Literárna revue 24/2019
Príjemný sobotný večer, milí priatelia, vitajte pri počúvaní druhej novembrovej Literárnej revue rádia Slovensko. Množstvo literárnych podujatí dosahuje v týchto dňoch kritické hodnoty. Každý deň sa konajú len v Bratislave aspoň štyri. V dnešnej relácii preto privítam až troch zaujímavých hostí - režisérku a autorku nového románu JÁNOŠÍK MARIANU ČENGEL SOLČANSKÚ, prozaika DANIELA RUŠARA a ilustrátorku ADELU REŽNÚ. Budem s nimi hovoriť aj o spoločnej detskej próze venovanej inakosti STRAKÁČ a TÍONI.
Okrem toho vás čakajú ukážky z nových kníh, knižné tipy, mailová súťaž a hudba od Molly Johnson. Príjemné počúvanie vám prajú Ľubo Macko a Dado Nagy.
Režisérka a spisovateľka Mariana Čengel Solčanská vydala minulý rok román GENERÁL venovaný Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Tento rok nakrútila film SVIŇA podľa románu Arpáda Soltésza, a pred troma dňami jej vyšiel najnovší román venovaný ďalšej slovenskej národnej ikone Jánošíkovi.
Jeho prvú polovicu venuje najmä dramatickému obdobiu uhorských dejín na prelome 17. a 18. storočia, z ktorého Jánošík vyrástol. Uhorsko bolo vyplienené Turkami, ale aj vyžmýkané nekonečnými stavovskými povstaniami proti Habsburgovcom. Trvali prakticky celé 17. storočie a ich účastníci bojovali proti absolutisticko-centralizačným snahám viedenského habsburského dvora, ale predovšetkým za zachovanie svojich vlastných šľachtických privilégií. Spoznávame dôsledky Bočkajovho, Betlenovho a Tökölyho povstania - až po povstanie Františka II. Rákociho, v ktorého kuruckej armáde Jánošík bojoval až do úplného konca. Už v mladom veku bol svedkom nepredstaviteľných vojenských zverstiev a po porážke Rákociho sa pridal na stranu cisárskej armády. Bol zaradený do väzenskej služby na Bytčianskom hrade, kde strážil aj zbojníka Tomáša Uhorčíka z horných Kysúc. Jánošík mu pravdepodobne pomohol ujsť a Uhorčík ho zasa nahovoril na zbojnícku kariéru.
Mariana Solčanská opisuje Jánošíka stroho realisticky - ako produkt prelomovej doby, v ktorej žil. Čiže, žiadny romantický revolucionár, ani bojovník za slobodu – iba človek, ktorý využil svoje schopnosti a živil sa tak ako vedel – ako zlodej, násilník a vrah.
Ukážku z románu Jánošík vám prečíta Boris Farkaš a súťažná úloha znie – ako sa volali povstaleckí vojaci Františka II. Rákociho, s ktorými proti cisárskym labancom bojoval aj Juraj Jánošík. Ak viete, volajte na číslo 02 52 44 44 66.
Mojim dnešným prvým hosťom je spisovateľka a režisérka Mariana Čengel Solčanská – autorka nového románu o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi.
Nasledujúca knižná novinka je prvotinou americkej autorky Lary Prescottovej, ktorá svoje meno „Lara“ získala od matky podľa hlavnej ženskej hrdinky slávneho románu ruského autora Borisa Pasternaka Doktor Živago. Podľa jej slov ju príbeh tohto románu odmalička fascinoval a chcela sa o ňom dozvedieť viac. A tak na základe dlhoročného štúdia vznikla pozoruhodná kniha na pomedzí špionážneho trileru a love story.
Boris Pasternak dopísal Doktora Živaga v roku 1955. Odmietol v ňom boľševickú revolúciu z roku 1917. Prežil infarkt, smrť najbližších priateľov Mandelštama aj Cvetajevovej. Žiadne vydavateľstvo vo východnom bloku mu však tento román nechcelo a nemohlo vydať. A tak talianský vydavateľ Faltrinelli vyslal za Pasternakom do Peredelkina posla, aby tento román získal a prepašoval za hranice. Doktora Živaga sa podarilo vydať najskôr v taliančine v roku 1957. V roku 1958 zaň Pasternak získal Nobelovu cenu, ktorú však musel odmietnuť. O dva roky nato - v roku 1960 v Peredelkine zomrel.
Román Lary Prescottovej sa začína zatknutím Oľgy Ivinskej, múzy a milenky Borisa Pasternaka. Štátna moc vie, že Pasternak píše román, v ktorom kritizuje režim, a svoju moc mu pripomenie tak, že jeho milenku pošle do gulagu. V rovnakom čase začne novovzniknutá CIA pašovať späť do ZSSR zakázané knihy. Keď Pasternak knihu dopíše, CIA tajne získa rukopis románu, dopraví ho do USA a začne školiť novú členku tajnej skupiny, ktorá má román previezť späť do ZSSR a rozšíriť medzi ľuďmi.
