Literárna revue 17/2021

Prajem vám krásnu sobotu a krásny 14. august, vitajte pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko s milým a vzácnym hosťom - britským spisovateľom Simonom Mawerom a siedmimi knižnými novinkami. V prvej hodine sa spolu pozrieme na dva veľmi odlišné ostrovy a v druhej vás okrem tipov na čítanie a pätice nových kníh čaká aj mailová súťaž a hudba kanadského bluesového zoskupenia BLUES DELIGHT.
Príjemné počúvanie Literárnej revue vám až do polnoci prajú Jana Mikovičová a Dado Nagy. 

Yoko Ogawa – Ostrov bez pamäti
Začal by som knihou, ktorá bola pre mňa absolútnym objavom posledných dní.   A hoci som o japonskej spisovateľke YOKO OGAWA donedávna nič nepočul, jej prvý román preložený do slovenčiny na mňa urobil veľmi silný dojem. Od samotného nápadu, spracovania, množstva zaujímavých myšlienok, až po scény a vety, ktoré mali silu čistej poézie. Román OSTROV BEZ PAMÄTI sa odohráva v bližšie neurčenej dobe na bezmennom japonskom ostrove, z ktorého sa postupne začínajú strácať vtáky, mapy, ruže, kalendáre, rôzne druhy ovocia, knihy a obyvatelia.
A hoci to pôsobí ako politická alegória, tento román je aj silnou meditáciou o zomieraní, čiže o postupnom strácaní všetkého, čo sme mali v živote radi.
Rozprávačkou je mladá spisovateľka, ktorá s pomocou editora – pána R. píše román o pisárke zamilovanej do svojho učiteľa. Ide teda o knihu v knihe - alebo príbeh zrkadliaci sa v inom príbehu.
Hlavnou témou je MIZNUTIE, ktoré na ostrove nekompromisne postupuje.
S každou stratenou vecou sa z pamäti obyvateľov vytráca aj spomienka na ňu, a spolu s ňou aj celé vrstvy asociácií a mýtov. S vtákmi miznú myšlienky na lietanie, na ľahkosť, spev, mladosť alebo sťahovanie.
Na celý proces postupného miznutia dohliada tzv. Pamäťová polícia, ktorá odstraňuje posledné zvyšky „vymazaných predmetov“ a systematicky likviduje tých, ktorým sa zabúdanie nedarí.

Jedným z potenciálnych kandidátov na likvidáciu je aj spisovateľkin redaktor – pán R, ktorý si chtiac nechtiac všetko pamätá. Rozprávačka sa ho preto rozhodne na vlastné riziko ukryť do tajnej miestnosti bez okien v suteréne svojho domu. Každé ráno mu prinesie jedlo a doplní nádobu s vodou. Jej priateľ jej vyrobil aj primitívne komunikačné zariadenie ukryté za knihami, prostredníctvom ktorého s ním môže hovoriť. Ako to v praxi asi vyzeralo, budete počuť v nasledujúcej ukážke. V preklade Maríny Gálisovej vám ju prečítajú Zuzana Jurigová Kapráliková ako spisovateľka a Přemysl Boublík ako jej editor – pán R.

Rozhovor so Simonom Mawerom
Britský spisovateľ SIMON MAWER je okrem iného autorom troch prozaických kníh, ktoré súvisia s bývalým Československom. Mendelov trpaslík, Sklenená izba a Pražská jar. Posledný spomínaný román zachytáva paralelné príbehy dvoch mladých britských stopárov, britského diplomata a jeho českej lásky na pozadí invázie ruských vojsk do Československa v auguste 1968.
Román Sklenená izba - inšpirovaný príbehom vily Tugendhat bol sfilmovaný a pri tejto príležitosti vyšiel aj jeho slovenský preklad.

