! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Literárna revue 14/2021

Hosťom prvej júlovej Literárnej revue bude známy autor literatúry faktu JOZEF LEIKERT, ktorý predstaví tvorbu a životný príbeh spisovateľa LADISLAVA MŇAČKA. V relácii postupne zaznejú ukážky z knižných noviniek: Kukolka, Bremeno minulosti, Slzy akácií, Modré srdce s kečupovým fľakom, Možno by si sa mala s niekým porozprávať a Bohovia smrti. Hudobný doprovod: Brenda Boykin.

Príjemný sobotný večer, máme za sebou prvé tri dny letných prázdnin a okrem dovoleniek sa začalo aj viacero zaujímavých kultúrnych podujatí – napr. celý júl prebieha v Brne, Ostrave, Ľvove a Bratislave Mesiac autorského čítania, na ktorom sa tento rok predstaví každý deň jeden slovenský a jeden český autor. Zajtra napr. vystúpia v Bratislave básnici Mária Ferenčuhová a Petr Borkovec.
V dnešnej Literárnej revue bude mojim hosťom známy slovenský autor literatúry faktu prof. JOZEF LEIKERT, ktorý predstaví svoje dve knihy venované spisovateľovi LADISLAVOVI MŇAČKOVI. 
Okrem toho váš čaká ďalších šesť knižných noviniek, mailová súťaž a americká speváčka BRENDA BOYKIN. Pekný večer vám prajú Ľubo Macko a Dado Nagy.  

Lana LuxKukolka
Presne pred týždňom zavítala do Bratislavy na festival BRAK ukrajinská po nemecky píšuca spisovateľka židovského pôvodu - LANA LUX. Lana sa narodila v roku 1986 v Dnepropetrovsku a po rozpade Sovietskeho zväzu sa jej rodina rozhodla  vysťahovať do Izraela. Pôvodný plán však zmenili a tak Lana Lux absolvovala základnú školu a gymnázium v utečeneckom tábore Gelsenkirchen v Nemecku. Pokračovala na Divadelnej akadémii v Berlíne a ako prezradila v rozhovore s Michalom Hvoreckým na tohtoročnom festivale BRAK – vždy vedela, že sa bude venovať umeniu. To, že sa presadila ako spisovateľka je svojim spôsobom náhoda. Okrem písania sa totiž venuje aj ilustrácii, herectvu a fotografovaniu. V slovenskom preklade PAVLÍNY ČUHOVEJ vyšla nedávno Lanina prvotina z roku 2017 KUKOLKA.
Rozprávačkou príbehu, ktorý sa odohráva začiatkom deväťdesiatych rokov na Ukrajine je deväťročná sirota SAMIRA, ktorá odmalička žije v detskom domove. Podmienky, ktoré tu vládnu pripomínajú temné sirotince Charlesa Dickensa. Samira vie, že nemá najmenšiu šancu na adopciu, túži však odísť za kamarátkou do Nemecka a po konflikte s vychovávateľkou sa rozhodne z detského domova utiecť. Na stanici sa jej ujme muž, ktorý cielene zneužíva skupinu detí na žobranie a pouličné krádeže. Samira – prezývaná „Kukolka“ čiže bábika si prejde školením v tejto oblasti ale aj drsnou skúsenosťou vykorisťovania, zneužívania a násilia.  Autorka volí detskú perspektívu a veci ako korupcia, prostitúcia a násilie nám predstavuje ako viac menej štandardnú súčasť detského sveta rozprávačky.   
Ukážku z románu Lany Lux KUKOLKA vám v preklade Pavlíny Čuhovej prečíta Zuzana Porubjaková.     

Rozhovor s Jozefom LeikertomLadislavovi Mňačkovi I.
Mojim dnešným hosťom je popredný slovenský autor literatúry faktu profesor JOZEF LEIKERT, s ktorým budeme tentoraz hovoriť o životnom príbehu spisovateľa a reportéra LADISLAVA MŇAČKA. Jozef Leikert sa tejto výnimočnej osobnosti slovenskej literatúry dlhodobo venuje a po biografickej knihe Taký bol Ladislav Mňačko mu minulý rok vyšla publikácia Mňačko a Izrael. Sústredil sa v nej na krátke obdobie autorovho života, kedy na protest proti pro-arabskej politike československej vlády opustil aj so svojou ženou Československo a presťahoval sa do Izraela. Československé úrady ho pozbavili štátneho občianstva, všetkých titulov a vylúčili ho z komunistickej strany.  Po niekoľkých mesiacoch sa vrátil, ale krátko po okupácii Československa opäť emigroval na 22 rokov do Rakúska. Mňačko bol v prvom období svojho života presvedčený komunista, postupne sa však menil na kritika vtedajšieho režimu.

