Knihy príbehov z obdobia holokaustu strana 2 z 5
Film Kde je Anna Franková je už v kinách ⟶
Pracovné zošity k filmu Kde je Anna Franková pre učiteľov a žiakov stiahnete ZADARMO TU ⟶
zobraziť:
Dobrovoľník
Hodiny pri čítaní ubehli rýchlo, akoby to bola len chvíľa ... príbeh, ktorý si už dávno zaslúžil, aby bol dôkladne a verne vyrozprávaný, čo sa autorovi podarilo. Wall Street Journal
Snáď najväčší neopísaný hrdina Druhej svetovej vojny ... najvýznamnejší popis jeho mimoriadneho života. Economist
LETO 1940: Poslaním Witolda Pileckého, agenta poľského odboja, bolo odhaliť osud tisícov internovaných v novom koncentračnom tábore, podať správu o zločinoch nacistov, vytvoriť tajnú armádu a uskutočniť vzburu. Názov tábora Auschwitz. Počas nasledujúceho dva a pol roka Pilecki vytvoril v Auschwitzi tajnú armádu, ktorá ničila zariadenia, vraždila nacistických dôstojníkov a zhromažďovala dôkazy o strašnom týraní a masových vraždách. Kým však postupne zisťoval, aké hrôzostrašné sú plány nacistov na vyhladenie európskych Židov, uvedomil si, že by musel riskovať životy svojich mužov, svoj život a ohroziť svoju rodinu, aby varoval Západ skôr, ako bude všetko stratené. Chcel sa preto pokúsiť o nemožné ale najskôr bolo nutné utiecť z Auschwitzu.
Silný príbeh ... a zahanbujúce obžaloba Spojencov zo zlyhania, v situácii, keď mali konať. Sunday Times
Esterčini otcové
Charlotte vyrůstá v rodině nacistického soudce Wilhelma Lange. Život jí připadá naprosto idylický – až do chvíle, kdy po válce zjistí, že jejím skutečným otcem je muž jménem Josef Goldenberg. Opravdu ji jako malou s falešnými doklady ukryl u cizí rodiny v Lidicích? Jak je ale možné, že ji vychovali němečtí rodiče? Jak Charlotte zjišťuje fakta o svém původu, její svět se otřásá v základech. A dívku zasáhne morální dilema, které si nikdy nedokázala představit.
dostupné aj ako:
Zlodejka kníh, 4. vydanie
Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.
dostupné aj ako:
Pošli po mňa
Lauren Foxová prináša srdcervúci skutočný príbeh štyroch generácií žien v rodine, ktorú rozbil nacistický režim. Claire po mnohých rokoch v Amerike náhodou natrafí na prababičkine listy z Nemecka. Zrazu pochopí, aké veľké obete musela počas vojny priniesť jej rodina. Je možné traumu zdediť? Ako nás formujú naši predkovia? Krásne napísaný, hlboko precítený a nežný román je obohatený o výňatky z listov autorkinej prababičky, čo mu dodáva výnimočnú intimitu.
dostupné aj ako:
Huslistka z Osvienčimu
Auschwitz, 1943: môže v hĺbke pekla vyrásť nádej? A môže láska prekonať nenávisť?
Kniha založená na skutočnom príbehu nezabudnuteľnej Almy Rosé, Huslistky z Auschwitzu, prináša príbeh jednej z najodvážnejších a najinšpiratívnejších hrdiniek histórie. Almina statočnosť zachránila nespočetné množstvo životov a priniesla nádej tým, ktorí zabudli, čo toto slovo znamená.
V Auschwitzi je každý deň bojom o prežitie. Alma je väzeň č. 50381. Spolu s tisíckami ďalších väzňov je odtrhnutá od svojich milovaných a uväznená v bludisku ohradenom ostnatým drôtom. Ešte pred vojnou bola váženou huslistkou, ktorej vystúpenia očarili množstvo divákov. Keď však nacisti obsadili Európu, nik ju nedokázal zachrániť.
