Mm

V dedine Malá Starogradovka v takzvanej sivej zóne na ukrajinskom Donbase bývajú už len dvaja ľudia: Ukrajinec, včelár Sergejič a jehoV dedine Malá Starogradovka v takzvanej sivej zóne na ukrajinskom Donbase bývajú už len dvaja ľudia: Ukrajinec, včelár Sergejič a jeho „nepriateľ z detstva", prívrženec separatistov Paška, dvaja muži s odlišným pohľadom na život počas podivnej vojny. Včelár sa jedného dňa rozhodne z dediny odísť a odviezť svoje včely na bezpečnejšie územie - najprv na Ukrajinu, potom na Rusmi anektovaný Krym. Ukrajinský spisovateľ Andrej Kurkov sugestívne rozvíja príbehy ľudí, ktorí žijú svoj obyčajný život v nevšedných podmienkach a ktorých každodenná realita je naozaj všetko iné ako všedná. Román Sivé včely bol preložený do vyše dvadsiatich jazykov a autor zaň dostal viacero významných medzinárodných literárnych cien.Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Najnovší román skvelého Johna Boynea je neuveriteľne vtipná satira na dnešnú spoločnosť v područí sociálnych sietí, keď jediný príspevok odoslaný z mobilného telefónu na twitter či instagram môže prevrátiť naruby život nielen jednotlivcovi, ale aj celej jeho rodine. Presne to sa stane aj Cleverlyovcom, keď sa hlava rodiny George Cleverly, šestdesiatročný uznávaný moderátor, presvedčený liberál a voľnomyšlienkar dopustí veľkého zločinu - na twitteri omylom označí nesprávnym zámenom recepčného v BBC preoperovaného z muža na ženu. Spustí sa mediálny lynč, lavína urážok a klamstiev, ktorú zastaví jedine oslobodenie sa od sociálnych sietí. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Môže stroj porozumieť ľudskému srdcu, alebo sme to my ľudia, komu chýba porozumenie? Charlie, ktorý sa ešte aj ako tridsiatnik nezáväzne pretĺka životom a úspešne sa vyhýba pravidelnej práci, je zaľúbený do pôvabnej Mirandy. Tajomnú mladú študentku však ťaží hrozivé bremeno minulosti. Len čo Charlie nečakane príde k peniazom, neodolá kúpe Adama, jedného z prvých umelých ľudí a - s výdatnou Mirandinou pomocou - pracuje na zostavovaní jeho osobnosti. Výsledkom ich spolupráce je takmer ideálna bytosť - príťažlivý, silný a múdry mladý muž. Je iba otázkou času, kedy sa stane nevyhnutné a všetky tri strany budú musieť čeliť hlbokej morálnej dileme.

Ako sa vyrovnať s tým, že spolu s meniacim sa svetom okolo seba sa meníme aj my? Na túto otázku hľadá odpoveď vo svojej knihe Vernosť taliansky spisovateľ Marco Missiroli. Carlo je bývalý nádejný spisovateľ, ktorý vo svojej profesii prežíva iba vďaka pomoci vplyvného otca, a jeho manželka Margherita, architektka, ktorá si vybrala cestu dravej realitnej maklérky, spoločne snívajú o novom byte nad svoje pomery. A zatiaľ čo svoj život dokonale prispôsobili nepokoju svojho okolia, každý z nich túži po niečom mimo manželskej spálne: Carlo po mladej študentke Sofii a Margherita po silných rukách terapeuta Andreu. No ich puto je vystavené aj pokušeniam, ktoré prichádzajú z mnohotvárnosti ich vlastných citov. Keď zostanú verní svojmu partnerovi, nezradia svoje túžby a nepodvedú sami seba? Za román Vernosť dostal autor ocenenie Premio Strega Giovani za najlepší román podľa mladých čitateľov.

José Eduardo Agualusa je výraznou osobnosťou súčasnej angolskej literárnej scény a po portugalsky písanej literatúry. V pestrej mozaike príbehov čitateľom približuje dejiny Angoly prostredníctvom Ludo, ženy, ktorá sa v predvečer nezávislosti Angoly vracia do svojho bytu. Medzi múrmi starého domu prežije tridsať rokov, živí sa zeleninou a holubmi, spáli nábytok, aby sa zohriala. Okolitý svet však neustále prevniká do jej úkrytu, raz ako hlasy z rádia či rozhovory z vedľajšieho bytu, inokedy pri pohľade z okna na prenasledovaného muža alebo tajomný odkaz priviazaný k vtáčej nohe. Všeobecná teória zabúdania je podmanivý román, ktorý ľahko vtiahne do víru pohnutých ľudských osudov v čase radikálnej spoločensko-politickej zmeny.

