Literárna revue 25/2019

Príjemný sobotný večer, milí priatelia, vitajte pri počúvaní predposlednej Literárnej revue v tomto roku, ktorá bude do veľkej miery venovaná ženám. Prekladateľka JANA BENKOVÁ MARCELLIOVÁ vám predstaví významnú brazílsku modernistickú autorku CLARICE LISPECTOR. S prvou dámou slovenskej fantasy ALEXANDROU PAVELKOVOU sa pozhovárame nielen o výberovej zbierke slovenskej fantasy ČAS HRDINOV, ale aj o jej detskej knihe ŠTYRIA MAČKATERI.            

Hrať nám bude slovenská hudobníčka žijúca v Prahe NINA ROSSA skladby zo svojho nového albumu Discover a okrem toho vám predstavím najoriginálnejší slovenský román posledných rokov a ďalšie štyri knižné novinky a tipy. Nebude chýbať ani tradičná mailová súťaž a knižné ceny. Príjemné počúvanie vám praje dvojica Juraj Tima a Dado Nagy.

Presne pred týždňom mal krst nový román mladého slovenského autora Petra Balka, ktorý je známy ako scenárista filmov Čiara, Kandidát a debutovej prózy Vtedy v Lošonci. A nebojím sa povedať, že tento jeho nový román je najhravejšia a najoriginálnejšia slovenská próza akú som za posledné roky čítal. Odohráva sa v dvoch časových rovinách na Gemeri. Ide o grotesku o svete fikcie, fantázie a literárnych postáv, ktoré na stránkach diel talentovaných autorov „ožívajú a začínajú žiť vlastným životom“. A práve túto ošúchanú floskulu posunul Peter Balko až do krajnosti.

V prvej časti románu mladý Tichomír Baza opisuje výstredné správanie svojho otca - uznávaného spisovateľa JAKUBA BAZU. V ich dome na samote v Cerovej vrchovine sa začínajú diať čudné veci. Otca navštívi trpaslík, bludičky ukradnú jeho písací stroj – až napokon aj sám záhadne zmizne v Chočskom jazere. V druhej časti Tichomír objaví otcove denníky, ktoré vysvetľujú pozadie tzv. literárnej mafie. Ide o to, že zločinecká skupina kradne kvalitným autorom ich „živé“ literárne postavy, unáša ich na tajomný ostrov, a tam ich núti oživovať nudné a nepresvedčivé texty. Román Petra Balka mi svojou poetikou trocha pripomína žáner tzv. fínskeho podivna. Tichomír Baza hľadá svojho zmiznutého otca, ale aj jeho oživeného literárneho hrdinu Rotha.

Objaví otcove denníky a pochopí, že k otcovi na tajomný ostrov sa môže dostať iba cez jeho a svoje rukopisy. Tam sa však stretne aj s literárnymi postavami, ktoré sám stvoril a ktoré s jeho výkonom nie sú práve nadšené. 

Asi v polovici októbra ma pani Zuzana Chudíková z Portugalského inštitútu upozornila na slovenský preklad súborného vydania poviedok asi najvýznamnejšej brazílskej autorky 20. storočia CLARICE LISPECTOR, ktorý vydali. A napísala mi, že 10. decembra sa po celom svete koná množstvo podujatí, ktorých cieľom je pripomenúť si 99. výročie narodenia tejto autorky. Clarice Lispector sa narodila v roku 1920 na východnej Ukrajine a v čase občianskej vojny jej rodina utiekla pred pogromami do Brazílie. Clarice pomerne skoro prišla o rodičov, ale aj napriek tomu sa jej podarilo vyštudovať jednu z najprestížnejších brazílskych právnických univerzít – čo bola v tom čase veľká rarita.      

