Literárna revue 3/2019

Príjemný sobotný večer, po dvoch týždňoch dlhého čakania vás opäť vítam pri počúvaní Literárnej revue rádia Slovensko s výberom aktuálnych knižných noviniek a zaujímavých knižných tipov.
Dnes privítame spisovateľku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú – autorku nového románu Pendleri. Hovorí o hľadaní identity a študentoch, ktorí začiatkom 90. rokov dennodenne pendlovali do školy medzi Slovenskom a Rakúskom.
Čaká vás sedem ukážok z nových kníh a na záver aj mailová súťaž.
Našim hudobným hosťom bude americký bluesový hudobník Joe Bonamassa.

Príjemné počúvanie vám prajú Juraj Tima a Dado Nagy. 

Daniel Keyes – Kvety pre Algernona
Na úvod väčšinou vyberám knihy, ktoré patria k tomu najlepšiemu čo sa mi v poslednom čase dostalo do rúk. A o nasledujúcom diele to platí na 100 percent.  Ide o kultový román druhej polovice 20. storočia, ktorý po prvý krát vychádza vo výbornom slovenskom preklade Zuzany Trstenskej.
Próza Kvety pre Algernona otvára viacero otázok morálky a etiky - a pritom si zachováva ľahkosť. A emocionálnu pôsobivosť. Získal množstvo ocenení a inšpiroval tvorcov na celom svete k divadelným, filmovým, aj rozhlasovým adaptáciám. Na druhej strane - v niektorých amerických štátoch ho svojho času zakázali.
Hlavnou postavou je mentálne retardovaný Charlie Gordon. Má IQ na hranici slabomyseľnosti a pracuje ako pomocná sila v pekárni. Trpí nevyliečiteľnou poruchou mozgu, ktorá spôsobuje, že si nedokáže nič poriadne zapamätať. Napriek tomu sa však snaží naučiť čítať, písať a stať sa múdrejším. Práve pre jeho silnú motiváciu ho Dr. Nemur a Dr. Strauss vybrali ako pokusný objekt pre experimentálnu operáciu, ktorej cieľom je rapídne zvýšenie jeho inteligencie. Svoju metódu doteraz odskúšali iba na pokusných myšiach a výsledok bol síce úspešný, ale bohužiaľ nie trvalý. Charlie si pred a počas experimentu píše tzv. vývojovú správu, do ktorej si zaznamenáva svoje pokroky, aj správanie sa okolia voči nemu. Vďaka operácii sa mu konečne môže splniť sen, aby bol rovnaký ako všetci ostatní.

Podstúpi teda operáciu mozgu ako pred ním biela myš Algernon a výsledky sú ohromujúce, čo sa prejaví aj na Charlieho zápiskoch. Postupne sa zlepšuje jeho pravopis, IQ mu prudko rastie. Veľa osobného šťastia mu to však neprinesie. Ukážku z knihy vám v preklade Zuzany Trstenskej prečíta Alfréd Swan. 

Tamara Šimončíková Heribanová – Pendleri
Druhá dnešná ukážka takisto patrí k najzaujímavejším literárnym prekvapeniam posledných týždňov, keďže vyšla už v decembri minulého roka. Na jednej strane je veľmi zaujímavo literárne spracovaným pohľadom na minulosť a prítomnosť generácie tzv. mileniálov, pre ktorú bol voľný pohyb v zjednotenej Európe už všednou realitou. Šestica priateľov pred vyše dvadsiatimi rokmi každé ráno pendlovala do školy na trase Bratislava - Kittsee a neskôr Bratislava - Viedeň a späť. Možnosť študovať na rakúskych školách otvorila niektorým z nich cestu k úspešnej profesionálnej kariére. A boli aj takí, ktorí zostali iba pri prekračovaní hraníc. Morálky, slušnosti a dokonca zákonov.
Hlavnou postavou je úspešný sociológ na prahu štyridsiatky - Martin Knauer. Skúma nakoľko ho ovplyvnila jeho snaha splynúť a prispôsobiť sa inej kultúre a mentalite. Súčasne sa snaží vypátrať, čo sa stalo s jeho bývalou láskou Annou, ktorá v čase štúdií vo Viedni bez stopy zmizla. A tak rozpošle pätici niekdajších spolupendlerov z vlaku mail s otázkami - ako si spomínajú na spoločnú minulosť.
Ako prvá a svojim spôsobom jediná mu na mail po rokoch odpovie jeho bývalá priateľka Viera, s ktorou sa rozišiel kvôli novej láske Anne. Jej mail vám prečíta Lucia Vráblicová.