Keď vedúca ženského tábora poverila Almu za dirigentku orchestra, ktorý vystupoval pre väzňov ako aj pre najvyššie postavených nacistov, Alma rázne odmietla so slovami: „Môžu ma zabiť, no hrať ma neprinútia“. Za chvíľku si však uvedomila silu, ktorú táto pozícia ponúka: môže zabezpečiť vyhladovaným dievčatám porcie navyše, a tak ich zachrániť pred smrťou.
Takto Alma stretáva Miklósa, nadaného pianistu. Obklopení beznádejou nachádzajú šťastie v spoločných skúškach, tajných lístočkoch a koncertoch, ktoré predvádzajú bok po boku, dúfajúc, že tá nočná mora sa raz skončí.
Môže v takomto beznádejnom mieste ich láska prežiť?
Tento srdcervúci, no krásny príbeh dokazuje, že aj v najtemnejších časoch môže vzniknúť láska a dať vám dôvod, prečo žiť...
dostupné aj ako:
Príbehy nádeje
Heather Morrisovú, autorku medzinárodných bestsellerov, dlhé roky pútajú príbehy o prežití, nezlomnosti a nádeji. V roku 2003, keď pracovala vo verejnej nemocnici v austrálskom Melbourne, sa zoznámila so starším pánom, rodákom zo Slovenska. Muž sa jej vtedy zdôveril so svojím životným príbehom so slovami: „možno by stálo za to vyrozprávať ho“.
Deň, keď Heather stretla Laleho Sokolova, zmenil život obom. Stali sa z nich dôverní priatelia a Lale sa vďaka ich rozhovorom o holokauste vydal na cestu sebapoznania. Heather opísala jeho životný osud v románe Tetovač z Auschwitzu a ten sa onedlho stal jednou z najpredávanejších kníh dvadsiateho prvého storočia.
Príbehy nádeje sú inšpiratívnou autobiografiu plnou autorkiných spomienok na Laleho, ale aj na ďalších ľudí, ktorých neľahké osudy môžu byť obohacujúce pre mnohých z nás. Sú o umení počúvať, o budovaní dôvery a schopnosti vcítiť sa do cudzích životov.
dostupné aj ako:
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne
Stále si rovnako hrdá Slovenka? Žena žida? Aby si však nepovedala, že som sviňa, doprajem ti ešte niekoľko chvíľ s ním. Zbaľ si najnutnejšie veci, máš na to päť minút, a nastúp do toho auta. S celou famíliou! Sofort!"
Slovensko (február 1943) - Major von Lübeck, dôstojník nemeckej armády, spolu s ďalšími vojakmi prichádzajú do domu Anny a Samuela Dobiszových. Ich dvanásťročná dcéra Alžbetka sa hrá pred domom v kabátiku bez prišitej Dávidovej hviezdy. Tá sa jej deň predtým pri hre odtrhla. Zbytočné sú prosby Anny. Staršiu dcéru Kristínu nacisti odvlečú a maličká Alžbetka hrdinsky znáša trest za matkinu nezodpovednosť. Ďalšie ráno prídu major von Lübeck s vojakmi opäť, odvlečú Annu a Samuela, rozdelia ich a pošlú do koncentračného tábora. Alžbetka zostáva sama zranená a nevládna v dome, ktorý vojaci podpália.
Argentína (január 1964), Nemecko (október 1964) - Do Buenos Aires prilieta tmavovlasá Holanďanka Isabelle Doorová, ktorá navštívi istého pána Wagnera. Po Isabellinom odchode z vily pána Wagnera zaznie v jednej z izieb výstrel. Ďalšie Isabelline kroky vedú do ordinácie doktora Biringera, ktorý je lekárom v malom mestečku neďaleko Mníchova. Vypytuje sa ho na Annu Dobiszovú. Isabelle sa od lekára nič nedozvie a odíde. V pondelok ráno sestrička nájde doktora Biringera mŕtveho v jeho posteli. Čo spája týchto dvoch mužov, ktorí zomreli tesne po Isabellinej návšteve? Kto je tajomná Holanďanka? Aký je jej vzťah k Anne Dobiszovej?