Už ako 23 ročná sa stala rešpektovanou novinárkou, aj spisovateľkou - vďaka svojmu prvému románu, v ktorom používala moderné rozprávačské postupy. Vydala sa za diplomata a vyše dvadsať rokov žila v Európe a Spojených štátoch. Po návrate do Brazílie napísala svoje najslávnejšie diela. O prvom slovenskom preklade súborného vydania poviedok CLARCE LISPECTOR som telefonicky pozhováral s jej prekladateľkou JANOU BENKOVOU MARCELLIOVOU. Zaujímalo ma prečo sa Portugalský inštitút rozhodol vydať súborne všetky poviedky CLARICE LISPECTOR a nie iba výber z nich.  

Ako sme už v rozhovore s prekladateľkou Janou Benkovou Marcelliovou prezradili, tento rok vyšlo v slovenskom preklade súborné vydanie všetkých 85.tich poviedok brazílskej autorky Clarice Lispertor, ktoré z nej urobili brazílsku (a svetovú literárnu) legendu. Nie je to však len súbor poviedok, táto kniha je aj portrétom samej Clarice Lispector. Môžeme tu sledovať jej dozrievanie ako ženy, aj spisovateľky a teda aj zmenu rôznych rozprávačských štýlov a postupov.

Hrdinky jej prvých poviedok sú mladé dievčatá riešiace problémy dospievania. Neskôr sa jej hlavnými postavami stávajú ženy matky a ženy v domácnosti, ktoré bojujú s ubíjajúcou jednotvárnosťou manželského života. Keď niekdajšia vyhlásená krásavica Clarice starne, starnú aj jej hrdinky, ktoré sa musia vyrovnávať s vlastnou smrteľnosťou a telesným úpadkom.

Mladícke texty Clarice Lispector sa vyznačujú feministicky bojovným pohľadom, jej staršie hrdinky už nemajú chuť bojovať, ale nechcú sa vzdať svojich záľub a postavenia.

Niektoré autorkine poviedky prekvapili práve otvoreným zobrazením sexuality starších ľudí – teda témou, ktorá bola v čase vydania absolútne tabu. Vybral som pre vás ukážku z poviedky Všetko najlepšie k narodeninám, kde stará mama oslavuje narodeniny v kruhu svojej rodiny a s čoraz väčším rozhorčením pozoruje dianie okolo seba a so svojimi potomkami vôbec spokojná. 

Krásny sobotný večer, vitajte pri počúvaní druhej hodiny Literárnej revue rádia Slovensko, v ktorej vás čaká mailová súťaž, štyri ukážky z knižných noviniek, rozhovor s prvou dámou slovenskej fantasy Alexandrou PAVELKOVOU, ktorá vám predstaví druhý reprezentatívny výber slovenskej fantasy ČAS HRDINOV 2, ale aj svoju novú detskú knihu ŠTYRIA MAČKATIERI. A na úvod pre vás mám tri knižné tipy. Na obľúbené tituly som sa tentoraz spýtal básnika a autora literatúry faktu Jozefa Leikerta, spisovateľa a dramatika Daniela Majlinga a spisovateľky Alexandry Pavelkovej. Aké knihy ich teda zaujali?

Toľko tri knižné tipy od Jozefa Leikerta, Daniela Majlinga a Alexandry Pavelkovej. A pred nami je ukážka z ďalšej prózy britského komika a autora kníh pre mládež Davida Walliamsa.

Tento autor v roku 2008 podpísal s vydavateľstvom Harper & Collins zmluvu na dve detské knihy. Boli to Chalan v sukni a Pán Smraďoch. Mali obrovský úspech a od roku 2013 začal Walliams vydávať až dve detské knihy ročne a musím povedať, že ich kvalita a nápaditosť vôbec neklesá, práve naopak. V slovenskom preklade tento rok vyšli dva minuloročné Walliamsove tituly - Najhoršie deti na svete 3, ktoré som vám nedávno predstavoval a nedávno aj jeho nová próza.