Rozhovor s Tamarou Šimončíkovu Heribanovou o Pendleroch
Mojim dnešným hosťom je spisovateľka a novinárka Tamara Šimončíková Heribanová – autorka nového románu Pendleri, ktorý sa pokúša o zmenu perspektívy v pohľade na vlastnú minulosť. Jeho hlavný hrdina Martin sa snaží pochopiť čo sa stalo s jeho generáciou a čo s ním samým. Autorka zachytáva nárast osamelosti, individualizmu, ale aj extrémizmu v spoločnosti. Tamara od deviatich rokoch začala navštevovať základnú UNESCO školu v rakúskom Kittsee, v štrnástich rokoch sa odsťahovala do Viedne, kde navštevovala gymnázium zamerané na cudzie jazyky a výtvarné umenie. 

Toľko môj dnešný hosť Tamara Šimončíková Heribanová, ktorá predstavila svoj román Pendleri. V ďalšej hodine vás v Literárnej revue čakajú ukážky z ďalších piatich knižných noviniek.

Začína sa druhá hodina Literárnej revue rádia Slovensko. Čaká vás v nej päť ukážok z knižných noviniek, na záver mailová súťaž - a na úvod tri knižné tipy.

Aké diela teda v poslednom čase zaujali:
prekladateľku Evu Lavríkovú: Gellert Tamas - Laserový muž,
jej otca spisovateľa a režiséra Silvestra Lavríka: Anna Ötvös - Lolina kniha 
a spisovateľku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú: Pavel Černák, Denisa Gura Doričová - Správa o stave duše.

Edward St. Aubyn – Patrick Melrose – Nerieš to
Tretia dnešná novinka pochádza z prvého dielu románu súčasného britského autora Edwarda St. Aubyna a je čiastočne jeho autobiografiou. Ide o krutý a nemilosrdný pohľad na prázdnotu, krutosť a triviálnu dekadenciu súčasnej britskej aristokracie a bohatých ľudí, ktorí zdedili veľký majetok.
Celú päť dielnu sériu spája postava Patricka Melrosa. V prvom diely má Patrick iba päť rokov a celý román sa odohráva počas jedného dňa v luxusnom rodinnom sídle v južnom Francúzsku jeho matky Eleanor – nešťastnej alkoholičky, závislej na liekoch. V centre románu je predovšetkým postava Patrickovho sadistického a despotického otca Davida Melrosa a partie jeho výstredných priateľov, ktorí k nim prichádza na víkend. Ide o skupinu obmedzených snobov, ktorí sa na seba usmievajú, ale navzájom sa nenávidia. David psychicky deptá všetkých naokolo – manželku, syna, služobníctvo, aj svojich hostí. Násilie sa stupňuje, až do chvíle, kedy malému Patrickovi doslova skončí detstvo. Nič pre jemné povahy. Hoci knihu robí príťažlivou práve veľká miera sebaobnaženia a spojenie jemného britského humoru a totálnej temnoty. Ukážku so série Patrick Melrose – Nerieš to vám v preklade Milana Kopeckého prečíta Boris Farkaš.

Taylor Adams – Zásah
Štvrtá dnešná nesúťažná ukážka pochádza z knihy, ktorá vychádza začiatkom budúceho týždňa. Hlavnými postavami trileru Zásah od Taylora Adamsa sú James a Elle Eversmanovci - mladý manželský pár, ktorý sa cestou za novým životom ocitol uprostred Mohavskej púšte. Keď sa im zo záhadných dôvodov pokazí auto, uviaznu na území nikoho s minimálnymi zásobami vody a bez mobilného signálu.
Z necelých dvoch kilometrov ich má na muške neznámy snajper. Zabíja neľútostne, bez príčiny a so supermodernou výbavou mieri veľmi presne. Jediné miesto, kam sa pred ním na širokom otvorenom priestranstve môžu živé terče ukryť, je priestor za ich nepojazdným autom. Nemajú kam ujsť a nie je tam nikto, kto by im pomohol. Ukážku z románu Taylora Adamsa Zásah vám v preklade Martiny Fedorovej prečíta Vlado Kobielsky.

Arundhati Royová – Vláda blaženosti
Meno indickej spisovateľky píšucej po anglicky Arundhati Roy(ová) je spojené predovšetkým s jej slávnym románom Boh maličkostí, za ktorý získala v roku 1997 Bookerovu cenu. Fenomén románov z prostredia Indie asi najviac spopularizoval Salman Rushdie a vzniklo dokonca označenie indická postkoloniálna literatúra.
Je zaujímavé, že indickí autori ako Arundhati Roy(ová) síce píšu po anglicky, keďže angličtina bola v Indii dlhé roky úradným jazykom a stále funguje ako základný dorozumievací jazyk, ale každý z autorov si angličtinu pretvorí a obohatí po svojom.
Rovnako aj Arundhati Royová píše o indických reáliách, kultúre, duchovnosti a prostredí spôsobom, kde sa miešajú rôzne jazykové kódy a to môže byť pre prekladateľa nesmierne náročné.
V roku 2017 – teda po 20.tich rokoch od Boha maličkostí vydala Arundhatí Roy svoj druhý román, ktorý práve vychádza v slovenskom preklade. Ukážku z neho vám v preklade Dariny Zaicovej prečíta Lucia Vráblicová.
Hovorí o tom ako sa na starom dillíjskom cintoríne sa usadí Aňdžum. Spoločnosť jej však nerobia iba vtáky, stromy a duchovia mŕtvych – čoskoro sa k nej prisťahuje mladý muž, ktorý si hovorí Saddám Husajn. Spoločne si na cintoríne zriadia Penzión Džannat, teda Raj. Miesto sa stane útočiskom pre všetkých, ktorých sklamal svet ľudí a ktorí vďaka láske a nádeji žijú ďalej a s nimi aj ich príbehy.