Hviezda, ktorá nikdy nezhasne je strhujúci príbeh o osudoch rodiny poľského žida a goralky zo slovenskej strany Hornej Oravy
dostupné aj ako:
Najšťastnejší človek na zemi
Eddie Jaku sa vždy považoval v prvom rade za Nemca, až potom za Žida. Bol hrdý na svoju krajinu. Všetko sa zmenilo 9. novembra 1938, keď ho nacisti zbili, zatkli a odvliekli do koncentračného tábora.
Počas nasledujúcich siedmich rokov Eddie denne čelil nepredstaviteľným hrôzam. Najskôr v Buchenwalde, potom v Auschwitzi a nakoniec počas nacistického pochodu smrti. Prišiel o rodinu, priateľov aj svoju vlasť.
Eddie však prežil, a tak si slávnostne sľúbil, že sa bude každý deň usmievať. Dnes verejne rozpráva svoj príbeh, delí sa s poslucháčmi i čitateľmi o svoju múdrosť a žije najlepšie, ako vie. Vzdáva tým hold všetkým obetiam holokaustu a verí, že je „najšťastnejším človekom na zemi“.
Eddieho biografia vyšla v roku 2020, keď autor dovŕšil sto rokov. Je to silná výpoveď plná bolesti, no v konečnom dôsledku aj nádeje, príbeh o tom, ako možno nájsť šťastie aj v tých najtemnejších časoch.
Kniha Eddieho Jaku sa dostala do užšieho výberu nominácii v kategórii literatúra faktu na ocenenie Indie Book Awards 2021 pre výnimočné nezávisle vydané knihy.
dostupné aj ako:
Vyhasnuté oči, 2. vydanie
Za názvom knihy (Vyhasnuté oči) nie je skrytá žiadna metafora. Sú to príbehy žien, ktorých oči vyhasli v koncentračnom tábore Osvienčim – Birkenau. Boli to ženy rôznych národností, profesií, vierovyznania, veku i rodinnej histórie, spájala ich nenávisť k fašizmu a snaha pomôcť druhým. Autorka knihy bola jednou z nich – na revíri, ktorého história je v knihe opísaná. Aj keď od prvého transportu Židov zo Slovenska uplynie takmer osemdesiat rokov, táto temná časť našej histórie nesmie upadnúť do zabudnutia.
Margita Schwalbová (1915, Liptovský Mikuláš), štvrté dieťa zástupcu mlynov Alberta Schwalba a jeho manželky Ely, rodenej Skuteckej. Štúdium na Lekárskej fakulte UK musela prerušiť pre numerus clausus. V marci 1942 bola deportovaná do Osvienčimu, kde bola ako väzeň 2 675 zaradená do práce na revíri. Po skončení vojny dokončila štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, promovala vo februári 1947. Pracovala v Detskej fakultnej nemocnici UK v Bratislave, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stala docentkou v odbore pediatria. Pri previerkach bola vylúčená zo strany a v roku 1971 predčasne penzionovaná. V roku 1948 vyšla jej kniha Vyhasnuté oči. Jej ďalšie spomienky Žila som životy druhých vyšli v roku 2001. Zomrela 30. decembra 2002 v Bratislave.
dostupné aj ako:
Napriek všetkému povedať životu áno
Znovuobjavené majstrovské dielo autora medzinárodného bestsellera Hľadanie zmyslu života, ktoré dáva nádej aj v neistých časoch.