Rushdieho najnovší román v mnohom pôsobí ako alúzia na súčasnú politickú situáciu v Spojených štátoch. Do New Yorku sa z utajovanej krajiny prisťahuje záhadný miliardár Nero Golden so svojimi tromi synmi: s geniálnym, no autistickým Peťom, s umelecky založeným Apuom a s najmladším, dvadsaťdvaročným D., ktorý v sebe skrýva nebezpečné tajomstvo, hoci spočiatku o ňom ani sám nevie. Chlapci žijú bez matky, no čoskoro im do života vstúpi ruská imigrantka Vasilisa a usiluje sa získať vyše sedemdesiatročného Nera. Rodina si postupne vybuduje solídne postavenie v newyorskej spoločnosti. Ich príbeh rozpráva ich sused oproti, začínajúci filmový tvorca, ktorý sa tiež časom zapletie do tragédie goldenovskej rodiny.

Bezosudovosť je Kertészov prvý román. Rodil sa ťažko a k čitateľovi sa dostal po mnohých peripetiách. Zdanlivo neosobný apatický úškrn, s ktorým sa hlavný hrdina vyrovnáva s realitou v lágri, ba spočiatku priam nadšenie dospievajúceho chlapca, ktorý pokladal aj transport do neznáma za dobrodružstvo, u potenciálnych vydavateľov vyvolával rozpaky až pobúrenie. Autor totiž nezobrazil problematiku holokaustu tradične - z morálneho či citového hľadiska, ale predstavil ju svojským jazykom rozprávača s autobiografickými črtami. Kniha vyšla prvý raz v roku 1975 a dnes patrí medzi najpozoruhodnejšie literárne diela dvadsiateho storočia. Podľa románu bol nakrútený aj rovnomenný film.

Mladá antropologička Sofia sa pokúša vyriešiť záhadu nevysvetliteľnej dlhej choroby svojej matky Rose. Matkine ustavičné ponosy ju frustrujú, no zjavne jej vyhovuje, že sa nemusí osamostatniť a riešiť svoj neuspokojivý život dospelej ženy. Spolu s matkou odcestujú na horúce vyprahnuté pobrežie Španielska, aby tam spolu navštívili slávneho špecialistu, ktorý je ich poslednou nádejou, a dúfajú, že im pomôže vyriešiť záhadnú paralýzu Rosiných nôh. Deborah Levy je britská spisovateľka a poetka. Jej romány dva razy postúpili do užšieho výberu Bookerovej ceny a literárny kritika ju nazvala „jedným z najvzrušujúcejších hlasov súčasnej britskej prózy“.

Správa o matkinej smrti zastihne hlavného protagonistu románu v Budapešti a stáva sa podnetom na otvorenie emotívnej čiernej skrinky, hybnou silou, čo rozpletá vrstevnaté rodinné príbehy a vedie priam k detektívnemu prenikaniu do každodennosti, ktorá už neexistuje. Táto kniha obsahuje to, čím je Velikić rozpoznateľný od iných autorov: dokonalý zmysel pre detail, jazykovú dôslednosť, solídne vybrúsený štýl. Román o vzťahu k matke sa stáva autopoetickou spoveďou, ale aj rozprávaním o krajine a ľuďoch, ktorí tu už nie sú. Román srbského spisovateľa Dragana Velikića získal najvýznamnejšie možné ocenenie v Srbsku, Cenu časopisu NIN.

Haruki Murakami je bezpochyby najznámejším a najprekladanejším súčasným japonským autorom. Zbierka poviedok Slon mizne obsahuje sedemnásť krátkych prozaických textov, ktoré v rokoch 1980 až 1991 vychádzali prevažne časopisecky a neskôr sa stali súčasťou iných zbierok. Poviedky, tak ako sú usporiadané v tejto zbierke, vyšli v anglickom preklade v roku 1993, v japončine až o dvanásť rokov neskôr. Podobne ako iné Murakamiho diela, aj tieto príbehy sú utkané z jemných vlákien každodennej reality a fantazijných prvkov a autor v nich opisuje rôzne spôsoby, ako sa ľudia dokážu vyrovnať s pocitmi straty a osamelosti v modernom svete.

Nový román britského prozaika Iana McEwana denník The Guardian označil za „jeden z najvirtuóznejších autorových umeleckých výkonov“. Klasický príbeh o zrade a vražde podaný z originálneho, novátorského uhla od jedného z najväčších svetových prozaikov. Pôvabná Trudy zrádza svojho manžela básnika Johna. Ešte vždy býva v ich spoločnom príbytku – spustnutom londýnskom dome v dobrej štvrti, odkiaľ sa John na jej popud odsťahoval. Namiesto s manželom tu trávi čas s jeho bratom, prízemným, materiálne založeným satyrským Claudom. Zrada manžela a brata však nestačí – milenci kujú diabolský plán. No netušia, že ich komplot je sledovaný pozornými ušami neželaného svedka: erudovaného a hĺbavého deväťmesačného obyvateľa Trudinej maternice.

