Kniha dňa: Boris Farkaš predstavuje knihu Ktosi je za dverami
S: Dobrý večer.
L: Vítam vás tu, vo vysokoškolskom klube, kam sme sa dostali tak trošku nedopatrením, pretože kolega nedoštudoval. Rád by som vám na začiatok povedal niečo o plienkach. Plienky...
S: (preruší ho) Prosím vás pekne! Keď sa tu zhromaždilo toľko ľudí, mali by ste si zvoliť závažnejšiu tému.
L: Čo už môže byť závažnejšie ako plienky?!
S: Napríklad ľudstvo.
L: Ach tak, ľudstvo. No dobre, ja to spojím. Dávajte pozor. Rád by som vám povedal, že nebyť niektorých technických vynálezov, ľudstvo...
S: (súhlasne prikyvuje) Dobre, v poriadku...
L: ... by bolo ešte stále v plienkach.
Ktosi je za dverami
Predstavovať Milana Lasicu a Jula Satinského je úplne zbytočné. Rovnako ako kultovú televíznu reláciu Ktosi je za dverami. Mnohí z nás by vedeli ich texty recitovať z pamäti a ich piesne si neraz hmkáme po ceste do práce, aby sme si zdvihli náladu v dopravných zápchach. Som veľmi rád, že sa podarilo túto knihu vydať. A musím priznať, že je rovnako zábavné ju čítať ako pozerať reláciu v televízii. Pri čítaní si človek veľmi ľahko dokáže predstaviť hlasy, mimiku a celkové vyžarovanie týchto dvoch geniálnych ľudí a komikov.
V knihe som nenašiel iba texty, nad ktorými sa môžem o trošku dlhšie zamyslieť a precítiť do väčšej hĺbky. Našiel som v nej i doteraz nezverejnené ukážky zo scenárov, či fotografie z natáčania. S láskou som si mohol zaspomínať. Okrem prepisov textov z relácie, je v knihe uverejnený rozhovor s Milanom Lasicom krátkou pred jeho nečakaným odchodom. A pre tých, ktorí to obdobie nezažili, alebo naň trošku pozabudli, sa v knihe nachádza ucelený príbeh o tom, ako sa dvom zakázaným komikom podarilo vrátiť do televízie a pripraviť veľkolepý program. Je to kniha, ktorá ma jednoducho rozosmeje.