Jedenásť mesiacov po oslobodení z nacistických koncentračných táborov uskutočnil psychiater a neurológ Viktor E. Frankl vo Viedni sériu verejných prednášok. Profesor Frankl, ktorý sa krátko nato stal známym na celom svete, v nich vysvetlil svoje ústredné myšlienky o zmysle, odolnosti a dôležitosti prijatia života - aj napriek veľmi nepriaznivým udalostiam. Franklove slová silno rezonujú aj v súčasnosti, keď svet čelí čoraz vážnejším klimatickým a ekologickým hrozbám, prehlbujúcej sa sociálnej aj názorovej nerovnosti a veľkej ekonomickej neistote.
Autor ponúka zaujímavý pohľad na odporúčanie "žite tak, akoby ste dostali druhú šancu" a odhaľuje svoje základné presvedčenie, že každá kríza v sebe zahŕňa príležitosť. Napriek nevýslovným hrôzam koncentračných táborov Frankl pozorovaním sily svojich spoluväzňov zistil, že vždy je možné "povedať životu áno". Toto poznanie je hlboká a nadčasová lekcia pre nás všetkých.
dostupné aj ako:
Deti žltej hviezdy
August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Francúzski žandári však zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor. Chlapci vedia, že musia ujsť, ak si chcú zachrániť život. Tak sa vyberú naprieč Francúzskom na juh hľadať svojich rodičov...
dostupné aj ako:
Odložený život
"Mám na ruke číslo z Osvienčimu a nájdu sa ľudia, ktorí vravia, že sa to nikdy nestalo!"
Od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim prešlo sedemdesiatpäť rokov a Dita Kraus, rodená Polachová, jedna z tých, čo prežili, sa rozhodla napísať knihu spomienok nielen na koncentračný tábor, ale na celý svoj život.
Narodila sa v rodine pražských židovských intelektuálov, chodila do školy, mala veľa kamarátov a nikdy jej ani na um neprišlo, že je v niečom iná. Až keď si jedného dňa našla na lavici kus papiera so slovami: Si Židovka. "Čo je to Žid?" spýtala sa rodičov.
Zakrátko to pocítila na vlastnej koži, keď po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava začali platiť vyhlášky a zákony, ktoré krok za krokom vylučovali židovské obyvateľstvo z väčšinovej spoločnosti. Po čase ju ako trinásťročnú deportovali s rodičmi do geta v Terezíne a neskôr do Osvienčimu, kde jej otec zomrel. Dita s matkou prešli selekciou doktora Mengeleho a s ďalšími spoluväzenkyňami ich poslali na nútené práce do Nemecka. Krátko pred koncom vojny ich presunuli do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde sa dočkali oslobodenia.
Po vojne sa Dita vydala za Otta Krausa a veľmi pútavo opisuje situáciu a nálady v povojnovom Československu, v roku 1948 zasiahnutom februárovými udalosťami. Tie napokon prispeli k rozhodnutiu Krausovcov emigrovať aj s ročným synom do Izraela.
Je to ďalšia kapitola ich života, síce slobodného, ale aj plného úskalí, akými boli existenčné zabezpečenie rodiny, hľadanie optimálneho zamestnania, aby uživili rozrastajúcu sa rodinu, choroby a pre Ditu napokon aj smrť najbližších.
dostupné aj ako:
Hana
Ak existuje niečo, čo preveruje ozajstnosť ľudského života, potom je to utrpenie. A ak existuje niečo, čo život znehodnocuje, potom je to utrpenie, ktoré človek spôsobuje iným. Lenže čo keď je napriek tomu nevinný? Čo keď je to všetko len zhoda okolností a človek je iba bezmocným nástrojom osudu? Je zima roku 1954 a deväťročná Mira sa napriek zákazu rodičov vyberie k rieke voziť sa na ľadových kryhách. Spadne do vody, čím sa jej neposlušnosť prezradí, a je za to potrestaná tým, že na rodinnej oslave nedostane zákusok. Nevinná príhoda z detstva však pre Miru znamená zásadný životný zvrat. Nasleduje tragédia, ktorá ju na dlhé roky pripúta k mĺkvej a depresívnej tete Hane a odhalí pohnutú rodinnú históriu, čo popláva ďalej s prúdom jej života ako ľadová kryha. Príbeh, vychádzajúci zo skutočných udalostí, podáva Alena Mornštajnová v strhujúcom tempe a so zmyslom pre dramatickosť, až má čitateľ pocit, že sleduje napínavý film. Zostáva iba otázka, či sa kryha osudu nakoniec predsa len roztopí...