Michael Connelly –  Temnejšia než noc
V prvej ukážke sme navštívili japonský ostrov, kde väčšinu času snežilo. Druhá ostrovná návšteva bude o niečo teplejšia. Populárny autor detektívnych románov z prostredia losangelskej polície Michael Connelly dal tentraz dohromady viacero svojich literárnych postáv. Známeho vyšetrovateľa Terryho McCaleba, ktorý po operácii srdca odišiel do invalidného dôchodku, prekvapí na ostrove, na ktorý sa so svojou rodinou presťahoval nečakaná návšteva.
Bývalá kolegyňa Jaye Winstonová ho požiada o pomoc pri vyšetrovaní brutálnej rituálnej vraždy. Terry zistí, že páchateľ miesto vraždy naaranžoval podľa scén z obrazov Hieronyma Boscha, maliara prekliatych ľudí, odsúdených trpieť v pekle za svoje hriechy. Hlavným podozrivým je detektív Harry Bosch. Zdá sa, že niekto sa diabolsky rafinovane usiluje o to, aby vina padla naňho. Ukážku z románu Michaela Connellyho Temnejšia než noc vám v preklade Patricka Franka prečítajú Lucia Vráblicová a Boris Farkaš.

Čítali ste v poslednom čase niečo výnimočné, čo vás nadchlo a vraveli ste si – áno, presne takto to vidím aj ja. Ako dobre to ten autor napísal. Alebo – ten rozprávač je veľmi podobný mne. Popr. to je dobre, že nemám také problémy ako hlavný hrdina tohto románu. Hádam zostane žiť ešte aspoň 50 strán, kým ho zabijú.
Nie vždy je čítanie zábavné a vzrušujúce, ale občas áno. Vďakabohu. O svojich knižných tipoch vám na začiatku druhej hodiny Literárnej revue porozprávajú: spisovateľka Denisa Fulmeková, knihovníčka Vierka Némethová a autor próz z policajného prostredia Peter Šloser. 

Pál Závada – Jadvigin Vanúšik
Ďalšia dnešná ukážka bude z reedície románu JADVIGIN VANKÚŠIK maďarského spisovateľa, sociológa a novinára slovenského pôvodu PÁLA ZÁVADU. Narodil sa v Slovenskom Komlóši sídle slovenskej menšiny v Maďarsku v Békešskej župe. Jeho slovenský pôvod sa výrazne odráža v jeho diele.
JADVIGIN VANKÚŠIK je ľúbostný román z prostredia slovenskej society napísaný denníkovou formou. Opisuje život na maďarskom vidieku v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia.
Hlavná postava a rozprávač - Ondriš sa oženil so svojou veľkou láskou Jadvigou. Šťastie mladomanželov však čoskoro prekazí zrada, keďže Jadviga poruší sľub vernosti s najlepším priateľom svojho muža.
Ondriš dostane povolávací rozkaz a musí odcestovať. Do dediny sa vráti ako tajný agent, ktorý dostal za úlohu sledovať slovenskú menšinu.
Fikcia sa tu prelína so skutočnosťou, rovnako ako rôzne kultúrne a jazykové roviny.
Román Jadvigin vankúšik vyšiel v maďarčine ešte v roku 1997 a v slovenskom preklade po prvý krát v roku 1999. Za jeho invenčný preklad získala Renáta Deáková cenu Jána Hollého.
Ukážku z Jadviginho vankúšika opisujúcu jeden z prvých mladomanželských problémov Ondriša a Jadvigy vám prečíta Vlado Kobielsky.

Dermot O´Leary – Toto je nindža mačka a krádež korunovačných klenotov                                          
Dermot O´Leary je anglický televízny a rozhlasový moderátor, ktorý začal vo voľnom čase pre vlastné potešenie písať knihu o nindža mačke TOTO a jej priateľoch. Mala úspech a ako to už v tomto prípade býva, vznikla z toho celá séria. Toto je mačka, ktorá síce takmer nič nevidí, ale má nadprirodzené nindžovské superschopnosti. A ako každý nindža, aj Toto má za úlohu chrániť slabších.
Jediné, čo musí v štvrtom pokračovaní urobiť, je zobrať francúzskeho veľvyslanca do paláca Tower a ukázať mu zvieracie korunovačné klenoty. Diamantový obojok nevyčísliteľnej hodnoty sa však prepadne pod zem a obvinia z toho ju a jej šéfa Larryho. Ukážku z novej knihy Dertmota O´Learyho – Toto je nindža mačka a krádež korunovačných klenotov vám v preklade Alexandry Škorupovej prečíta Boris Farkaš.

