Literárna revue 13/2017

Príjemný sobotný večer, vitajte pri počúvaní pred-prázdninovej Literárnej revue rádia Slovensko, ktorej vzácnym hosťom je dnes kanadsko-argentínsky spisovateľ Alberto Manguel - autor slávnych „kníh o knihách“ a riaditeľ Argentínskej národnej knižnice. Ako povedal, verí v silu fantázie a myšlienku veľkej otvorenej knižnice.
Našou druhou dnešnou hosťkou bude spisovateľka a knihovníčka Vanda Rozenbergová – autorka novej knihy Muž z jamy a deti z lásky.
Okrem toho pre vás mám pripravené súťažné ukážky z nových kníh, knižné tipy a pesničky od skupiny PARA. Príjemné počúvanie Literárnej revue vám prajú Jana Mikovičová a Dado Nagy.

Jana Bžochová Wild – Mámenia a preliezačky
V dnešnej relácii budú mať svoje výrazné miesto hravé nonsensové a dadaistické básničky a prózy, čiže trocha literárnej anarchie. Autorkou prvej takejto knižnej novinky je Jana Bžochová Wild - divadelná vedkyňa špecializujúca sa na dielo Williama Shakespeara.
Jej nová kniha je oslavou fantázie, hravosti, bláznivosti a slobody tvorby. Ide o zbierku veršov, rýmovačiek, prešmyčiek, rôznych slovných hračiek a kalambúrov pre zábavu detí aj dospelých.
Nasledujúca báseň sa volá POTVORÁRIUM alebo Slávnosť v zoologickej záhrade. Ukážku z nej vám prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Rozhovor s Albertom Manguelom
Náš prvý dnešný hosť zavítal nedávno do Bratislavy na pozvanie literárneho festivalu BRAK a ja som mal takú radosť akoby sa tu spoločne reinkarnovali John Lennon s Umbertom Ecom.
Kanadsko-argentínsky spisovateľ Alberto Manguel je totiž jedným z najväčších svetových bibliofilov a dokáže o knihách neuveriteľne dobre písať a hovoriť. Už v mladosti v Argentíne predčítal takmer slepému Jorge Luis Borghesovi.
Knihy Alberta Manguela ma nesmierne zaujali – najmä Dejiny čítania, Knižnica v noci, Cestovateľ, veža a červ, ale aj jeho nová kniha Zvedavosť, či slávny Slovník imaginárnych miest... Pán Manguel paralelne žije na mnohých miestach sveta.
Nedávno predal stredoveký dom vo Francúzsku a svoju 40 tisícovú knižnicu presťahoval do kanadského Montrealu. Pôsobí v Buenos Aires, ale poprosil ma, aby som mu poslal preklady slovenských autorov na newyorskú adresu.
Počas svojho pobytu bol trocha prechladnutý a náš rozhovor sa odohral počas horúceho dňa nad šálkou bylinkového čaju v mrazivo klimatizovanej hotelovej kaviarni.
Alberto Manguel na záver ešte skonštatoval, že ako nový riaditeľ Argentínskej národnej knižnice by chcel sprístupniť mnohé diela a písomnosti z pozostalosti viacerých slovenských spisovateľov a literátov žijúcich v Argentíne v emigrácii. Dúfam, preto, že sme sa v Bratislave nevideli naposledy.

Paula Hawkins – Do vody
Pred nami je druhá súťažná ukážka, ktorá pochádza z knižného bestselleru, ktorý by nás mohol v tento horúci deň veľmi príjemne schladiť.
Britská autorka Paula Hawkins vydala v roku 2015 román Dievča vo vlaku, ktorý sa stretol s obrovským úspechom – predalo sa z neho vyše 18 miliónov výtlačkov a bol aj úspešne sfilmovaný.
Nový román Pauly Hawkins sa odohráva v malo mestečku Beckford, cez ktoré tečie rieka. Táto rieka je však nielen cieľom výletov a prechádzok miestnych obyvateľov, ale aj svedkom smrti niekoľkých žien. V Beckforde kolujú rôzne povesti a mýty plné desivých detailov opisujúcich ako tieto ženy a dievčatá zomreli. V rámci románového deja sa striedajú rozprávania všetkých hlavných postáv – každá postupne dopĺňa jednotlivé často mozaiky a skladá celý temný obraz.
Ústrednou témou vyšetrovania je smrť mladej a nadanej fotografky a spisovateľky Nel, ktorú rieka celoživotne a osudovo fascinovala.
Nasledujúcu ukážku z knihy vám v preklade Otta Havrilu prečíta Vlado Kobielsky.

