Maroš Molnár: Šikovní ľudia koronu využili (rozhovor)
Trénuje vrcholových športovcov a krátky čas dokonca aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. V obľúbenom televíznom programe Extrémne premeny – druhá šanca na život pomáha schudnúť morbídne obéznym. Jeho prvá kniha Gauč alebo šťastie získala hneď dve ocenenia. Maroš Molnár ostáva napriek úspechom pri zemi.
Knihu Gauč alebo šťastie ste dali dokopy počas pandémie. Ako si s odstupom času spomínate na obdobie lockdownu?
Produktívni ľudia využili koronu na upratanie si niektorých vecí aj v sebe samom a vytvorení si nových cieľov alebo prehodnotení svojho života. Krásne sa to hovorí, ťažšie sa to robí. My sme boli s manželkou počas korony brutálne aktívni. S dcérou Dorotou sme cvičili a nahrávali videá, so športovcami sme trénovali vonku po celej Bratislave. Človek bol rozsekaný v celom dni. Hnevalo ma, že všetci sedeli doma a oddychovali a ja som musel riešiť veľa vecí a ani som si neoddýchol. Všetci nadávali, že nie je robota, no ja som mal toho veľa a popri tom som dokončoval knihu.
Získali ste za ňu v Panta Rhei Awards prvenstvo v kategórii Slovenský knižný debutant roka 2020 a druhé miesto v kategórii Životný štýl. Čakali ste po úspechu televíznych premien, že bude aj vaša kniha rovnako úspešná?
Ak mám povedať pravdu, s ničím som nerátal. Už dlhšie som túžil napísať knihu a život priniesol túto šancu. Dovolil mi napísať knihu, ktorú som urobil najlepšie, ako som vedel. Dal som do nej to, čo by som bol rád, keby každý človek vedel a urobil si tak život možno trošku krajší, bohatší a zdravší. Vôbec som netušil, koľko kusov sa z knihy predá a či sa z nej stane bestseller.
Gauč alebo šťastie
21,90 €
Prečo ste dali knihe názov Gauč alebo šťastie?
Keď sme sa na začiatku stretli s Gabikou Belopotockou ohľadom vydania knihy, spýtala sa ma na pracovný názov knihy. Spontánne zo mňa vyšiel tento názov – a ten už aj ostal. Spoluautorka Lucia Pastierová Čarná vytvorila sadu otázok a nahrávala si moje odpovede. Prvých 50 strán o mojom živote dala dokopy ona. Trénerskú časť som si písal sám za pomoci môjho trénera Sebastiána Smoleňáka. Keď sa človek naučí správne cvičiť, môže knihu využiť na nekonečné možné variácie cvikov. Stačí, keď si tréningové plány dopĺňa podľa svojho zváženia a vie sa tak zlepšovať. Všetko, čo je v knihe, sú reálne, nie vymyslené veci. Sú tam reálne tréningové plány, ktoré keď sa cvičia, fungujú.
Tak, ako mnohým autorom, aj vám pandémia skomplikovala prezentáciu novinky. Čo vám najviac chýbalo?
Kvôli pandémii sa nemohla uskutočniť autogramiáda knihy ani promo. Mrzelo ma, že hoci sa kniha ľuďom páčila, nemohol som im ponúknuť nič viac. Bolo to ochudobnené o to, že sa nedalo stretnúť s čitateľmi, aby povedali svoje názory a dostal som tak spätnú väzbu. Rád by som spravil tour po Slovensku a popodpisoval knihy, lebo to je tá najväčšia vďaka, keď človek chce mať knihu podpísanú autorom. Tak naberá kniha určitú hodnotu. Každú jednu podpisujem inak, vždy mi napadne niečo nové a mám z toho radosť. Ikaru vďačím za to, že som mohol napísať knihu, že som mal na to vedomosti a skúsenosti a zažil som niečo, čo som mohol ľuďom odovzdať.
Aké to je byť strojcom šťastia? Priviesť ľudí do tela, v ktorom sú radi?