Claire Lombardo – To najlepšie v živote
Americká autorka CLAIRE LOMBARDO vo svojom novom viacgeneračnom románe TO NAJLEPŠIE V ŽIVOTE prináša príbeh o štyroch dcérach, ich rivalite a jednom dávno pochovanom tajomstve.
Keď sa Marilyn a David v sedemdesiatych rokoch do seba zaľúbia, netušia, čo všetko ich v budúcnosti čaká. O mnoho rokov prežívajú ich dospelé, celkom rozdielne dcéry ťažké časy.
Wendy ovdovela veľmi mladá a útechu hľadá v alkohole a u mladších mužov. Violet je právnička, ale zostala doma s dvoma malými deťmi, trpí úzkosťou a pochybuje o sebe. Liza je neurotička, čerstvo vymenovaná za profesorku. Grace je najmladšia dcéra, ktorá žije v klamstve a nikto z rodiny to netuší. Na scéne sa napokon vynorí Jonah Bendt, chlapec, ktorého sa pred pätnástimi rokmi vzdala jedna zo sestier.       
A postupne sa nám odkryje pestrá minulosť rodiny Sorensonovcov.                   
Vybral som ukážku, v ktorej sa jedna zo sestier - Wendy odreagováva rozhovorom so svojim dávno mŕtvym manželom Milesom. Ukážku z nového románu Claire Lombarodvej To najlepšie v živote vám v preklade Tamary Chovanovej prečíta Judita Hansman.

Slavko Pregl a Leon Pogelšek – Tajomstvo stratenej galérie
Nasledujúca novinka - román Tajomstvo stratenej galérie od slovinských autorov Slavka Pregla a Leona Pogelšeka vychádza z reálneho príbehu slovinského galeristu Ericha Šlomoviča.
Erich Šlomovič sa narodil v bohatej židovskej obchodníckej rodine v roku 1915 v Chorvátsku, v rakúsko-uhorskej monarchii. Ako celkom mladý prišiel do Paríža, kde ho do služieb svojej galérie na Rue Lafitte prijal slávny, vtedy sedemdesiatročný galerista a zberateľ Ambroise Vollard. Vollard podporoval ešte neznámych umelcov – Cézanna, Renoira, Maneta, Gauguina, Van Gogha, Picassa a iných – a vystavoval ich diela. Obaja sa veľmi zblížili; Šlomovič sa stal jeho tajomníkom. Šlomovič sám zbieral umelecké diela, niektoré kupoval, iné dostal darom, viaceré aj od samého Vollarda. Plánoval totiž založiť múzeum francúzskych impresionistov v Belehrade. Keď Ambroise Vollard ako sedemdesiattriročný v roku 1939 nečakane zomrel pri autonehode, Erich Šlomovič v predtuche hroziacej nemeckej invázie a blížiacej sa vojny uložil dvesto obrazov do trezoru Societé Generale v Paríži a platil nájomné do roku 1943. A vlastnú zbierku - asi tristo umeleckých diel poslal diplomatickou poštou do Juhoslávie.

Keď Hitler napadol Juhosláviu, rodina Šlomovičovcov sa uchýlila do dediny Bačina v juhovýchodnom Srbsku. Erich svoju zbierku schoval za dvojitú stenu vo vidieckom dome. Pri jednom z nemeckých pogromov však popravili celú rodinu. Prežila iba Erichova mama Róza. S Dr. Ivanom Ribarom, priateľom rodiny, sa dohodla, že umeleckú zbierku by bolo najvhodnejšie umiestniť do belehradského Národného múzea; mala za ňu dostávať doživotnú rentu. V noci 31. decembra 1944 sa vlak, ktorým sa Róza Šlomovičová s kolekciou obrazov viezla do Belehradu, zrazil s oprotiidúcim vlakom. Róza pri zrážke vlakov zahynula. Obrazy sa váľali medzi mŕtvymi cestujúcimi v troskách vagónov. Vtedy sa vraj väčšina diel stratila; do múzea v Belehrade sa dostalo päťdesiatosem obrazov.