Dominik DánBremeno minulosti
Téme minulého režimu sa čiastočne venuje aj najnovší 32. detektívny román DOMINIKA DÁNA nazvaný BREMENO MINULOSTI.
Je situovaný do začiatku roka 1991. Detektívi Krauz s Canisom si vo februári užívajú úspešné vyriešenie posledného prípadu a šéfov prísľub, že do najbližšej „veľkej vraždy“ sa môžu spoľahnúť na pokojový pracovný režim.
Dominik Dán tu opäť ponúka kombináciu dvoch kriminálnych prípadov. Prvý sa vynára z relatívne nedávnej minulosti bývalého režimu a začína sa nálezom asi šesť rokov starej ľudskej kostry s rukami spútanými za chrbtom. Detektívi Burger s Hanzelom majú k dispozícii iba kostrové pozostatky a lebku, ktorá však nakoniec odhalí prekvapivú identitu obete. Jej príbeh siaha do konca osemdesiatych rokov, kedy obaja detektívi pri vyšetrovaní prípadov zmiznutia mladých mužov narazili na nepreniknuteľnú stenu. A mohli iba tušiť aké záujmy a mocenské hry sa za ňou skrývajú. Nový prípad - zastihne detektívov z oddelenia vrážd „ako to už býva“ tesne pred víkendom. Ide o záhadnú vraždu atraktívneho a vyšportovaného univerzitného profesora v jeho staromládeneckom byte. Ukážku z najnovšieho 32. románu Dominika Dána Bremeno minulosti vám prečíta Matej Landl.

Príjemný sobotný večer, začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej váš ešte čakajú štyri ukážky z knižných noviniek a na záver mailová súťaž.

Rozhovor s Jozefom LeikertomLadislavovi Mňačkovi II.
Začneme pokračovaním rozhovoru s profesorom Jozefom Leikertom, ktorý sa vo svojich dvoch biografických knihách venuje osobnosti uznávaného novinára a spisovateľa LADISLAVA MŇAČKA.
Predchádzajúci vstup sme skončili Mňačkovým protestným odchodom do Izraela, odkiaľ sa však v máji 1968 vrátil.

Willem Frederik HermansSlzy akácií
Willem Frederik Hermans patrí medzi najvýznamnejších povojnových holandských spisovateľov. Kým sa začal profesionálne venovať literatúre, vyučoval dlhé roky na Univerzite v Groningene fyzikálnu geografiu. V románe SLZY AKÁCIÍ, ktorý práve vychádza v slovenskom preklade Adama Bžocha uvádza čitateľov do sveta plného pochybností a neistoty.
Dva roky pred koncom druhej svetovej vojny Holandsko obsadzujú nemecké vojská. Citlivý študent Arthur, znepokojený vojnovými udalosťami, sa snaží pochopiť, čo sa okolo neho deje - spolupracuje jeho najlepší priateľ Oskar s odbojovým hnutím, alebo kolaboruje s okupantmi? Je jeho nevlastná sestra Carola hrdinkou odboja, alebo posluhovala Nemcom? V neistých časoch, keď sú na dennom poriadku nedorozumenia a podvody, sa človek, ktorý chce žiť ďalej alebo sa usiluje žiť odznova, musí zmieriť s tým, že o svojich blízkych sa možno nikdy nedozvie pravdu. Ukážku z románu Willema Frederika Hermansa SLZY AKÁCIÍ vám v preklade Adama Bžocha prečíta Vlado Kobielsky.    

Marta HlúšikováModré srdce s kečupovým fľakom
Ďalšou knižnou novinkou trocha zmeníme žáner – mám pre vás novú prózu od populárnej slovenskej autorky detských kníh MARTY HLÚŠIKOVEJ.
A hoci jej cieľovou skupinou sú najmä dievčatá – s chuťou som sa do nej začítal aj ja. Rozprávačka príbehu  - deväťročná Laura má najväčšiu nohu v triede, geniálneho malého brata, v triede dve namyslené  nepriateľky a jednu super kamošku.  Okrem toho ako jediná dostane od spolužiaka Lukiho modré srdce. Každý iný chlapec by jej daroval červené, a nie modré zašpinené od kečupu. V nasledujúcej ukážke pochopíte prečo z toho má Laura veľmi zmiešané pocity.
Ukážku z novej knihy MARTY HLÚŠIKOVEJ MODRÉ SRDCE S KEČUPOVÝM FĽAKOM vám prečíta Zuzana Porubjaková.  

Lori GottliebMožno by si sa mala s niekým porozprávať
Predposledná dnešná ukážka pochádza z románu z prostredia psychoterapeutov a psychoterapie. Preložila ho Svetlana Žuchová, ktorá okrem toho, že sama píše a prekladá, pracuje ako psychiatrička.
Autorkou románu Možno by si sa mala s niekým porozprávať je LORI GOTTLIEB – psychoterapeutka a novinárka, ktorá čitateľa vtipným spôsobom prevedie svetom terapeutických sedení. Rozprávačka lieči pacientov v súkromnej ambulancii v Los Angeles, no pre osobnú krízu je na tom sama veľmi zle. Na scénu prichádza Wendell, čudácky no skúsený terapeut a Lori sa ocitne v jeho ambulancii. Kým Gottliebová skúma tajné zákutia duší svojich pacientov - sebeckého hollywoodskeho spisovateľa, mladomanželky s čerstvo diagnostikovanou smrteľnou chorobou, staršej panej, ktorá sa vyhráža, že spácha samovraždu, ak sa jej život do sedemdesiatych narodenín nezlepší, a dvadsiatničky, ktorá sa neprestajne zaplieta s nesprávnymi mužmi - uvedomí si, že všetci hľadajú odpovede na rovnaké otázky, aké si vo Wendellovej ordinácii kladie aj ona sama.
Ukážku z prózy Lori Gottlieb Možno by si sa mala s niekým porozprávať vám v preklade Svetlany Žuchovej prečíta Lucia Vráblicová.