Pocit, že niekomu pomôžete, je super. Zažíval som to, keď som trénoval vrcholových športovcov, ktorí mali úspechy. Vždy je to skvelý pocit, keď športovec poďakuje, alebo napíše či zmieni sa o vás. Mnoho z obéznych ľudí je oveľa vďačnejších ako vrcholoví športovci. Vďaka TV Markíza sa mi dostalo cti, že toto môžem robiť, pretože dovtedy som si ani nemyslel, že by som to dokázal a mohol byť v tom úspešný. Keby som túto možnosť nedostal, ďalej by som trénoval športovcov z celého sveta. Toto je ale o niečom inom. Žijete v tejto krajine a dívate sa na problém obezity a zrazu máte možnosť pričiniť sa o to, aby sa niečo zlepšilo. Vždy som mal také krédo, že keď sa človek po rokoch obzrie, malo by po ňom niečo ostať. Vtedy viete, že hoci ste život prežili rýchlo, ale určite nie zbytočne.
Krátky čas ste trénovali aj našu pani prezidentku Zuzanu Čaputovú. Ako vznikla vaša spolupráca a aká je pani prezidentka z pohľadu trénera?
Naša spolupráca vznikla tak, že pani prezidentka si chcela zlepšiť fyzickú kondíciu a cítiť sa lepšie, ako každá žena, ktorá chce byť príťažlivá pre svoje okolie a chce sa cítiť dobre. Naša pani prezidentka je pre mňa veľká osobnosť. Na tréningu som ju bral ako človeka, ktorý prišiel za mnou, nie ako prezidentku. Na mňa pôsobila veľmi príjemne, charizmaticky a vyžaroval z nej pokoj. Po krátkom čase však prerušila spoluprácu pandémia.
Čo vás napĺňa šťastím a spokojnosťou?
V prvom rade sa nezaoberám žiadnymi negatívnymi vecami. Neriešim vôbec neúspech, pretože si ho ani nepripúšťam. Keď sa do niečoho púšťam, nepočítam s tým, že zlyhám. Urobím všetko pre to, aby som nezlyhal. A potom je to odsúdené na úspech. Niekedy sa človek stresuje, ale vtedy máte rodinu, ktorá vás podrží a povie, že to robíte dobre. Otrasiete sa a idete ďalej. Neverím, že sa niečo nedá dosiahnuť. Len človek musí nájsť tú správnu cestu. Ciele sú super, ale na to, aby ste dosiahli cieľ, je omnoho dôležitejšia tá cesta – ten systém, ako to dosiahnuť.
Na aktívneho športovca ste veľmi sčítaný. Vyberáte si knihy podľa seba, alebo si necháte poradiť? Ktoré knihy odporúčate knihožrútom?
Sledujem novinky, a keď ma niečo zaujme, idem do kníhkupectva, popozerám si ponuku a ak ma tam niečo chytí, kúpim si to. Veľmi zaujímavé dielo o dehonestácii ľudského života je kniha Prímerie, ktorú napísal taliansky autor Primo Levi. Prežil holokaust a jeho opisy sú také dôveryhodné, že sa človek hneď stáva obeťou koncentračného tábora. Kniha zanecháva hlbokú stopu a silnú emóciu, preto si ju dávkujem. Zaujala ma tiež kniha Snežný leopard od Petra Matthiessena a pútavo píše aj Timothy Ferris. Manželka má veľmi rada poéziu, takže aj tento žáner u nás nájdete. Zaľúbil som sa do nonsensovej poézie, kde jeden riadok nesúvisí s druhým. Fascinuje ma, keď Edward Lear povie tri slová a vzápätí povie ďalšie, úplne iné veci. Keď sa človek necíti veľmi dobre, je príjemné prečítať si báseň, ktorá dokáže zanechať stopu. Páčia sa mi príbehy – trilógia Třetí přání od Roberta Fulghuma. Začal som ju čítať a úplne som sa do nej zaľúbil, pretože tam vykreslil taký život, aký by som chcel niekedy žiť. Nádherný život!
Takže ešte nežijete taký život, aký by ste chceli?
Bohužiaľ, ešte tak nežijem. (Smiech). Ale raz by som chcel presne takto existovať. Je to neuveriteľný život!