Táto je však iná v tom, že sa ako doteraz jediná neodohráva v súčasnosti, ale vo viktoriánskej Británii, a britská kráľovná Viktória v nej aj priamo vystupuje.  

Román sa odohráva v roku 1899, kedy má Londýn novú senzáciu. Polárni bádatelia objavili v Arktíde obrovské zviera zamrznuté v ľade a doviezli ho do londýnskeho Prírodovedného múzea. Hlavnou postavou je malá sirota ELSIE, ktorá žije na londýnskych uliciach a prespáva v starej plechovej vani prikrytá novinami. Jedného dňa uvidí v nich uvidí obrázok netvora a – je to láska na prvý pohľad! A aj začiatok veľkého dobrodružstva malej hrdinky, ktorá urobí všetko preto, aby sa s úbohým malým netvorom stretla. Elsie dokáže, že aj v takom malom a zúboženom telíčku sa skrýva veľké srdce a veľké hrdinstvo. 

Dobrý večer, aká je teda správna odpoveď? Ako sa volá najnovšia detská kniha Davida Walliamsa? Áno, je to OBLUDA Z ĽADU. Čo si vyberiete?

A tu je ďalšia nádherná skladba nášho dnešného hudobného hosťa – skladateľky, huslistky a speváčky NINY ROSSY, ktorej práve vychádza debutový album DISCOVER. Skladba sa volá Baronka.  

Mojim druhým dnešným hosťom je asi najznámejšia autorka slovenskej fantasy literatúry ALEXANDRA PAVELKOVÁ. Rozprávať sa budeme o jej prvej detskej (mačacej) knihe ŠTYRIA MAČKATIERI, keďže je nielen spisovateľkou, ale aj veľkou milovníčkou, chovateľkou a ochrankyňou mačiek. A dotkneme sa aj nového reprezentatívneho výberu súčasnej slovenskej fantasy ČAS HRDINOV 2, ktorý edične pripravila spolu s MARTINOM ROGEROM KRÁLIKOM.

ŠTYRIA MAČKATIERI sú nádherne poetickým príbehom o živote s mačkami, o mačacej povahe, a o tom, ako sa treba o mačky starať.    Sú rozprávaním o štyroch mačacích najdúšikoch a o veľkej mačacej rodine, ktorej súčasťou sú zhodou okolností aj traja ľudia. Povedzme si na úvod prečo vlastne detská kniha, ktorá nemá s fantasy vôbec nič spoločné?

 No, a keďže je dnešná Literárna revue do veľkej miery venovaná najmä ženám, veľmi sa mi do nej hodilo aj tretie pokračovanie materských príbehov KRISTÍNY FARKAŠOVEJ TORMOVEJ. Hneď na úvod svojej novej knihy BUDEM MAMA píše: „To, že je tehotenstvo najkrajšie obdobie v živote ženy povedal asi nejaký pán, ktorý netuší, aké je to byť grckajúcim mrožom so sloními nohami, unavený ako blázon, pretože má v tele dve srdcia, prípadne viac. Ale je možné, že mu to nahovorila jedna zázračná bytosť, ktorá dokáže vytvoriť vo svojom bruchu naozajstného voňavého človiečika a nazývajú ju mama.“

Kniha je určená pre všetky Skoromamy, ktoré obľubujú debaty na rovinu, humor a seba. No, a ja som z nej vybral krásnu pasáž o tom aké sú tehotné skoromamy extrémne citlivé na rôzne pachy. Spomenul som si, ako sme si s mojou ženou urobili v čase jej tehotenstva výlet do Budapešti a ako odvšadiaľ utekala, že je tam smrad. Boli sme síce hlavne v zoologickej záhrade, ale aj tak mi to pripadalo trocha prehnané.       