Emelie ScheppBohovia smrti
Na záver som si nechal ukážku z novej švédskej kriminálnej série v hlavnej úlohe s nekompromisnou prokurátorkou Janou Berzeliusovou.
V románe BOHOVIA SMRTI vedie vyšetrovanie záhadnej vraždy Hansa Juhléna, šéfa azylového oddelenia migračného úradu v Norrköpingu. Podozrivá je jeho manželka. Nikto však nečaká, že v bezdetnej domácnosti na mieste činu nájdu odtlačky prstov detských rúk. Ukážku z románu BOHOVIA SMRTI od švédskej autorky EMELIE SCHEPP vám v preklade Jany Melichárkovej prečíta Alfréd Swan.

V minulej LITERÁRNEJ REVUE som sa vás v rámci mailovej súťaže pýtal, akú najbizarnejšiu knihu ste v živote čítali. A tu sú niektoré vaše odpovede:

Dominika Barlová napísala:
Za najzvláštnejšiu považujem knihu Hlava profesora Dowella od Alexandra Beljajeva, na ktorú som ešte ako dieťa natrafila v našej obecnej knižnici. Zvláštnou by som ju označila možno preto, že to bolo moje prvé stretnutie so sci-fi žánrom. Hneď ma vtiahla do deja a hneď som mala pocit pocit, že som sa ocitla v laboratóriách, kde boli pokusy realizované. Neskôr som zistila, že aj moja mama ju tiež čítala ako tínedžerka. Bolo zaujímavé zistiť, že nás v takmer rovnakom životnom období nadchla tá istá kniha.

Iveta Moravčíková píše:
Vybrala by som knihu Zázraky uzdravujúce dušu. Sú tam rôzne návody ako si uzdraviť určitý orgán a čo si má človek po pri tom pravidelne hovoriť a tak sa aj liečiť. 

Miroslav Špánik píše:
Ak by som si vypožičal termín z vyššej matematiky, týmito prívlastkami by som asi jednoznačne označil preklad vrcholného diela Jaroslava Haška „Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války“ do slovenčiny. Ak si ho prečítate najprv v origináli, a potom následne preklad od Zuzky Zgurišky (pred nedávnom bol opäť vydaný), možno aj vy narazíte na bizarný posun nielen vo forme prežitku, ale aj vo význame.

A Pavol Sokol píše:
Spomenul som si na humoristický román Gabriela Chevalliera - Zvonodrozdovo,  s vykreslením postáv a postavičiek, ktoré majú svoje charakteristické priezviská - prezývky Kunikunda FiťfiriťováCyprián Strašifták, či barónka z Jelenej Prte. Už úvodná téma upúta - čím sa blysnúť ako pokroková malá obec? Rozhodnutie postaviť verejný záchodík na námestí namiesto pomníka padlým je "veľavravné".  

No, týmto poslucháčom posielame knižné ceny a jasnou víťazkou sa stáva Mirka Bajusová za túto odpoveď:
Práve mám rozčítanú knihu Leonie Swannovej „Glennkill – Ovce vyšetřují“, ktorú pokojne možno zaradiť do kategórie bizarností a úletov. Ide o istý druh detektívky. Akurát, že vyšetrovatelia sú „trochu“ netradiční – sú to ovce. Príbeh začína tým, že v jedno ráno nájdu ležať svojho pastiera Georga na pastvine prebodnutého rýľom a keďže im často čítaval knihy, okrem iného aj detektívky, pustia sa do hľadania jeho vraha. Každá ovca má v stáde svoju úlohu. Maude má dobrý čuch, sir Ritchfield dobrý zrak, slečna Maplová je najšikovnejšia ovca v stáde, Moby Dick má najlepšiu pamäť, Othello žil kedysi v cirkuse, preto ho považujú za svetáka. Spoločnými silami sa snažia prísť na to, kto a prečo Georga zabil. Ich svojské uvažovanie a ovčia logika často vedie k celkom vtipným situáciám a bizarným záverom.

Tak túto knihu by som si tiež veľmi rád prečítal. A Mirke Bajúsovej posielame 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

Súťažná úloha do budúcej relácie znie takto: Z akého mesta na Ukrajine pochádza autorka prvej dnešnej novinky LANA LUX?

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete Panta Rhei.

Ľubo Macko a Dado Nagy vám želajú pekné letné dni a veľa dobrých a možno aj mierne bizarných kníh. Ak máte čas, sledujte Mesiac autorského čítania. Osobne alebo na webe. Pekný večer. 

 

 

← Predchádzajúci blog

Peter Jaroš: Pasca

Nasledujúci blog →

Dominik Dán: Bremeno minulosti