Zvonimir Balogh – Jednonohý pes a krátkozraké kurie oká
V tejto chvíli sa opäť vraciame k našej dnešnej nonsensovej téme a na záver prvej hodinu tu pre vás mám krásne hravú nonsensovú ukážku z novej knihy chorvátskeho prozaika Zvonimíra Baloga. Poznávacím znamením jeho poetiky je otočenie perspektívy hore nohami, bohatá imaginácia a jazyková ekvilibristika, ktorá výrazne preverí schopnosti každého prekladateľa.
Ukážku z knihy Jednonohý pes a krátkozraké kurie oká vám v preklade Alice Kulihovej prečíta Alfréd Swan. Próza má názov Bol raz jeden kôň.

Vítam vás pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, ktorú začneme tradične knižnými tipmi našich hostí. Vypočujte si, aké knihy zaujali:
prozaičku Teréziu Šimovú: Haruki Murakami - 1Q84,
herca Kamila Mikulčíka: Amelie Nothombová - Vrahova hygiena
a cestovateľa Juraja Kucharíka: Amanda Palmer - Art of Asking.

Daniel Majling – Ruzká klazika
Toľko teda tri knižné tipy na úvod - a teraz by som vás rád upozornil na zbierku poviedok, ktorú môžem smelo nazvať svojim knižným tipom s veľkým T. Ide o jednu z najzábavnejším prozaických kníh, aké na Slovensku v posledných rokoch vyšli, hoci sa dotýka temnejších stránok ľudského života.
Jej názov Ruzká klazika označuje fejkové napodobeniny klasických diel ruských prozaikov - Turgeneva, Čechova či Dostojevského, ktoré v čínskych pracovných táboroch píšu najatí spisovatelia - samozrejme v zúfalých pracovných podmienkach a za minimálnu mzdu. Tieto lacné literárne falzifikáty pašujú do Európy a predávajú ľuďom, ktorí si naozajstnú ruskú klasiku nemôžu dovoliť.
Štýl Ruzkej klaziky sa intelektuálnym nadhľadom a zmyslom pre paradox a absurditu asi najviac približuje poetike Woodyho Allena. K ústredným témam patrí (buninovsky) nenaplnená láska, nezmyselnosť a neodvratná pominuteľnosť ľudského života. Dobrým príkladom sú dve poviedky o známom ruskom bájkarovi Ivanovi Krylovovi, ktorý je tragicky zaľúbený do svojej intelektuálne založenej sliepky a musí sa vyrovnať s neopätovanými citmi psa Dmitrija Fiodoriča a morky Agrafeny Semionovny. Všetci zákonite končia tragicky, iba Krylovov pes odchádza trpieť na Sibír.
Naozajstným literárnym drahokamom je katarzná záverečná poviedka Niekoľko skíc k vlastnej samovražde, ukážku z ktorej vám prečíta Boris Farkaš.

Rozhovor s Vandou Rozenbergovou
Už dávno sa mi nestalo, aby ma kniha po extrémne dlhom, ba až zdĺhavom prológu, tak výnimočne príjemne prekvapila, ako nová próza Vandy Rozenbergovej - Muž z jamy a deti z lásky.
Vanda Rozenbergová má osobitý štýl, jazyk, špecifický zmysel pre humor a vo svojej tvorbe sa opakovane vracia k motívu generačnej konfrontácie.
V próze Muž z jamy a deti z lásky nám prestaví pozoruhodne asymetrickú rodinu. Po smrti matky sa jej hlavou stáva 25-ročný syn Peter, ktorý zabezpečuje základný chod domácnosti. Jeho mladšia sestra Valéria je nešťastne zamilovaná a brat Jakub, prezývaný Cabrera nosí stále to isté tričko. K rodine patrí ešte 47-ročný depresívny otec, ktorému v detstve odhryzol pes tri prsty na ruke, pracuje ako nočný strážnik a zvyšný čas trávi na gauči hraním bojových hier.

Lars Kepler – Lovec králikov
Keď spomeniem romány ako Hypnotizér, Zmluva podľa Paganiniho, Piesočný muž, Ihrisko, alebo Svedkyňa ohňa možno sa vám vynorí meno Lars Kepler.
Ide o pseudonym, za ktorým sa skrýva Alexandra Coelho Ahndorilová a jej manžel Alexander Ahndoril. Obaja majú radi thrillery a rozhodli sa vytvoriť sériu kriminálnych románov, ktoré by neboli spájané s ich doterajšou tvorbou - Alexander je napríklad autorom diskutovanej knihy Ingmar Bergman - Režisér.
V prípade ich najnovšieho keplerovského románu sme hneď na úvod svedkami zvláštnej vraždy záhadného muža, ktorý si k sebe domov zavolal prostitútku. Až neskôr sa dozvieme, že tým zavraždeným bol švédsky minister zahraničných vecí s podivnými sexuálnymi chúťkami.
Hlavný vyšetrovateľ Joona Linna si vo väzení odpykáva trest za svojvoľný postup pri riešení predošlého prípadu. Prípadu sa ujíma jeho kolegyňa Saga Bauerová, komisárka švédskej bezpečnostnej služby na boj proti terorizmu. Najväčším problémom polície však nie je iba hroziaci škandál, ale zistenie, že kriminalisti majú do činenia so zvláštnym typom sériového vraha.
Tu je piata dnešná súťažná ukážka, ktorú vám v preklade Márie Bratovej prečíta Lucia Vráblicová.