SAMRA ZAFAROVÁ má 37 rokov pochádza zo Spojených Arabských Emrirátov. Jej memoárová kniha Dobrá manželka, ktorú napísala s pomocou MEGA MASTERSA je bolestným a inšpirujúcim príbehom mladého dievčaťa, ktoré zoči-voči násiliu dozrelo v odvážnu a silnú ženu. V šestnástich mala talentovaná Samra veľké plány. Chcela ísť študovať na vysokú školu. Jej sen sa však bez varovania rozplynul, keď ako sedemnásťročná podľahla tlaku rodiny a narýchlo sa vydala za neznámeho staršieho človeka. Musela odísť od rodičov, priateľov i súrodencov. Z Pakistanu sa plná nádeje presídlila za manželom do tolerantnej Kanady. Manželova rodina sa zaviazala, že ju bude podporovať v napĺňaní je snov o vzdelaní, ale zostalo iba pri sľuboch. Dvere domu svokrovcov sa zabuchli a jeho steny sa pre Samru stali väzením a miestom domáceho násilia.
Samra sa však odmietla vzdať svojej túžby po vzdelaní a plnohodnotnom živote. Pre seba a svoje dcéry vymyslela únikový plán. Dlhé roky v sebe hľadala silu začať odznova, kým sa jej podarilo odrezať od minulosti a vykročiť do nového života. Ukážku z knihy DOBRÁ MANŽELKA od Samry Zafarovej a Mega Mastersa vám v preklade Lucie Lukáčovej prečíta Judita Hansman.

Na záver som si pre vás nechal ukážku z detektívneho románu dánskej autorky Lotte Petri Diablovo dielo. Začína sa na stavenisku.           

Na výstavbu novej stanice kodanského metra musia zo severnej časti cintorína Assistens presťahovať viac ako tisícku kostier. Vyvolá to silný odpor verejnosti, na zastavenie výstavby metra to však nestačí. Odstraňovanie hrobov vedie súdna antropologička Josefine Jespersenová a jej kolegyňa archeologička Rita Magnussenová sa jedného večera stane obeťou brutálnej vraždy. Vrah ju hodí do otvoreného hrobu a do lebky jej vyreže kríž. Ukážku z detektívneho románu dánskej autorky Lotte Petri vám v preklade Ľubomíry Kuzmovej prečíta Alfréd Swan.

Toľkou ukážka z detektívneho románu dánskej autorky Lotte Petriovej Diablovo dielo a pred nami je ešte vyhlásenie víťazov mailovej súťaže z minulej relácie.

Pýtali sme sa vás Aké zvieratá chovali a milovali autori ako Mark Twain, T.S. Eliot a Ernest Hemmingway? Ale aj mnohí iní, napr. aj naša dnešná hosťka Alexandra Pavelková, alebo Peter Balko – autor románu OSTROV.

Správna odpoveď je MAČKY. A správnych odpovedí prišlo veľmi veľmi veľa. Za všetky ďakujeme a peknými knihami oceňujeme týchto našich poslucháčov:

Ivana Majerská,  Bratislava

Róbert Soták,  Staré

Zuzana Mišíková, Huncovce

Mária Tarandová, Šúrovce 

a Eva Haršányiová, 

20 eurovú poukážku na nákup kníh získava Pater Marček z Piešťan. Všetkým veľmi gratulujem a hoci odpovedí prišlo veľa, tipovali ste aj všeličo iné – najčastejšie psy a papagáje.

A je tu moja aktuálna mailová otázka, ktorá znie takto:  

Kto je autorom tohto predsmrtného výroku: „Osem dní v horúčkach! Veď som mohol napísať ešte jednu knihu.“

A) Lev Nikolajevič Tolstoj (Ale roľníci ... ako zomierajú roľníci?)

B) Walt Whitman

C) Honoré de Balzac (napísal 90 románov, plánoval 137 v troch cykloch)

Svoje odpovede posielajte do konca budúceho týždňa na adresu literarnarevue©rozhlas.sk a hráte o knižné ceny 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta rhei.

A to je nadnes všetko – krásny advent vám želajú Juraj Tima a Dado Nagy.