dostupné aj ako:
Neviestky Osvienčimu
Atraktívne Poľky Eliza a Magdalena sa po sérii osudných životných chýb ocitnú v pekle Osvienčimu. Šokované biedou, hladom a utrpením bojujú v príšerných podmienkach o prežitie. Jedného dňa však padnú do oka veliteľovi osvienčimského verejného domu Wolfgangovi Steinhoffovi, ktorý im ponúkne prácu. Za obslúženie desiatich mužov denne získajú poriadne jedlo, šaty a trocha dôstojnosti. Netušia, že si za svoje telá práve kúpili vstupenku do ďalšieho pekla, z ktorého iba zázrakom vyviazne živá len jedna z nich.
Chlapec v pásikavom pyžame (mäkká väzba)
Príbehy nevinnosti existujú aj v tej najdesivejšej realite. Toto je príbeh dvoch chlapcov v časoch, ktoré nemôžu nijako ovplyvniť. Začína sa v Berlíne roku 1942. Jedného dňa sa Bruno vráti zo školy a nájde pobalené všetky veci. Jeho otec dostal nové miesto a rodina sa s ním musí odsťahovať ďaleko na zvláštne miesto, kde nemá čo robiť, kde sa nemá s kým hrať. Kam len oko dovidí sa tiahne plot, ktorý ho oddeľuje od čudných ľudí. Bruno je však prieskumník a nezmieri sa s tým, čo vidí. Pri prieskumných cestách pozdĺž plota stretne chlapca, ktorého život a podmienky sú úplne odlišné od jeho.
Chlapec v pásikavom pyžame "ponúka veľmi poeticko-tragický príbeh z miesta, kde sa naplno prejavili dôsledky eskalovaného skupinového šialenstva."
dostupné aj ako:
Bol som Mengeleho asistentom
V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.
dostupné aj ako:
Sabotér z Auschwitzu
Pútavý príbeh opisuje osudy britského vojaka Arthura Dodda počas druhej svetovej vojny. Zajali ho v roku 1943 a potom bol vo viacerých táboroch pre vojnových zajatcov, až kým ho neinternovali do tábora v Poľsku, kde zažil hrôzostrašnú cestu peklom.
Tábor sa nachádzal pri krásnej dedine v Hornom Sliezsku, ktorú Poliaci poznajú ako Osvienčim. Nemci jej dali iné meno, ktoré je teraz synonymom pre najtemnejšie hodiny ľudstva.
Nazvali ju Auschwitz.
dostupné aj ako:
Denník Anny Frankovej (komiks)
Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.
dostupné aj ako:
Fotograf z Osvětimi, 3. vydání
Historická biografie na pomezí biografického románu vypráví osudy Wilhelma Brasse, který byl v létě 1940 internován v Osvětimi. Tam se mu podařilo přežívat díky tomu, že byl šikovný fotograf, a pro nacistickou mašinerii, libující si v přesné evidenci a dokumentaci, fotografoval vězně, ale i popravy a lékařské pokusy na lidech. Dohromady zhotovil přes 50.000 snímků. Kniha rekonstruuje pět let, které Wilhelm Brasse strávil ve vyhlazovacím táboře, a vychází z historických dokumentů a ze vzpomínek samotného autora, který zemřel v roce 2012 ve věku 94 let.
Knihy inšpirované temným obdobím holokaustu kúpite v eshope alebo v kníhkupectvách Panta Rhei.