Román Lary Prescottovej vychádza zo skutočných historických udalostí a ukážku z neho vám v preklade Otakara Kořínka prečíta Lucia Vráblicová. Súťažná úloha znie – ako sa tento nový román Lary Prescottovej volá. Ak viete, zavolajte na číslo 02 52 44 44 66.
Príjemný ešte stále sobotný večer, vitajte pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko. V tejto chvíli sa práve začína jej druhá časť, v ktorej si vypočujete rozprávanie o detskej knihe venovanej inakosti - Strakáč a Tíoni, ktorú napísal Daniel Rušar a ilustrovala Adela Režná.
A čakajú vás aj štyri ukážky z nových kníh a hneď na úvod tri knižné tipy. Dnes vám o svojich obľúbených dielach porozprávajú filozof Miroslav Marcelli, režisérka a spisovateľka Mariana Čengel Solčanská a spisovateľ Daniel Rušar.
Toľko tri knižné tipy od Miroslava Marcelliho, Mariany Čengel Solčanskej a Daniela Rušara. Ďalšia ukážka bude z novinky, ktorou by som si rád pripomenul 30. výročie Nežnej revolúcie.
Pochádza z nového románu maďarskej spisovateľky a blogerky Noémi Bogyó. Jej próza Slepé škvrny prináša paralelné príbehy niekoľkých mladých ľudí v Československu v období pred a počas revolúcie. Hlavní hrdinovia románu ovplyvňujú vývin udalostí v roku 1989, no revolúcia zasiahne aj do ich súkromných životov. Prvou románovou postavou je mladý umelec stojaci proti štátnej bezpečnosti, ďalej matematička, ktorá sa vyskytne v slede nevyspytateľných udalostí, treťou organizátorka preplnená pochybnosťami a štvrtým hrdinom charizmatický revolucionár bez citov. Ich príbehy spúšťajú lavínu historických udalostí, hoci na ceste za šťastím sa nechávajú odradiť vlastnou neistotou. Ukážku z románu Slepé škvrny od Noemi Bogyó vám v preklade Tamary Archlebovej prečíta Vlado Kobielsky.
Mojimi ďalšími hosťami sú prozaik Daniel Rušar a ilustrátorka Adela Režná. Daniel Rušar sa vo svojich predchádzajúcich detských knihách venoval témam ako vyrovnávanie sa s telesnou inakosťou, so strachom a so smrťou. Adela Režná ilustrovala viacero kníh iných autorov a je autorkou dvoch vlastných - Cukrové topánky a Háro.
Najnovšia kniha Daniela Rušara s ilustráciami Adely Režnej nazvaná STRAKÁČ A TÍONI prináša príbeh malého chlapca s bielymi škvrnami po celom tele. Tieto škvrny chlapec nenávidí a je smutný. Chce sa hrať s ostatnými deťmi, ale tí ho pre jeho odlišnosť odcudzujú a posmievajú sa mu. Preto túži stať sa silnejším. Pokúša sa o to aj spolu s rodičmi, ale žiadna technika mu nefunguje. Až pochopí, že jeho sila je ukrytá v smiechu, že smiech je silným nástrojom, ako si získať kamarátov a ako sa stať sebavedomejším.
Daniela aj Adely som sa spýtal prečo ich tak zaujíma téma inakosti a oustsiderstva.
Adele Režnej začiatkom decembra vychádza nová autorská kniha Háro. Jej hrdina Aurel má problém, lebo nemá vlasy a páči sa mu suseda Vlaďka. Z čoho vznikol tento príbeh?
Už v minulej Literárnej revue som sa venoval viacerým detským knihám, a zaujímavých noviniek z tejto oblasti je toľko, že by som im mohol venovať minimálne tri ďalšie relácie. Ale vyberiem ešte aspoň jeden titul – druhé pokračovanie príbehov o pavúčej rodinke Websterovcov. Otec Walter, mama Alma, deti Lili a Hugo žijú spolu so starými rodičmi na najvyššom poschodí obytného domu v útulných kokónoch zavesených vo výťahovej strojovni.
Za námetom televízneho seriálu Websterovci stojí animátorka Katka Kerekešová a jej scenáristický tím, a scenáre do knižnej podoby upravila prozaička Vanda Rozenbergová. Websterovcov v druhom pokračovaní čaká dobrodružná cesta vysávačom, kam sa dostali počas veľkého upratovania, pobyt v kúpeľoch, aj napínavá domová súťaž v preťahovaní vláknom.
