentoch Kristova tvár musela pokojne žiariť. Učeník teda čakal až táto modlitba skončí, a potom vyslovil prosbu, ku ktorej dal podnet sám: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11, 1). Bol jedným z učeníkov Jána Krstiteľa a vstúpil do jeho školy, aby sa modlil. Ale keď teraz očami sledoval Ježiša pri jeho modlitbe, vnímal rozdiel a zatúžil modliť sa ako on. Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svo- jim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu Otče náš... (Mt 6, 9 – 13). Naučil ich modlitbe, ktorá bola kresťanskou zbožnosťou s úctou prijatá. Od tejto chvíle, deň čo deň tisíce a tisíce kresťanov opovažujú sa Bohu povedať: Otče náš! Je to najvznešenejšia modlitba, akú môžu vysloviť pery človeka. Známa, až taká známa, že sa dokonca stala akousi jednotkou osvojenia si učebného textu, akousi základnou veličinou pri meraní zvládnutia nejakého učiva. „Viem to ako Otčenáš,“ povie nejeden študent. Ale naozaj, vieme Otčenáš? Teda vieme, o čo prosíme v modlitbe Otčenáš. Vážime si vôbec modlitbu, ktorú nás naučil sám Pán? Nestal sa pre nás Otčenáš len akousi známou zbožnou básničkou odrecitovanou ráno, večer, či pri inej príležitosti? Ak sa však zamyslíme nad jej obsahom, a neostaneme len pri zdaní, s prekvapením zistíme, že ona vlastne nie je stará. Je mladá, tak ako jej autor. Je stále nová, stále aktuálna, stále nadčasová, skrývajúca v sebe tajomstvá a poklady. Je aj darom, za ktorý máme ďakovať, pretože sme dostali božský príklad, aký má byť obsah i forma modlitby. Modlitba Otče náš, aj keď je najčastejšie vyslovovaná modlitba na svete, neznamená ale, že je nejakou všeobecnou celosvetovou modlitbou. Má ale svoje miesto v živote. V prvom rade a predovšetkým je modlitbou Ježišových učeníkov. Podľa Matúša stojí v centre Reči na vrchu a je určená nie iba ľudu, ale predovšetkým učeníkom: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach...“ (Mt 6, 9). U Lukáša je to ešte zreteľnejšie, keď jeden z jeho učeníkov prosí, aby ich naučil modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Ježiš im vtedy povedal: „Keďsa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno...“ (Lk 11, 2). Otčenáš je teda predovšetkým modlitba učeníkov. V každom riadku ide o to, aby nasledovníci Ježiša zabudli na svoje vlastné túžby a životné plány a chceli iba to, čo chce Boh. V tomto ohľade je pre každého, kto sa ju modlí, dosť „riskantnou“ modlitbou. Prečo? Lebo akosi sa „obnosil“. Jeho slová a vety: „Posväť sa tvoje meno,“ „buď vôľa tvoja,“ akoby sa nám rozmazali, vybledli. Avšak u učeníkov mal Otčenáš jasné a zreteľné črty. Ježiš nenaučil učeníkov modlitbu chvály, ako to bolo v židovskej tradícii. Ježiš poznal modlitbu chvál a vďaky. Odovzdal im ale modlitbu prosebnú, ako jedinú a im vlastnú, ktorá zodpovedala práve vznikajúcemu Božiemu kráľovstvu. Modlitba Otčenáša je veľmi krátka. Odpoveď dáva Matúš Ježišovým učeníkom, ktorú umiestnil pred Otčenáš: „Keďsa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, prv, ako by ste ho prosili“ (Mt 6, 7 – 8). To je teda dôvod, prečo je modlitba Otčenáš, taká krátka: ide k jadru, k veci, bez žiadnych ceremónii. V modlitbe Otčenáš je v samotných siedmych prosbách zhrnutá celá Ježišova vôľa i očakávania. Je preto hodná, aby sme sa nad ňou zamysleli a znova lepšie zacítili jej chuť a silu. Ak sa ju dobre modlíme a podľa nej budeme aj žiť, stane sa vynikajúcim pomocníkom nášho kresťanského života. Nech k tomu poslúži aj táto zbierka príkladov a myšlienok.