Matt Haigh – Ako zastaviť čas
Britského spisovateľa pre mládež aj dospelých Matta Haigha poznáme najmä vďaka slovenskému prekladu jeho knihy Prečo zostať nažive, ktorý hovoril o tom ako využiť náš pozemský čas, lepšie rozumieť svetu, knihám aj sebe samému. A v neposlednom rade aj o tom, ako sa vysporiadať s depresiami, úzkosťami a myšlienkami na samovraždu.
Koncom minulého roka vyšiel nový Haighov román nazvaný Ako zastaviť čas - príbeh o mužovi, ktorý sa stratil v čase a žene, ktorá by ho mohla zachrániť. Je to román na tému - čo by s nami urobila láska, keby sme mohli žiť stovky rokov a mali čas pochopiť ako žiť a milovať.
Hlavnou postavou je Tom Hazard, ktorý trpí zriedkavým neduhom  - starne veľmi pomaly. Vďaka svojej dlhovekosti veľa zažil, ale ako to už býva, najviac túži po tom čo nemá, čiže po obyčajnom živote.
Ukážku z novej knihy Matta Haigha Ako zastaviť čas čas vám v preklade Zuzany Demjánovej prečíta Boris Farkaš.

Gayle Formanová – Stratení
A pred nami je ešte jedna krátka ukážka z nového románu Gayle Formanovej Stratení. Ide o príbeh troch mladých ľudí, ktorí sa cítia osamelí a stratení, pochádzajú z rôznych prostredí a stretnú sa naozaj originálnym spôsobom v Newyorskom Central Parku. Prvým z nich je Nathan, ktorý práve pricestoval do New Yorku, aby navštívil všetky miesta, na ktoré ho nestihol vziať jeho otec. Druhou je nádejná mladá speváčka Freya, ktorá práve stratila hlas a vďaka nepozornosti spadne na Nathana z mostíka. A posledným je Harún – mladík s tajomstvom a etiópskymi koreňmi. Ukážku z knihy Stratení od Gayle Formanovej vám v preklade Andrey Vargovčíkovej prečíta Zuzana Jurigová Kapráliková.

V minulej relácii sme vás prosili, aby ste nám napísali život akej slovenskej osobnosti by stál za literárne spracovanie. A tu sú niektoré vaše odpovede:

Alena Brezová napísala:
Na literárne spracovanie mi pripadá vhodný námet život výtvarníka a hudobníka Milana Adamčiaka.

Mirka Bajúsová napísala:
Jednou z tých možno menej známych je spoluzakladateľ Matice slovenskej v USA, Daniel Šustek. Tento Slovák zo Slovenskej Ľupče skončil svoju životnú púť v Chicagu. Medzitým precestoval takpovediac pol sveta, o čom svedčia jeho cestopisné prózy: Z ciest po Ázii, Zo starého sveta, Cesta do Palestíny, Do Ameriky, Obrázky z amerického života či Potulky svetom. Viedol teda život ako stvorený na to, aby sa stal predlohou k napísaniu nejakej knihy.

Zaujala ma Iveta Moravčíková, ktorá napísala:
na románové spracovanie by som dala herečku Zdenku Studenkovú.

Týmto poslucháčkam posielame knižné ceny a 20 eurovú poukážku vyhráva: Eva Rajčániová, ktorá mi napísala:
Pri Vašej otázke mi napadlo meno Veroniky Theresie Ráckovej, ktorej bolo tento rok udelené štátne vyznamenanie in memoriam. Románová podoba jej životného príbehu by mohla spracovávať niekoľko zaujímavých tém, ako rozhodovanie mladej lekárky stať sa rehoľnou sestrou, fungovanie rehoľníkov za totality, misionársku činnosť, alebo situáciu v Južnom Sudáne, kde zahynula po vojenskom útoku.

Gratulujem a ďalšia mailová súťažná úloha znie takto: Ktorý známy spisovateľ žil výstredným a čudáckym spôsobom života? Svoje odpovede nám posielajte do konca budúceho týždňa na adresu: [email protected] a hráte opäť o knižné ceny a 20 eurovú knižnú poukážku od siete kníhkupectiev Panta Rhei. Nezabudnite napísať svoju adresu.

A to je z dnešnej Literárnej revue všetko – peknú nedeľu a veľa dobrých kníh vám prajú Juraj Tima a Dado Nagy.