Monumentálna epická freska, ktorá zachytáva viac ako storočie ruských dejín, je rozvetvenou rodinnou ságou s množstvom hrdinov a dômyselne vybudovaným príbehom. Najnovší román vynikajúcej ruskej spisovateľky Ľudmily Ulickej rozpráva príbeh o niekoľkých generáciách rodiny Osetských, pochádzajúcich z Kyjeva a neskôr presťahovaných do Moskvy. Nora, divadelná výtvarníčka, suverénna a praktická žena, spoznala svojich predkov začiatkom 21. storočia, keď si prečítala korešpondenciu starého otca Jakuba a starej mamy Marusie a v archíve KGB získala prístup k Jakubovmu prípadu.

Meir Shalev je súčasný izraelský spisovateľ. V roku 1988 debutoval románom Modrý vrch. Jeho diela boli preložené do vyše 20 jazykov. Po slovensky vyšli jeho romány Štyri hostiny, Modrý vrch, Chlapec a holubica a Moja ruská babka a jej americký vysávač. "V roku 1930 spáchali u nás v mošave samovraždu traja sedliaci. Tak to bolo zapísané do záznamov výboru mošavy a tak to stanovil aj anglický policajný seržant, ale všetci vedeli, že na život si siahli iba dvaja samovrahovia a ten tretí bol zavraždený." O sedemdesiat rokov neskôr Ruta Tabori, stredoškolská učiteľka Biblie, spomína na prvú vraždu v mošave, píše a rozpráva o histórii svojej rodiny, o svojom dedovi, manželovi, bratovi a synovi, ktorí sa vždy riadili inštinktmi a emóciami, o priateľstve medzi mužmi, o láske a zrade, no predovšetkým o pomste a odplate.

Louis de Bernieres je autorom slávneho románu Mandolína kapitána Corelliho. V roku 1993 ho Granta Magazine označil za jedného z dvadsiatich najlepších britských autorov. Sestry McCoshové vyrastajú počas krátkych šťastných rokov eduardovskej éry v priam idylickom vidieckom prostredí južne od Londýna. Pozemok ich rodičov z jednej strany susedí s Pendennisovcami, prisťahovalcami z amerického Baltimoru, ktorých traja synovia podávajú pri raňajkách otcovi ruku a oslovujú ho pane, a s Pittovcami, z ich chlapcov Daniela a Archieho vyrastajú odvážni dobrodruhovia. V detstve tvoria títo mladí ľudia nerozlučnú partiu. Časy bezstarostného kamarátstva však ukončí prvá svetová vojna, ktorá nemilosrdne zasiahne do života každého z nich.

Román Sklenený zvon americkej poetky Sylvie Plathovej si právom zaslúži označenie kniha storočia. Je to autorkin jediný román, ktorý, hoci vyšiel v roku 1963, je aj dnes jedinečným literárnym zážitkom. Esther Greenwoodová, výborná a talentovaná študentka literatúry, odchádza do New Yorku na stáž. Pobyt vo veľkomeste výrazne zapôsobí na jej krehkú psychiku: pocit nečakanej slobody v nej zápasí s výchovou vštepeným pocitom zodpovednosti. Ester túži byť sama sebou a zároveň nechce sklamať očakávania blízkych. Návrat domov jej psychický stav zhorší, navyše ju neprijmú do kurzu tvorivého písania, po čom veľmi túžila. Matka ju donúti vyhľadať psychiatrickú pomoc. Napriek terapii Esther upadá a má pocit, akoby "uviazla pod skleneným zvonom a lapala po vzduchu". Kritika považuje román za kľúčové dielo autorkinej tvorby, v súčasnosti ho možno zaradiť už medzi klasické diela americkej literatúry 20. storočia.

Haruki Murakami je jedným z najznámejších súčasných japonských autorov, jeho knihy vychádzajú na celom svete. Je nositeľom viacerých významných literárnych cien a jedným z dlhodobých čakateľov na Nobelovu cenu za literatúru. V autorovom trinástom románe sa naplno prejavuje jeho láska k detektívnemu žánru a zároveň snaha o návrat k realistickejšiemu obdobiu vlastnej tvorby. Tridsaťšesťročný Cukuru Tazaki pracuje v istej tokijskej železničnej firme ako architekt staničných komplexov. Na večierku u svojho nadriadeného ho zoznámia so Sarou Kimotovou, zamestnankyňou cestovnej kancelárie. Stretnutie vyústi do vzťahu, čo spôsobí v Cukuruovom živote radikálnu zmenu. Cukuru sa Sare zdôverí so zážitkom, pre ktorý pred šestnástimi rokmi stratil dôveru v ľudí, a vďaka nej sa zbavuje nechuti komunikovať s okolím a väzenia samoty. Porozpráva jej o päťčlennej partii z gymnázia, v ktorej strávil najkrajšie roky mladosti, až kým ho z nej nečakane a definitívne nevylúčili. Saru udivuje, že Cukuru nepátral po príčine takého radikálneho skutku, hoci mu strata priateľov spôsobila veľkú traumu, a nabáda ho, aby ich navštívil a požiadal o vysvetlenie. Cukuru sa rozhodne prelomiť mlčanie a postaviť sa zoči-voči minulosti.