Kniha dňa: Martin Kaprálik predstavuje román Tulák po hviezdach
Keď ma vrchný dozorca Altherton so svojim sprievodom opustil, stačilo mi pár minút, aby som vzkriesenej časti svojho tela znovu vnútil malú smrť. Bola to smrť zaživa, ale bola to len malá smrť podobná dočasnej smrti, akú vyvoláva narkóza. Nastala trvalá tma a v nej neustále rástlo vedomie, že existujú iné veci a iné ja. Zo všetkého najviac som si uvedomoval prach. Mal som ho plný nos. Bol suchý a štipľavý. Potom som si však uvedomil neustávajúci pohyb. Všetko navôkol sa vlnilo a triaslo. V rachote som počul zvuk, o ktorom som samozrejme vedel, že je to vŕzganie kolies na osách a železné obruče poskakujú na kameňoch a škrípu v piesku.
Tulák po hviezdach
Jack London je autor, ktorého pozná celý svet. Román Tulák po hviezdach sa už radí medzi zlaté klasiky svetovej literatúry. Túto knihu mám veľmi rád a rád sa k nej vraciam, pretože ako starnem a naberám nové skúsenosti, nachádzam v tejto knihe nové a nové motívy a témy. Občas sa každý z nás cíti ako profesor Standing, ktorý vo svojej cele čaká na popravu. Zviazaný vo zvieracej kazajke nachádza únik vo vlastnej hlave. Nachádza slobodu vo svojich myšlienkach a vracia sa späť do svojich minulých životov.
Ako každý z nás, aj on žil celé veky a osudným sa mu stávalo to, či miloval alebo nenávidel. Knihu som vybral aj z iného dôvodu ako je zlatý fond klasickej literatúry. Postava profesora Standinga nás môže v mnohom inšpirovať. Sloboda je stav mysle a to si v týchto neľahkých dňoch môžeme opakovať. Tuláka po hviezdach považujem za knihu, ktorú by si počas svojho života mal prečítať každý. A možno aj niekoľkokrát.