Román Tajomstvo stratenej galérie hovorí o tom ako belehradský antikvár Bata a jeho pomocník Leon pri návšteve starej vily v Záhrebe nájdu zaprášený katalóg výstavy predvojnového galeristu Ericha Šlomoviča. A na trhu sa začnú objavovať obrazy z jeho zbierky, ktoré sa pred štyridsiatimi rokmi stratili počas zrážky vlakov. Otázkou je či sú to originály alebo flazifikáty. Ukážku z románu SLAVKA PREGLA A LEONA POGELŠEKA TAJOMSTVO STRATENEJ GALÉRIE vám v preklade Karola Chmela prečíta Alfréd Swan.

Miroslava Varáčková – Hviezdy pre teba
Krátko pred záverom pre vás mám ešte ukážku z románu obľúbenej autorky kníh pre mládež Miroslavy Varáčkovej – Hviezdy pre teba, ktorú vám prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková. Kniha hovorí o partii teenagerov schádzajúcej sa v opustenom dome a podnikajúcej zaujímavé výpravy.  

Mailová súťažná úloha z minulej relácie znela: Napíšte aspoň jednu slávnu legendárnu krčmu, kaviareň alebo vináreň, ktorá je spojená s literatúrou vo Vašom meste.

Mária Juhászová z Bratislavy napísala:
S literatúrou je spojená napríklad legendárna bratislavská krčma Fajka, kde chodil aj Laco Novomestsky. Dnes už neexistuje.

Štefan a Jolana Stanovci z Košíc napísali:
V Košiciach je viacero kaviarní, vinárni a krčiem, ktoré navštevovali literáti tu bývajúci trvalo alebo prechodne. Napr. Radničná pivnica a kaviareň bývalého hotela Európa sú opísane v knihe Ema Bohúňa - Dejiny veselé i neveselé v kapitole Z východnej metropoly. Anton Harčar v knihe Žil som v Košiciach okrem iného píše, že občas zašli s kolegami do pivnice Levočského domu, alebo do Zlatého dukátu. Kaviareň bývalého hotela Schalkhaz (neskôr Slovan) bola obľúbeným miestom košického rodáka a spisovateľa Sándora Maraia. Rád navštevoval aj reštauráciu Levočsky dom a kaviareň bývalého hotela Európa.

Pavol Sokol z Banskej Bystrice píše:
Corona urobila svoje a pravidelnosť literárnych akcií sa narušila, ale u nás bývali a hádam aj budú bývať v Divadelnej kaviarni Štátnej opery Banská Bystrica a v Reštaurácii Červený Rak.

Týmto poslucháčom posielame knižné ceny a 20 eurovou poukážkou odmeňujem Máriu Takáčovú z Košíc, ktorá napísala:
V Košiciach je s literatúrou nerozlučne spätá história kaviarne Carpano. Nachádza sa na Hlavnej ulici v blízkosti historickej budovy Štátneho divadla, hrajúcej fontány, či Dómu sv. Alžbety. V minulosti sa v týchto priestoroch nachádzala cukráreň, ktorú navštevoval ešte ako študent budúci spisovateľ Šándor Márai. Práve tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Lolou. Bol náruživým návštevníkom kaviarní a keď ho neskôr počas jeho pobytu v USA prepadla nostalgia, hrával sa s manželkou na Košice. Predstavovali si ako sedia v kaviarni na košickej Hlavnej ulici, pozorujú korzujúcich ľudí a stretávajú známych. Pamätný je aj jeho výrok, že „bez kaviarní by neexistovala ani literatúra.“

Gratulujem pani Takáčovej a mám pre vás veľmi jednoduchú úlohu do budúcej relácie:

Napíšte nám – ukážky, z akých kníh ste v dnešnej relácii počuli. Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu [email protected] a hráte o knižné ceny a 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei.

A to je z dnešnej prvej augustovej Literárnej revue všetko – peknú nedeľu a zvyšok prázdnin vám želajú Jana Mikovičová a Dado Nagy.