Peter Hoeg – Efekt Susan
Dánsky spisovateľ Peter Hoeg sa preslávil najmä svojim román cit slečny Smily pre sneh. Jeho diela kritici často označujú ako dánsky magický realizmus.
Hlavnou postavou jeho novej knihy je Susan Svendsenová úspešná experimentálna fyzička. Má zvláštnu danosť: na ľudí okolo seba pôsobí, akoby im vpichla sérum pravdy – zverujú sa jej s najtajnejšími pocitmi, myšlienkami i plánmi. Susan sa preto často dostáva do konfliktu s rôznymi organizáciami aj s vládnou mocou, ktoré chcú využiť jej schopnosti na svoje ciele. Naoko zázračne ju zachránia z indického väzenia a poveria ju, aby zistila, kde sa nachádza členka komisie na analýzu budúcnosti, ktorá pôsobila v Dánsku v rokoch 1973 až 2015 a svojimi predpoveďami dokázala varovať ľudstvo pred budúcimi katastrofami. Susan má za úlohu zistiť, čo obsahovala správa z posledného zasadnutia komisie.
Nasledujúca ukážka hovorí o tom ako sa Susanin príbeh – resp. jej kariera experimentálnej fyzičky začala. Ukážku vám v preklade Jozefa Zelizňáka prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

Krátko pred záverom je tu čas na mailovú súťaž. V minulej relácii som vás prosil, aby ste mi poslali krátku dadaistickú alebo nonsensovú báseň.
A tu sú niektoré vaše odpovede:
Lenka Dancáková napísala:
Posielam Vám svoju vlastnú dadaistickú nonsensovú báseň s názvom Čo hračky dokážu.
Čo hračky dokážu
Plyšový macko sedí v rohu skrinky,
vyfarbuje ovocné palacinky.
Kreslí na nich vesmír snov,
palacinky vedú boj.
Stratili sa v čiernej diere
a macko sa iba smeje.

Miron Kaňuščák napísal:
Krátka dadaisticko-nonsensová báseň:
Škoda že, dada nemala svojho Dada Nagya
zamumlal do ticha (Cabaretu)
tristne Tzara.

Braňo Tichý poslal takúto básničku:
Keby bola melasa
aspoň trochu belasá
argentínski gaučovia
chytali by do lasa
melasové kreslá.

Andrej Chmelík poslal takúto básničku:
Black & White
Čierny albín
biely kôň
čierna ovca
biela vrana
A čo na to zebra
pruhované rebrá?
Poznámka autora:
Ustatý som ako kôň,
doneste mi demižón.

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurová poukážka poputuje Márii Vacekovej, ktorá napísala toto:
Dobrý deň, posielam vám svoju obľúbenú báseň od Edwarda Leara - vynálezcu krátkych nonsensových básní - limerikov z jeho Knihy nezmyslov v preklade Ľubomíra Feldeka:
Bola jedna mladá krásna žena, čo mala nos dlhý po kolená. Najala si nosiča: Noste mi to nosíča!

Nie je náhoda, že sa v Learových nonsensoch často pracuje s fyzickými anomáliami. Samotný Lear bol vraj veľmi škaredý a osamelý človek. Povolaním maliar zvierat. Čas trávil medzi zoologickými zbierkami a odkresľoval ich pre nejaký atlas. Ale vo voľných chvíľach sa takto zabával. Limeriky zabávajúce sa na ľudských anomáliách oslobodzovali autora - a oslobodzujú teda dodnes aj jeho čitateľov - od mindrákov.
Pani Márii Vacekovej gratulujeme a ďakujeme za mail.

Súťažná úloha do budúcej relácie znie: Napíšte nám – ukážky z akých diel dnes postupne odzneli.

Písať môžete do konca budúceho týždňa na adresu [email protected]. Hráte opäť o knižné ceny a jednu 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

Archív relácie nájdete na webovej stránke Pantarhei.sk v sekcii Knihožrút.
Pekný záver horúceho víkendu vám prajú Jana Mikovičová a Dado Nagy.