A keď sa niekto z nich príliš zamotá vo svojich problémoch, je tu stále bláznivá milujúca rodina, ktorá mu ich pomôže rozuzliť. Onedlho stretnete Websterovcov aj v kinách a na Vianoce opäť vo vysielaní RTVS.
Ukážku z druhého pokračovania Websterovcov, ktoré opäť ilustroval Boris Šíma vám prečíta Judita Hansman.
Do dnešnej Literárnej revue som si pre vás vybral aj dve ukážky z detektívnych románov. Tým prvý je nový román nasledovníka a bývalého kolegu Dominika Dána – detektívkara Václava Neuera. Jeho najnovší román má názov Prekliate dedičstvo.
V starom byte hneď vedľa železničnej trate zahajujú kriminalisti pod vedením vrchného inšpektora Petra Ledeckého vyšetrovanie vraždy. Hľadajú stopy, zisťujú fakty, odhadujú motívy, formulujú vyšetrovacie verzie. Ich rady v predvianočnom čase decimuje epidémia chrípky, ktorá pripúta vrchného komisára Ledeckého pevne na stoličku, a tak sa popri zastupovaní svojho chorého šéfa nevie plne venovať pátraniu. Na prvý pohľad to neprekáža, veď všímaví susedia poskytnú dostatok dôveryhodných svedectiev a dôkazov. Ohraničený svet zberateľov bankoviek vydá svojho podozrivého a poskytnuté dôkazy, ktoré ho presvedčivo usvedčujú. Navyše o jeho vine svedčí aj detektor lži! Je to však naozaj tak? Autor ponúka zaujímavé dejové zvraty a tragikomický záver. Ukážku z nového detektívneho románu Václava Neuera Prekliate dedičstvo vám prečíta Boris Farkaš.
A tesne pred záverom by som vás rád upozornil ešte na jeden detektívny román – štvrtý diel série o detektívovi Harrym Boschovi od Michaela Connellyho. Má názov Posledný kojot a hlavná postava v ňom zažíva jedno z najťažších období svojho života. Jeho dom, poškodený zemetrasením, odsúdili na demoláciu, opustila ho priateľka a spod kontroly sa mu vymyká pitie. Potom, čo napadol svojho nadriadeného, musí odovzdať služobný preukaz, ocitá sa mimo služby a musí sa podrobiť terapii. Čas si skráti vyšetrovaním nevyriešeného prípadu z roku 1961. Otázky, na ktoré pritom narazí, aj po troch desaťročiach rozvíria hladinu v losangeleskej polícii. Ukážku z románu Posledný kojot vám v preklade Patricka Franka prečíta Vlado Kobielsky.
Toľko ukážka z detektívneho románu Posledný kojot od Michaela Connellyho a pred nami je vyhlásenie víťazov mailov súťaže z minulej relácie. Pýtali sme sa: Čo patrilo k najväčším paradoxom života Sira Arthura Connana Doyla – tvorcu príbehov s Sherlockovi Holmesovi, ktorý fascinoval svojou racionálnou dedukciou? Ponúkol som vám tri možnosti.
A) Doyle vyštudoval medicínu, ale lekárskej praxi sa nikdy nevenoval.
B) Jeho dom na Baker Street 2x vylúpili a páchateľov nikdy neodhalili.
C) venoval sa špiritizmu, vyvolávaniu duchov a veril v existenciu malých okrídlených škriatkov
A správna odpoveď je C. Dalo by sa o tom veľmi podrobne hovoriť, A. C. Doyle bol nesmierne zaujímavou osobnosťou a vynikal v mnohých oblastiach, ale stručne povedané - špiritizmu sa začal venovať po tom čo jeho syn a brat padli v prvej svetovej vojne.
Knižné ceny za správne odpovede získavajú: Darina Bachratá, Vladimír Mati, René Beláček, Zuzana Mišíková, Magda Sotáková.
Dvadsať eurovú knižnú poukážku od siete Panta rhei posielame pani Marcele Duchnovičovej.
A ak sa chcete zapojiť aj do ďalšej mailovej súťaže mám pre vás takúto mailovú úlohu. Vášnivými chovateľmi akého zvieraťa boli spisovatelia Mark Twain, básnik T.S. Eliot alebo Ernest Hemingway? Ale aj W. Churchill alebo kardinál Richelieu.
Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu literarnarevue©rozhlas.sk a hráte o knižné ceny 20 eurovú poukážku od siete kníhkupectiev Panta rhei.
A to je z dnešnej Literárnej revue všetko. Peknú druhú polovicu víkendu a trocha pokoja na čítanie vám prajú Ľubo Macko a Dado Nagy.
